Antonín Panenka: Netušil som, že sa niekedy budem futbalom aj živiť

Praha/Bratislava 1. decembra 2023 (TASR/HSP/Foto:Facebook/Restaurace Ostrov)

Do futbalovej histórie sa naveky zapísal hlavne vďaka originálne kopnutej a zároveň rozhodujúcej jedenástke vo finále majstrovstiev Európy v Belehrade v roku 1976. Bývalý československý futbalový reprezentant Antonín Panenka bude mať v sobotu 2. decembra 75 rokov

“Pre mňa je dôležitá jedna vec, že to čo som mal rád, futbal, čo bol môj koníček a s čím som sa bavil, sa stalo mojim povolaním. To si myslím, že nezažije veľa ľudí. Netušil som, že sa niekedy budem futbalom aj živiť. To považujem za taký najväčší top v živote. Potom to samozrejme boli športové úspechy. Bol to Belehrad, ale veľmi vysoko si cením, že som niekoľkokrát v živote hral s výberom sveta a Európy s najlepšími hráčmi v tej dobe ako bol Eusébio da Silva Ferreira, Bobby Charlton, Franz Beckenbauer, Lev Ivanovič Jašin, Johan Cruijff. S takýmito hráčmi som mal možnosť byť v kabíne a zažiť atmosféru. To bolo nádherné,” vyznal sa pre TASR jubilant Panenka.

Len minulý týždeň sa zlatí československí chlapci z Belehradského finále spoločne stretli. “Účasť bola neskutočne dobrá, Jozef Móder a Zdeněk Nehoda chýbali. Inak tam boli všetci, ktorí to zažili a žijú. Dokonca aj Marián Masný (Béla) prišiel. Bolo to krásne stretnutie, kde sme si všetci pospomínali, porozprávali, trošku ten futbal skritizovali, poplakali sme si, aj vypili a bolo to príjemné. Ja to beriem stále tak, že Slovensko a Slováci nie sú žiadna cudzia zem, sú to takí istí kamaráti, ako boli predtým,” prezradil TASR Panenka.

Panenka sa narodil 2. decembra 1948 v Prahe. Patril k odchovancom Bohemiansu Praha (dnes Bohemians Praha 1905), ktorého zeleno-biely dres si obliekal od žiackych rokov. Na seniorské prvoligové trávniky za pražských “klokanov” nastúpil v 19. rokoch. Farby materského klubu v najvyššej futbalovej súťaži vtedajšieho Československa hájil v rokoch 1967-1981 a ako stredopoliar strelil 76 gólov.

Panenka nevynikal bojovnosťou či rýchlosťou, ale predovšetkým výbornou kopacou technikou. Aj vďaka týmto prednostiam patril v rokoch 1973-1982 k oporám československej reprezentácie, s ktorou v roku 1976 získal európsky titul na ME v bývalej Juhoslávii a v roku 1980 bronzovú medailu na ME v Taliansku. K oporám československého výberu patril aj na majstrovstvách sveta (MS) v Španielsku v roku 1982. Celkovo v reprezentačnom drese odohral 59 zápasov a strelil 17 gólov.

Nesmrteľná penalta

V nezabudnuteľnom belehradskom finále sa výber Československej socialistickej republiky (ČSSR) nabitý prevažne hráčmi bratislavského Slovana postavil proti silnej reprezentácii vtedajšej západnej Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Belehradské finále sa po remízovom výsledku 2:2 a bezgólovom predĺžení dostalo až k jedenástkovému rozstrelu. Do ôsmeho pokusu všetci aktéri jedenástky premenili. Prvý zaváhal až Nemec Ulli Hoeness, po ktorom nasledoval kanonier Bohemiansu Praha Antonín Panenka. Ten svojou strelou do stredu bránky prekonal bezmocného a očividne šokovaného brankára Seppa Maiera. Československo sa tešilo z titulu európskych šampiónov. Kapitán reprezentácie NSR legenda Franz Beckenbauer už kopať nemusel.

Na druhý deň sa svetové médiá predháňali ako pomenovať Panenkov spôsob prevedenia penalty. Najčastejšie sa kop prirovnával k padajúcemu listu. Českí novinári hovorili o “vršovickom dloubáku”, lebo Panenka patril v tom čase k oporám vršovického Bohemiansu. Francúzske média zasa nazvali Panenku futbalovým básnikom. Aj vďaka belehradskej jedenástke je po legende českého futbalu pomenovaný španielsky futbalový mesačník Panenka.

Legendárny exekútor belehradskej finálovej jedenástky zanechal nezabudnuteľnú stopu aj v Rakúsku. V rokoch 1981-1985 totiž hrával za renomovaný Rapid Viedeň. So slávnym rakúskym klubom získal dva ligové tituly v najvyššej rakúskej futbalovej súťaži a v roku 1985 sa s ním prebojoval až do finále Pohára víťazov pohárov (PVP). V ňom však Viedenčania podľahli 1:3 anglickému Evertonu.

Práve na toto obdobie vo veľmi dobrom spomína Panenka. “Moje pôsobenie v Rapid Viedeň, kde som bol štyri a pol roka, vnímam ako najkrajšie obdobie môjho života. Nielen futbalového, ale aj rodinného. Boli sme často spolu, čo v Čechách nebolo možné. Navyše to bolo podmienené tým, že som v priebehu štyri a pol roka získal dvakrát titul, trikrát sme vyhrali Rakúsky pohár a dostali sme sa až do finále Európskeho pohára. Takže z hľadiska športovej úspešnosti to bolo neuveriteľne dobré,” zdôraznil Panenka pre TASR.

V sezóne 1983/84 bol Panenka najlepší ligový strelec Rapidu Viedeň, za ktorý odohral celkovo 127 duelov a vsietil 63 gólov. Rakúsku hráčsku kapitolu uzavrel vo vtedajších druholigových kluboch VSE St. Pölten (1985–1987), SK Slovan Wien (1987–1989) či v ASV Hohenau (1989-1991).

Po návrate do vlasti pôsobil niekoľko rokov ako asistent trénera a funkcionár Bohemiansu Praha. V súčasnosti zastáva post čestného prezidenta Bohemiansu Praha 1905.

“Vo funkcii som stále, ale ako čestný prezident. Nevykonávam denno-dennú prácu, nerozhodujem o finančných transakciách, hráčoch atď. Na to všetko sú tu ľudia. Moja úloha je reprezentatívneho charakteru, čo znamená spolupráca s našimi partnermi, sponzormi, kde využívajú v rámci svojich firemných akcií našich hráčov a podobne. Je to nepracovná funkcia, ale skôr reprezentatívna,” objasnil TASR o svojom aktuálnom pôsobení Panenka.

V roku 2008 ho ocenili Cenou Václava Jíry. Tá sa udeľuje osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj českého futbalu. Je tiež nositeľ českého štátneho vyznamenania – Medaily Za zásluhy I. stupňa, ktoré mu udelil v roku 2008 vtedajší český prezident Václav Klaus.

Na platforme youtube má Panenkovo famózne kopnutie jedenástky v Belehrade doteraz milióny vzhliadnutí. Stovky futbalistov z celého sveta, vrátane legiend, sa odvtedy snažili a snažia, či už úspešne alebo neúspešne, napodobniť Panenkovú jedenástku.