Vstupom Ruska do sýrskeho konfliktu sa plány USA, Izraela a “západných partnerov” začali rúcať. Asad sa udržal a postupne sýrske vládne jednotky za pomoci Ruska, Iránu a šiítskych dobrovoľníkov začali oslobodzovať sýrske územie spod rúk rôznych teroristických bánd, ktoré sa spoliehali na americkú či izraelskú podporu a ktoré spoločne s Kurdami predstavovali zástupnú armádu USA. Dnes sú proamerické arabské bandy v troskách, ISIS, ktorý podľa ruských expertov niekoľko rokov budovali experti z tajných služieb Západu za pomoci prozápadnej arabskej koalície už neexistuje a tak Američanom ostáva posledná armáda Kurdov, ktorá ešte stále ovláda severovýchod Sýrie.

Sýrsku občiansku vojnu odštartovala farebná revolúcia. Podobne ako v prípade Ukrajiny, či Líbye aj v Sýrii agenti západných tajných služieb podplatili viacerých sýrskych politikov, dôstojníkov armády a tajnej služby, nasledovala sakrálna obeť v podobe zavraždených novinárov a následne manipulátori využili poskakovanie a hystériu masy k tomu, aby vyvolali informačný šum a destabilizovali situáciu v krajine. Voči Asadovi, ktorí sa samozrejme pokúsil potlačiť zo zahraničia podporovaný prevrat, zazneli zo strany západných lídrov vyhrážky (Asadovi hrozili smrťou, ak bude potláčať zinscenovanú farebnú revolúciu)  a nasledovala radikalizácia situácie, ktorá nakoniec vyústila do občianskej vojny.

Na rozdiel od roku 2011 je dnes situácia odlišná. Sýrska tajná služba za pomoci Iránu si urobila poriadok doma, veľká časť podplatených dôstojníkov už zahynula v občianskej vojne, pretože sa stali veliteľmi rôznych proamerických bánd protiasadovskej opozície. ISIS, považovaný ruskými expertmi za zástupnú armádu USA už vďaka Rusku neexistuje, raketami Kaliber Rusi zlikvidovali aj množstvo západných a amerických expertov, ktorí tajne pôsobili ako poradcovia, alebo aj bojovali na strane protiasadovskej opozície (aj v Afganistane americkí a britskí odborníci nielen cvičili mudžahedínov v boji proti Sovietskej armáde, ale americkí a britskí vojaci sa zúčastňovali v utajení aj útokov voči sovietskym jednotkám. Podobne vo Vietname alebo Angole ruskí experti v utajení bojovali proti Američanom).

Dnes sú už Sýrčania unavení občianskou vojnou. Rady proamerických bánd a sympatizantov sú značne preriedené, množstvo Sýrčanov utieklo za hranice. Drvivá časť Sýrčanov podporuje Bašára Asada, ktorého rating stúpa a Sýrčania chápu, že ich krajinu rozvrátili Američania, Izrael a Saudi, za pomoci protiasadovskej opozície. Pokiaľ na Američanov a Izrael ešte Sýrčania nedosiahnu, proarabskí prívrženci Američanov už utrpeli drvivú porážku a zvyšky proamerických bánd si lížu rany v Idlibe, časť proamerických a proizraelských bánd momentálne začisťujú sýrski Tigri a členovia 4. tankovej divízie na juhozápade krajiny.

Situácia sa začína radikalizovať aj na územiach ovládaných Kurdami. Kurdov miestni sýrski Arabi nenávidia, rovnako ako Kurdov nenávidia Arabi aj v Iraku. Podporu Izraela a Američanov Kurdom mnohí experti označujú za “medvediu službu”, pretože nenávisť Arabov k Izraelu sa prenáša tým pádom aj na Kurdov. Kurdi musia na územiach pod svojou kontrolou čeliť demonštráciam Arabov a v oblastiach pod kurdskou a americkou kontrolou už začali pôsobiť guerillové jednotky, ktoré útočia pomerne úspešne na Kurdov a aj na Američanov. Podľa viacerých expertov za prejavmi “spontánneho arabského odporu” voči Kurdom treba hľadať aj prácu sýrskej a iránskej tajnej služby. Najradikálnejšie sa situácia vyvíja v provincii Hasaka.

Turecký vojenský a bezpečnostný expert Keram Yildirim je takisto presvedčený, že na Kurdami ovládaných územiach nebojujú proti Kurdom len proasadovskí Arabi, ale aj členovia iránskej a sýrskej tajnej služby. Yildirim poukazuje aj na nejednotnosť Kurdov, z ktorých časť je ochotná prijať ruské, sýrske či iránske predstavy vývoja situácie a len časť Kurdov je vyložene proamerická. Tento fakt oslabuje podľa Yildirima kurdské možnosti. Nejednotní Kurdi však nerobia dostatočne rozdiely medzi Arabmi a nerozlišujú ich pohnútky a to je ďalšia kurdská chyba. Posledné protesty sýrskych Arabov v Hasake, ktoré Kurdi potlačili streľbou do demonštrantov podľa Yildirima privedú k rozmachu guerillových útokov voči Kurdom a Američanom.

