Na bratislavského primátora Matúša Valla sa obrátili iniciátori verejnej výzvy so žiadosťou, aby 24. februára vypol osvetlenie pamätníka, cintorína a pietneho miesta, kde je pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády: „Ponorme Slavín do tmy. Aspoň na jeden deň. Na ten deň, keď sa začala ruská invázia na Ukrajine“. Vypnutím osvetlenia na Slavíne chcú autori petície vyjadriť solidaritu a podporu Ukrajine.

Zatiaľ to vyzerá, že zámeru je naklonený aj bratislavský magistrát. „Hlavné mesto 24. februára zvažuje vypnutie Slavína,“ informovala Pravdu jeho hovorkyňa Dagmar Schmucková.

Iniciátorkou nápadu, aby zhaslo osvetlenie národnej kultúrnej pamiatky, je vizuálna umelkyňa Maja Štefančíková, ktorá odmietla, že by toto opatrenie znevážilo pamiatku vojakov, ktorí zomreli v bojoch za naše oslobodenie, medzi ktorými v našej zemi ďaleko od domova, kam sa všetci chceli vrátiť, odpočívajú  v hroboch nielen Rusi, ale aj Ukrajinci, Gruzínci, Arménci, Rumuni, Maďari, Židia a vojaci ďalších národností. Umelkyňa dodala: „Nemyslím si, že by to bolo neúctivé. Aj na cintoríne zapaľujeme sviečky, no inak aj potme.“ K petícii sa pripojil kultúrny glosátor Damas Gruska, generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá, ako rektorka VŠVU Bohunka Koklesová, kurátorka SNG Petra Hanáková, vizuálny umelec Viliam Slaminka, politológovia Grigorij Mesežnikov a Andrej Findor.

Výzvu podporili takisto aj herci Richard Stanke a Juraj Kemka, sociologička Zora Bútorová, spisovateľ Michal Hvorecký, spisovateľ a textár Ján Štrasser, výtvarníčka Anna Daučíková a poslanec parlamentu Peter Osuský.

Iniciátori výzvy však nenavrhujú len vypnutie osvetlenia. Chceli by otvoriť diskusiu o tom, ako Slavín ďalej vnímať a čo pre nás znamená. Považujú ho za kritické miesto, s ktorým sa treba vysporiadať.

S verejnou výzvou zhasnúť osvetlenie pamätníka však nesúhlasí podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jozef Ťažký, ktorý pre Pravdu povedal:

„Je to pietne miesto, spomienkový cintorín osloboditeľov z čias druhej svetovej vojny. Nesúvisí to so situáciou na Ukrajine, proti ktorej sa náš zväz ohradil už 25. februára minulého roka, keď sme vydali odmietavé stanovisko.  Neviem, prečo by tí vojaci, ktorí zomreli pri oslobodzovaní našej krajiny, mali zostať potme len preto, lebo si niekto myslí, že by na tom mali byť rovnako ako Ukrajinci. Môj osobný názor je, že by sa to nemalo robiť takto. Nie je to vhodné. Tí mŕtvi vojaci tam nemajú nič spoločné s Putinovou politikou súčasného Ruska, uviedol Jozef Ťažký, podpredseda SZPB.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov žiadosť o vypnutie osvetlenia považuje za dehonestáciu.

Slavín je národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky. Monumentálny pamätník vrátane cintorína je pietnym miestom. Je tu pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí bojovali v roku 1945 pri oslobodzovaní Bratislavy.

Jeden z poľných cintorínov Červenej armády, ktoré vznikli na území Bratislavy počas oslobodzovacích bojov druhej svetovej vojny bol provizórne zriadený v Slávičom údolí. Pochovávali tu vojakov, ktorí zomreli na následky zranení a v poľných nemocniciach. Hroby boli neskôr exhumované a ostatky vojakov prevezené na pamätník na Slavíne.

Na mieste poľného cintorína v Slávičom údolí odhalili 4. apríla 1961 pamätník padlým hrdinom Červenej armády v podobe veľkého pieskovcového hranolu.

„Mladý vojak, ktorý nemal čas prežívať radosti života. Videl na oblohe padajúcu hviezdu a najviac si prial vyjsť z bitky živý a zabila ho guľka, ktorá sa mu v poslednej chvíli života zdala hviezdou, ktorá spadla z oblohy.“  Vladimír Vysockij.

Pravda vo veci verejnej výzvy vyhlásila anketu s otázkou: „Súhlasíte, aby vypli svetlá na Slavíne v deň, keď sa začala invázia na Ukrajine ?“

Výsledky ankety ku dňu 21. februára 2023 boli nasledovné:
NIE    –     90,3 %
ÁNO    –      9,7 %.

Pozitívnym konštatovaním je, že historické vedomie Slovákov a ich minulosť sa nepodarilo vymazať z ich pamäte ani napriek na to zriadeným inštitúciám, mimovládnym organizáciám a masovokomunikačným prostriedkom.

V minulom roku množstvo občanov odsúdilo aktivistov, hlásiacich sa k hodnotám liberalizmu, pod gesciou Doroty Nvotovej na Slavíne skupinovo bránili prístup k pietnym miestam pamätníka väčšej skupine ľudí, v čele ktorej stáli veteráni s rodinami a priami účastníci Slovenského národného povstania ako kľúčovej udalosti v boji proti fašizmu, ktorého porážku si prišli spolu s občanmi na Slavín pripomenúť a uctiť.

Dorota Nvotová k tejto akcii vyzývala na sociálnej sieti pod heslom:

Dokončime to, nech sa nám tam nenavalí táto lúza.

MUSÍ NÁS BYŤ PREDSA VIAC!

Na bratislavskom zhromaždení v centre mesta Nvotovej akciu „Dokončime to“ podporil aj Eduard Heger, Martin Klus, atď…

Ďaleko od nich na Slavíne sa konala pietna spomienka, ktorou vzdali úctu padlým vojakom pri oslobodzovaní Bratislavy priami účastníci odboja, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, zástupcovia štátnej správy, samospráv a diplomati. Česť pamiatke padlých prejavil aj predseda správnej rady ústavu pamäti národa.