Emmanouilidis upozornil, že aj napriek názorovej a ideologickej rôznorodosti strán zastúpených v Európskom parlamente možno jeho zastúpenie rozdeliť na dve hlavné skupiny. Prvou sú štandardné etablované strany – tzv. liberálny tábor, ktorý podporuje doterajšie smerovanie Únie. Druhú skupinu podľa jeho slov tvoria strany, ktoré sa voči terajšiemu stavu vecí v Únii stavajú kriticky, pričom ich spája “vízia budúcej spoločnosti, ktorá bude menej liberálna, uzavretejšia a nacionalistickejšia”. Tieto skupiny spolu podľa Emmanouilidisa vytvárajú tzv. neliberálny tábor.
“Existujú indície, že množstvo z týchto strán bude v nadchádzajúcich voľbách do EP úspešné. Bude sa im podľa všetkého dariť lepšie než počas posledných volieb v roku 2014. Týka sa to určite Ligy Severu v Taliansku, Orbánovho Fideszu, ale aj Alternatívy pre Nemecko (AfD),” uviedol Emmanouilidis.
V tejto súvislosti však analytik zdôraznil, že strany neliberálneho tábora “nebudú mať ani po voľbách v EP jednoznačne väčšinu. Tá zostane aj naďalej v rukách proeurópskych strán”.
Emmanouilidis tiež nepredpokladá, že by sa neliberálnym stranám mohlo podariť “vytvoriť v Európskom parlamente dlhodobo udržateľnú koalíciu”. Dané strany sa totiž na problémoch zhodujú, pretrváva však medzi nimi značná rôznorodosť názorov na to, ako ich riešiť.
Za rastom popularity neliberálnych strán v EP analytik vidí najmä “vysokú mieru neistoty, ktorú pociťujú široké vrstvy európskeho obyvateľstva”. Zdôrazňuje však, že jej zdrojom nie je len často spomínaný “strach z vývoja socioekonomickej situácie”, ale mnohí občania EÚ majú tiež obavy o zachovanie svojej identity a kultúry.
Všetky tieto obavy a neistoty následne – podľa Emmanouilidisových slov – vytvárajú pôdu pre názor, že “etablované strany nie sú schopné na očakávané hrozby efektívne reagovať”.
Analytik však v tejto súvislosti poukazuje na to, že občania EÚ sa často snažia práve prostredníctvom podpory neštandardných strán vo voľbách do EP “ukázať žltú alebo červenú kartu” etablovaným stranám. Mnohí pritom podľa jeho názoru v skutočnosti “neveria, že tieto (neliberálne) strany dokážu ich problémy skutočne riešiť”.
Ľudia si často neuvedomujú, že množstvo zákonov a nariadení, “ktoré priamo ovplyvňujú ich každodenný život, je schvaľovaných na európskej úrovni – vrátane EP”, myslí si Emmanouilidis. Poukazuje na to, že “Európsky parlament v posledných desaťročiach neustále zvyšoval svoju silu a vplyv” na rozhodovacie procesy v Únii.
“Naše ekonomiky sú závislé od spoločného trhu a práve v EP sa pravidelne rozhoduje o spôsobe, ako spoločný trh funguje. Takisto sú tam prijímané rozhodnutia, ktoré priamo ovplyvňujú stabilitu eura, a to má na životy ľudí v eurozóne jednoznačne priamy dosah,” konštatoval analytik.
Emmanouilidis podotkol, že pred Úniou a novým europarlamentom “stojí v nadchádzajúcom politickoinštitucionálnom cykle množstvo dôležitých výziev. Medzi ne budú patriť “otázka konkurencieschopnosti EÚ na svetovom trhu, klimatické zmeny, ale aj následky finančnej a utečeneckej krízy posledných rokov”.
“Určite nás čakajú aj nové, zatiaľ len ťažko predvídateľné búrky, ktoré bude možné efektívne riešiť iba na európskej úrovni”, uzatvoril Emmanouilidis.