Kurdi sa správajú neprofesionálne, podľa Yildirima majú veľký problém aj v tom, že pred niekoľkými mesiacmi pri útokoch voči ISIS na severovýchode Sýrie sa členmi kurdských oddielov stali aj mnohí Arabi a tí majú evidentne odstredivé tendencie. Kurdi sa síce snažili rozdeliť Arabov do kurdských oddielov, z minulosti je však zrejmé, že takéto riešenie nakoniec nezabráni vzburám a následnému krviprelievaniu. Dnes bude pre Kurdov problematické Arabov odzbrojiť, Kurdi sa však spoliehajú na to, že veľká časť sýrskych Arabov naverbovaných Kurdmi patrí k bývalým členom proamerických zoskupení, ktoré dnes už neexistujú (vnútorný rozpad, vojenské porážky, americké skrátenie financovania…).

Yildirim poukazuje na to, že straty Kurdov neustále rastú a neprejde týždeň, aby Kurdi nestratili niekoľko bojovníkov následkom útokov sýrskych Arabov. V kurdských radoch rastie nervozita, vnútorné napätie medzi kurdskými frakciami rastie. Kurdi musia riešiť vzbury v provincii Hasaka, sýrski Arabi siahli aj k blokovaniu ciest a štrajkom, ktoré ekonomicky oslabujú kurdské možnosti. Kurdom sa ich aktivity podľa Yildirima nepodaria, pretože Kurdov vníma väčšina Arabov nepriateľsky a ako cudzí element. Navyše proamerickí Kurdi sa svojou jednostrannou orientáciou na Američanov dostali do veľmi nezávideniahodnej situácie a ich možnosti politicky manévrovať sú prakticky nulové.

Situácia sa vyvíja tak, že Kurdov môže postihnúť osud Juhovietnamcov vo Vietnamskej vojne , ktorí po úteku Američanov čelili obrovským represiám zo strany Vietcongu. Kurdi spravili chybu, že sa na Američanov spoliehali, Američania totiž nemajú priateľov len záujmy a všetkých spojencov vnímajú ako nástroj na dosiahnutie vlastných politických cieľov, ďalšie osudy “nástroja” Američanov nikdy nezaujímali a ani nezaujímajú.

Yildirim tvrdí, že Asad pozorne sleduje vývoj situácie na územiach pod nadvládou Kurdov. Vývoj na kurdských územiach považuje dokonca Asad  za dôležitejší ako ofenzívu na juhozápade krajiny, pretože tí Arabi, ktorí v minulosti vystupovali proti Asadovi momentálne žiadajú Asada a nie Američanov o pomoc v boji proti Kurdom. Kurdi sú rozpoltení a Asad, ktorého Yildirim ako Turek a prívrženec Erdoganovej politiky samozrejme považuje za diktátora, môže dosiahnuť cenné politické víťazstvo.

Sýrski Arabi, v minulosti kritici Asada na vlastnej koži zistili, že v porovnaní s proamerickými Kurdmi a Američanmi je vlastne Asad prijateľným politickým kandidátom. Represie Kurdov voči Arabom sa ukázali byť kontraproduktívne. Asad momentálne ešte nemôže útočiť na Kurdov, pretože v oblasti sú pomerne silní aj Američania, ak sa však rozšíria guerillové útoky voči Kurdom a Američanom, kurdská moc sa zrúti. Keď Američania stratia svoju poslednú zástupnú armádu, budú musieť Sýriu s hanbou opustiť. Američania nedokážu úspešne v pozemných konfliktoch bojovať. Ukázali to v Somálsku, Iraku, Afganistane a rovnako aj v Sýrii. Asad, Rusi a Irán preto očakávajú arabskú revolúciu na severe, ktorá výrazne zhorší postavenie proamerických Kurdov a Američanov.

Yildirimove tvrdenia a náčrt situácie v severnej Sýrii poukazujú na to, že aj Trump si je vedomý rizík, v ktorých sa Američania v Sýrii nachádzajú. Možno aj práve kvôli týmto faktorom zvažuje stiahnutie amerického kontingentu zo Sýrie. Evidentne to však po dobrom nepôjde a podobne ako vo Vietname, Američania zo Sýrie utečú až vtedy, keď budú ich straty neúnosné. Dúfajme, že sa tak stane čo najskôr.