Môj profil 
Predplatné
“Aké nepriateľské kroky, veľké či malé, spáchala Sýria proti Turecku? Žiadne. Existujú sýrsko–turecké sobáše, rodiny, existujú zásadné spoločné záujmy. Toto vzájomné prenikanie kultúr je spôsobené historicky, takže je nelogické, že medzi nimi a nami dôjde k vážnym nezhodám,” povedal prezident v rozhovore.
“Samozrejme hovoríme o Turkoch ako o bratskom ľude. Teraz sa pýtam tureckého ľudu, aký je váš problém so Sýriou? Čo je to za problém, za ktorý by tureckí občania mali zomrieť?” spýtal sa Asad.
Situácia v Idlibe
Situácia v sýrskom Idlibe sa vyostrila po tom, čo 27. februára začali teroristi zo skupiny Hayat Tahrir al–Sham rozsiahlu ofenzívu na pozície sýrskych vládnych vojsk. Sýrska armáda začala odvetnú paľbu. Podľa informácií Ministerstva obrany Ruskej federácie ostreľovali oi. aj tureckí vojaci, ktorí sa tam nemali nachádzať.
V dôsledku toho zahynulo 36 tureckých vojakov zranilo sa vyše 30 ľudí. Hneď po prijatí správy o mŕtvych a zranených tureckých vojakoch podnikla ruská strana opatrenia pre úplné zastavenie paľby sýrskymi vojskami a zaistili bezpečnú evakuáciu mŕtvych a zranených na území Turecka. Na Ministerstve obrany RF zdôraznili, že ruské letectvo v tejto oblasti nenasadili.
27. februára začala Ankara vojenskú operáciu v severozápadnej Sýrii, “Jarný štít“. Bola to reakcia na smrť tureckých vojakov. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan požiadal svojho amerického kolegu o vojenskú pomoc v boji proti “Asadovmu režimu“.
Šéf ruského ministerstva zahraničia Sergej Lavrov skôr vyhlásil, že Turecko nedokázalo splniť niekoľko kľúčových záväzkov pre urovnanie problémov okolo sýrskeho Idlibu. Neizolovať oi. ozbrojenú opozíciu, ktorá je pripravená na dialóg s vládou v rámci politického procesu, od teroristov. Viceprezident Turecka Fuat Oktay zo svojej strany vyhlásil, že jeho krajina splnila prevzaté záväzky pre Idlib.
V súlade s dohodou, ktorú dosiahli v máji 2017 na rokovaniach v Astane (terajšom Nur–Sultanovi) medzi zástupcami Ruska, Iránu a Turecka, v Sýrii zriadili štyri zóny deeskalácie. Územia troch z nich prešli v roku 2018 pod kontrolu Damasku. Štvrtá zóna ležiaca v provincii Idlib a čiastočne v susedných provinciách Latakia, Hamá a Aleppo, nie je aj naďalej podriadená sýrskej vláde. Pritom jej väčšiu časť obsadili teroristi zo skupiny Fronta an–Nusrat.
V rusko–tureckom memorande z 18. septembra 2018, ktoré koordinovali podľa výsledkov schôdze prezidentov Vladimira Putina a Recepa Tayyipa Erdogana, bola reč o zachovanie statusu quo, pokiaľ ide o prítomnosť tureckých vojakov, avšak za podmienky stiahnutia z Idlibskej zóny deeskalácie všetkých teroristických radikálnych skupín do 15. októbra 2018.
Tiež dohodli, že budú prijaté “účinné opatrenia na zabezpečenie stabilného režimu zastavenia bojových akcií“ v hraniciach tejto zóny. Paragraf 7 memoranda predpokladal spoločné rusko–turecké hliadkovanie v tejto oblasti.
.jpg)
.jpg)
