Washington tak ostal v šoku, pretože nie je zvyknutý na podobnú reakciu. Gréci jednoducho odmietli zákon, ktorý pripravili v americkom Kongrese rusofóbi Mark Rubio a Bob Menendez z Demokratickej strany. Tí patria aj k najsilnejším kritikom Donalda Trumpa.
Cyprus, Kréta a Grécko s prehľadom odmietli americké doporučenia, ruské bojové lode nemajú problém vplávať ani do tureckých či sýrskych prístavov. Vo východnom Stredomorí tak ostáva len jedna krajina, ktorá úplne neodmieta americké predstavy a tou je Izrael.
Američania neposlušnosť Grécka vnímajú veľmi vážne. Po zhoršení vzťahov s Tureckom chceli z Grécka spraviť svoju figúrku, ktorou by dokázali ovplyvňovať vývoj vo východnom Stredomorí. Gréci však nie sú podkupní ako Poliaci a necítia potrebu slúžiť Američanom.
Navyše Gréci majú veľmi silné sociálne a demokratické cítenie, grécke protiamerické protesty sú známe svojou ostrosťou. Gréci sa takisto netúžia stať hlavným štátom NATO vo východnom Stredomorí a protesty proti americkej prítomnosti na leteckej základni Larissa sú v Grécku pomerne častým javom.
Washington sa bude snažiť v najbližšom období vyvinúť na Nikóziu i Atény značný tlak, pretože pre Washington je bytostne dôležité zabrániť rozširovaniu sa ruskej vojenskej prítomnosti vo východnom Stredomorí. To ako Washington neposlúcha čoraz viac štátov je príjemným svedectvom, že USA už nie sú to čo bývali. Ešte pred 5 rokmi by takéto grécke správanie bolo nemysliteľné a pred 20 rokmi by Gréci poslúchali na slovo, rovnako ako tomu bolo v roku 2001 v Afganistane.
Podľa ruských expertov však ani pozícia Izraelu nie je úplne zrejmá. Izrael udržuje úzke kontakty s USA, na druhej strane však rozširuje svoje kontakty aj s Ruskom. V Izraeli už je toľko ruských židov, že ruština je skoro rovnocenná hebrejštine a ruskí židia majú svoje záujmy nielen v Izraeli, ale aj v Rusku a odmietajú sa podriaďovať záujmom izraelskej či proamerickej lobby.