Austrálsky kardinál George Pell pre E-kai: Vedel som, že som nevinný

Rím 3. novembra 2021 (HSP/TK KBS/E-kai/Foto:TASR/AP – Sky News Australia via AP)

„Vedel som, že som nevinný. Bol som si vedomý toho, že najdôležitejší súd ma čaká pred tvárou Stvoriteľa. Mal som obrovskú podporu rodiny, priateľov, môjho biskupa, arcibiskupov Melbourne a Sydney, pápeža Františka, pápeža Benedikta XVI. Nikdy som si nebol celkom istý, či budem zbavený obvinení v austrálskych procesoch“, hovorí kardinál George Pell v rozhovore s Paulinou Guzik

Kardinál George Pell bol dlhé roky tvárou katolíckej cirkvi v Austrálii. V roku 2017 bol obvinený zo sexuálneho zneužívania. Napriek chýbajúcim dôkazom a pri tlaku médií bol kardinál odsúdený na 6 rokov väzenia. Odsedel si v ňom jeden rok, na čo bol jednomyseľným rozhodnutím Najvyššieho súdu vyhlásený za nevinného a zbavený všetkých obvinení. Do poľských kníhkupectiev práve prišla prvá časť jeho „Zápiskov z väzenia“.

– Paulina Guzik: Ako nevinná osoba ste strávili viac ako rok vo väzení. Pri čítaní Vášho denníka ma zasiahli skúsenosti Vás ako človeka. Čo bolo pre Vás vo väzení najhoršie?

Kardinál George Pell: Myslím, že pokorenie súvisiace s pobytom vo väzení. Strážnici neboli krutí. Boli zdvorilí, väčšina z nich bola priateľská. Tí niekoľkí väzni, s ktorými som bol v kontakte, sa ku mne správalo veľmi dobre. Ale to pokorenie, keď prosíš o niečo, čo nikdy nie je vykonané rýchlo, alebo napríklad pri osobných prehliadkach, to bolo ťažké. Treba však povedať, že moje podmienky vo väzení boli veľmi ľudské. Čítal som si tam príbehy z táborov, gulagov, čítal som Alexandra Solženicyna a tiež príbehy z Auschwitz-Birkenau, Belsen-Bergen, z tých všetkých strašných miest, aj stredovekých. To, čo som zažil ja, tomu nebolo podobné. Bol to humánne vykonávaný trest, no určite to nebol pobyt v hoteli.

– PG: Mali ste tiež dobré skúsenosti s ľuďmi?

Áno, mal. Vo väzení sa skrýva veľa dobra. Som si tiež istý, že tam je veľa zla, najmä v prípade páchateľov závažnej trestnej činnosti, ktorí sa rozhodli zostať na tej ceste. Môžu byť skutočne veľmi zlí, agresívni. Prísnejšie strážené časti väzenia môžu byť peklom na zemi. Avšak čo sa týka ostatných väzňov – tí vo väzení pykajú za to, čo urobili. Jasne rozlišujú dobro od zla a uznávajú existenciu dobra.

– PG: Rozhodli ste sa písať vo väzení denník. Prečo ste sa tak rozhodli a kde ste v sebe na to našli silu?

Nepotreboval som priveľa sily. Veľa som písal už odkedy som bol dieťaťom. Často to bolo ťažké, ale zistil som, že vo väzení to bolo z nejakého dôvodu dosť ľahké. Teraz, keď som na dôchodku a nemusím pracovať na plný úväzok, mám viac času na písanie. Tak isto je to vo väzení. Prečo som písal? Pomyslel som si, že nie každý deň je kardinál vo väzení, nuž som si povedal, že to bude zaujímavé. Tiež som si však pomyslel, že môj denník môže pomôcť ľuďom, ktorí prežívajú ťažkosti. Veľa ľudí, ktorých obdivujem, mi povedalo, že moje zápisky im pomohli a boli pre nich užitočné. Teším sa z toho. Nie som si istý, prečo som každú kapitolu končil modlitbou, ale na začiatku som si pomyslel, že by to tak malo byť, a už to tak zostalo. Napokon to získalo uznanie mnohých ľudí.

– PG: Tie modlitby ma tiež veľmi zasiahli, sú veľmi pekné.

Ďakujem. Možno mi pomohol Duch svätý. Dnes ráno som sa rozprával s kňazom z Austrálie, ktorý leží chorý v nemocnici. Povedal, že sa mu zapáčili moje denníky, pretože sa cítil, akoby som ich písal jemu. Veľmi ma to teší.

– PG: Cítili ste sa niekedy vo väzení zlomený?

Nie, nikdy.

– PG: Veľa píšete o modlitbe, o duchovných cvičeniach, ktoré ste si pripravili. Cítili ste počas tej situácie silu pochádzajúcu priamo od Boha, ktorá Vám pomáhala to všetko prekonať?

