Vatikán 13. februára 2023 (HSP/Vaticannews/Foto:Screenshot Youtube/Vaticannews)
Pri modlitbe Anjel Pána na Svätopeterskom námestí pápež vysvetlil, že náboženské normy sú potrebné a dobré, ale „na ich naplnenie je potrebné ísť nad rámec litery“. Cítiť sa dobre, že sme nezabíjali, nekradli a nerobili zlo, je len „vonkajšia a veľmi vzdialená nábožnosť“, znamená to uspokojiť sa s „minimom, zatiaľ čo Ježiš nás pozýva k maximálnemu možnému a k nekonečnej láske, ako to robil on sám“. Prinášame plné znenie príhovoru pápeža Františka:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V evanjeliu dnešnej liturgie Ježiš hovorí: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5,17). Naplniť: toto je kľúčové slovo pre pochopenie Ježiša a jeho posolstva. Čo znamená toto „naplniť“?
Aby to vysvetlil, Pán začína tým, že hovorí, čo nie je naplnenie. Písmo hovorí „nezabiješ“, ale pre Ježiša to nestačí, ak človek potom zraňuje svojim bratov a sestry slovami; Písmo hovorí „nezosmilníš”, ale to nestačí, ak človek potom žije lásku pošpinenú dvojtvárnosťou a falošnosťou; Písmo hovorí „nebudeš krivo prisahať”, ale nestačí slávnostne prisahať, ak človek potom koná pokrytecky (porov. Mt 5,21-37). Takto nedochádza k naplneniu.
Aby sme uviedli konkrétny príklad, Ježiš sa zameriava na „obrad obetovania”. Prinášaním obety Bohu sa človek odvďačoval za jeho dary. Bol to veľmi dôležitý obrad – priniesť obetu, ktorá symbolicky opätuje, povedzme, bezodplatnosť jeho darov, a to dôležitou až do takej miery, že ho bolo zakázané prerušiť s výnimkou vážnych dôvodov. Ježiš však hovorí, že ho treba prerušiť, ak má brat niečo proti nám, aby sme sa s ním najprv išli zmieriť (porov. v.23-24): až potom sa obrad naplní.
Posolstvo je jasné: Boh nás miluje ako prvý, zadarmo, robí prvý krok k nám bez toho, aby sme si to zaslúžili; a teda nemôžeme oslavovať jeho lásku bez toho, aby sme my urobili prvý krok k zmiereniu s tými, ktorí nás zranili. Takto dochádza k naplneniu v Božích očiach, inak je vonkajšie, čisto rituálne dodržiavanie zbytočné, stáva sa fikciou.
Inými slovami, Ježiš nám dáva pochopiť, že náboženské pravidlá sú užitočné, sú dobré, ale sú len začiatkom: aby sa naplnili, je potrebné ísť poza literu a žiť ich zmysel. Prikázania, ktoré nám Boh dal, nesmieme zatvoriť do dusivých trezorov formálneho dodržiavania, inak zostaneme vo vonkajšej a odlúčenej religiozite, skôr služobníkmi „Boha, pána” než deťmi Boha Otca. Ježiš chce, aby sme nemali predstavu, že slúžime nejakému pánovi Bohu, ale Otcovi, a preto je potrebné ísť nad rámec litery.
Bratia a sestry, tento problém tu nebol len za Ježišových čias, ale aj dnes. Neraz napríklad počujeme: „Otče, nezabil som, neukradol som, nikomu som neublížil…”, akoby sme chceli povedať: „Som v poriadku. Tu ide o formálne dodržiavanie, ktoré sa uspokojuje s nevyhnutným minimom, zatiaľ čo Ježiš nás pozýva k maximálne možnému. Boh neuvažuje podľa výpočtov a tabuliek; miluje nás ako zaľúbený: nie minimálne, ale na maximum! Nehovorí nám: „Milujem ťa do určitej miery”.
Pravá láska nikdy nie je do určitého bodu a nikdy sa necíti dostatočne naplnená; láska vždy ide ďalej, nemôže sa zaobísť bez toho. Pán nám to ukázal, keď nám dal svoj život na kríži a odpustil svojim vrahom (porov. Lk 23,34). A zveril nám prikázanie, na ktorom mu najviac záleží: aby sme sa milovali navzájom, ako on miloval nás (porov. Jn 15,12). Toto je láska, ktorá naplní Zákon, vieru a pravý život!
Bratia a sestry, môžeme sa pýtať sami seba: ako žijem vieru? Je to otázka výpočtov, formalizmov, alebo je to príbeh lásky s Bohom? Uspokojím sa iba s tým, že nikomu neubližujem, aby som si udržal „svoju tvár”, alebo sa snažím rásť v láske k Bohu a k druhým? A občas zisťujem, ako na tom som, čo sa týka Ježišovho veľkého prikázania, pýtam sa sám seba, či milujem svojho blížneho tak, ako on miluje mňa? Pretože možno sme nepružní v posudzovaní druhých a zabúdame byť milosrdní, ako je Boh milosrdný k nám.
Panna Mária, ktorá dokonale zachovávala Božie slovo, nech nám pomáha naplniť našu vieru a lásku.
Po modlitbe Anjel Pána pápež dodal:
„Drahí bratia a sestry! Buďme aj naďalej nablízku obetiam zemetrasenia v Sýrii a Turecku modlitbou a konkrétnou podporou. V programe “Na jeho obraz” som sledoval zábery tejto katastrofy, bolesť týchto ľudí, ktorí trpia zemetrasením. Modlime sa za nich, nezabúdajme, modlime sa a premýšľajme, čo pre nich môžeme urobiť. Nezabúdajme ani na sužovanú Ukrajinu: nech Pán otvorí cesty pokoja a dá zodpovedným odvahu po nich kráčať.
Správy prichádzajúce z Nikaraguy ma nemilo zarmútili a nemôžem tu so znepokojením nespomenúť biskupa z Matagalpy, biskupa Rolanda Álvareza, ktorého mám rád, odsúdeného na 26 rokov väzenia, a tiež ľudí, ktorí boli deportovaní do Spojených štátov. Modlím sa za nich a za všetkých, ktorí trpia v tomto drahom národe, a prosím vás o modlitby. Zároveň prosíme Pána, aby na príhovor Nepoškvrnenej Panny Márie otvoril srdcia politických vodcov a všetkých občanov pre úprimné hľadanie mieru, ktorý sa rodí z pravdy, spravodlivosti, slobody a lásky a dosahuje sa trpezlivým dialógom. Modlime sa spoločne k Panne Márii. [Zdravas Mária].”
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Andrej Klapka)
Článok pôvodne vyšiel na portáli Vaticannews.
Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.