Veselo v smutnom čase
Celý život sa hrabem v zabudnutých spomienkach na dve štyridsaťročné putovania do zasľúbenej zeme. Teším sa, keď stará baterka zabliká a v pamäti zasvieti svetielko, ktoré sa môže rozhorieť na oheň, ba aj na vatru. Jej udržiavanie – písanie knihy, je roky trvajúca denná práca, pri ktorej nie je ľahké rozoznať, kedy už teplo neprináša.
V tejto mojej deviatej knihe sa, vzhľadom na rýchlo bežiaci čas, venujem všeličomu. Zamyslím sa nad 162 rokmi príbehov troch mojich generácií predkov a troch generácií nasledovníkov. Spomeniem kamarátov z „mokrej štvrte“, aj návraty k starej láske – k Rímu a Taliansku. Bude to veselé aj vážne, aj s úvahami a rozhovormi a so skrátenými úryvkami vybraných mojich článkov, blogov a statusov sociálnych sietí. Budem písať najmä o udalostiach, ktoré som prežil. Niektoré sa zdali bezvýznamné, iba neskôr som pochopil ich zmysel. Zápas o lepší svet nikdy nekončí a nikdy sa nadlho nevyhrá.
Sľubujem, že v jubilejnej, desiatej knihe, si budem iba vymýšľať a fantazírovať, aby som konečne vypadol zo šuplíka literatúry faktu…
Zo zmesky Záhoračky a Vychodňara, Marty a Ondreja, ohňa a vody, vznikli traja trogári a jedna princezná – Jozef Caco, Marián Dede, Helena Heci a František Fuxo. Caco a Dede boli hviezdy futbalu, Heci žalovala, že jej budíme bábiky, Fuxo nosil loptu a vypolievané vajcia.
Rádio sme dlho nemali. Stará mama nám darovala „šerbel“, ktorý hral, iba keď sme na neho búchali papučou. Keď mama počúvala Slobodnú Európu, papuče boli pripravené. Keď otca naháňalo ŠTB, povedal: „Vysrám na nich.“ Napáda mi to, keď mením žiarovku značky Osram.
Dede slúžil ročnú vojnu v Prachaticiach. „Ja jsem sloužil“ 760 dní v Lipníku nad Bečvou. Strážili sme aj Loučku a Žeravice – tri prdele v republice.
Dede je inžilír, technický typ, všetko opraví. Mne sa to nedarí, manželka si na to zvykla. Moje nástroje na opravy sú epoxyd, drôt, špagát a gumičky.
Keď Dede pustil v hokeji gól, tata – bránkový rozhodca rozhodol, že puk nebol celým objemom za čiarou, mal to z futbalu. Kamery neboli, darmo diváci protestovali. Keď jeho mužstvo prehralo 16:0, podľa tatu Dede za to nemohol, lebo mal zakrytý výhľad.
Keď naše štyri deti zaspali, napádali mi veľké myšlienky o živote. Keď som bol ráno o šiestej tretíkrát Čierny Peter, veľké myšlienky boli v háji.
Za socializmu sa deti doma učili náboženstvo. Monika tvrdila, že katolícky pozdrav je: Ahoj, Duch Svätý. Jogo povedal, že na náboženstve sa učili o poslednom súde: Anjeli zatrúbia a mŕtvi začnú vyliezať z pohrebu. Prvé slovo, ktoré sa naučil v škôlke bolo riť. Máša skúšala slovenčinu Japonca Koičiro Hajašiho, do ktorého sa zaľúbila. Za diktát mu dala päťku s tromi výkričníkmi, mal 55 hrubých chýb. Dano vraj keď strážil korytňačky v Zoo, všetky mu ušli. Otvoril iba na chvíľu dvere a korytnačky – fŕŕŕnk.
V škole sme sa hrávali Oli, oli, Janko, kľakni na kolienko. U Dana sa hrajú Oli, oli, Jurko. Keď jeho mama vošla do spovednice, Ďuro si sadol k jej nohám. Farár nič nezbadal.
Danov syn je tiež Dano (7). Opýtal sa bývalej domováčky: „Ty čakáš bábo?“ „Áno.“ „Však nie si vydatá.“ „To sa stáva.“ „To sa stalo iba raz, Panne Márii.“
Na vysokom čele, mám často škrabanec. Každý večer si pri umývaní riadu pustím klasiku na stanici Bela Bartók. Anténou je drôtik, priviazaný o dvere kredenca. Rádio hrá najlepšie, keď sú dvere otvorené. Keď si to nevšimnem a vylaďujem hudbu, čelom sa tresknem do dverí.
Nemecká poslankyňa CDU navrhla, aby manželstvo bolo schválené na sedem rokov. Na náboženskom stretku to vyvolalo pohoršenie. Moja bigotná manželka Mária povedala: Sedem? To je príliš veľa.
Náhle všetko stíchlo. Mne začína tichá spisovateľská práca, manželke tichá domácnosť. Doma mám iba jeden rest – nedarí sa mi upratať povalu. V zime je tam zima, v lete teplo. Čas, kedy je tam akurát, sa mi ešte nepodarilo nájsť.
Jeden senior oslovil ostatných: Milí priatelia v predprostatovom veku. Keď prišla reč na choroby, povedal: Na smrť som pripravený, na pohreb mám nasporené. Na schôdzi som sa opýtal seniorky: „Máte e-majl?“ „Mám iba emailový kastról.“
Ak bude mať každý v našej rodine 4 deti, po 5 generáciách nás bude 1024, po desiatich vyše milióna. Vyhráme voľby, bude tu vládnuť dynastia Mikloškovcov, možno budem aj premiérom.
Jozef Mikloško