Vedel som, že som nevinný. Bol som si vedomý toho, že najdôležitejší súd ma čaká pred tvárou Stvoriteľa. Mal som obrovskú podporu rodiny, priateľov, môjho biskupa, arcibiskupov Melbourne a Sydney, pápeža Františka, pápeža Benedikta XVI. Nikdy som si nebol celkom istý, či budem zbavený obvinení v austrálskych procesoch. Bolo mi úplne jasné, a moji nezávislí právnici to potvrdili, že by som mal byť na základe dôkazov zbavený obvinení. Správal som sa rozumne, snažil som sa cvičiť, pravidelne spať, mať pravidelný životný rytmus. Myslím, že po oboch rodičoch som zdedil silné gény, a to mi tiež pomohlo.

– PG: Máme sa podľa Vás pripravovať na také prenasledovanie v dnešnej dobe? Prenasledovanie ľudí hlásajúcich Krista, konzervatívne hodnoty, úctu k životu, ochranu tradičnej formy rodiny? Žijeme v dobe, v ktorej budeme musieť čeliť prenasledovaniu ľudí ako Vy?

Veľa ľudí, ktorí píšu z rôznych častí sveta, sa nazdáva, že je to možné. Ja tiež. Dúfam, že v mnohých krajinách také prenasledovanie nebude priveľké. Už teraz sú ľudia, ktorí také veci hlásajú, podrobení veľkému tlaku. Je však tiež dôležité, že krajiny ako Austrália či Poľsko sú demokraciami. Sami si vyberáme ľudí, ktorí vládnu. Nazdávam sa tiež, že je dôležité, aby sa ľudia, ktorí veria v náboženskú slobodu, spojili a spoločne aj konali. Rôzni ľudia, niekedy aj neveriaci, by si mali uvedomiť dôležitosť náboženskej slobody. Musíme sa spojiť a politicky brániť našu náboženskú slobodu. V minulosti obyčajní ľudia nemali takú silu. Teraz jej máme viac a musíme to využiť. Potrebujeme dobrých ľudí vo verejnom živote, takých, ktorí rozumejú týmto problémom, vedia spolupracovať, sú ľuďmi dobrej vôle a majú odvahu konať v súlade s vlastným presvedčením.

– PG: Ukončime otázkou budúcnosti cirkvi. V druhej časti zápiskov spomínate, že by ste sa chceli zúčastniť najbližšieho konkláve. Po dosiahnutí veku 80 rokov nemôžete byť jeho súčasťou, ale chceli by ste pred jeho začiatkom predniesť príhovor. Čo by ste chceli povedať ďalšiemu pápežovi?

Chcel by som ďalšiemu pápežovi povedať, že jednou z najdôležitejších výziev je udržanie čistoty apoštolskej tradície. Sme sluhovia a ochrancovia učenia Krista a apoštolov. Nie sme páni apoštolskej tradície. Nemáme právo odstraňovať jej časti ani znižovať ich dôležitosť. Nemôžeme mať poľskú či austrálsku verziu 10 prikázaní. To je prvá vec, ktorú by som povedal.

Čoraz viac ľudí odchádza od kresťanstva, čo mení nastavenie spoločnosti, ktoré sme považovali za istotu. Napríklad to, že existuje niečo ako pravda. Istým spôsobom sa vraciame k tomu, ako vyzerala spoločnosť v Rímskej ríši. Brutálna spoločnosť otrokov, násilia a vrážd detí. Ľudia na seba neprijímali svoje záväzky voči chorým. Ľútosť a súcit boli považované za zlé vlastnosti, za slabosti. Ľudia neverili na odpustenie. Pohanská spoločnosť budúcnosti bude oveľa komplikovanejšia a menej súcitná ako naša. Ak však dobrí kresťania a ľudia dobrej vôle spoja sily, môžeme obmedziť eventuálne zlé zmeny a kontrolovať ich.

– PG: Čo by ste povedali budúcim lídrom cirkvi ako obeť falošného obvinenia a zároveň najväčší ochranca obetí sexuálneho zneužívania?

Povedal by som, že musíme prijať kresťanské učenie, hlásať ho a dodržiavať. Ak to urobíme, problém sexuálneho zneužívania zmizne. Myslím, že je veľmi dôležité zaviesť také procedúry, aby sme mali menej obetí a prípadov sexuálneho zneužívania, ale tiež nespravodlivosti. Pre cirkev je veľmi dôležité, aby bol vždy správne vykonávaný proces. Musíme pracovať na dodržiavaní prezumpcie neviny a zabezpečovať náležitý proces. Je to dôležité aj vo Vatikáne. Každý má právo na náležitý proces.

–
Paulina Guzik, odborná asistentka v Inštitúte žurnalistiky a sociálnej komunikácie Pápežskej univerzity Jána Pavla II. v Krakove, v TVP1 moderuje program „Medzi Zemou a nebom“.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.