Analytik: Protesty na Kube boli spontánne, hýbateľom boli sociálne siete

Havana/Brno/Bratislava 21. júla 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Ismael Francisco)

Minulotýždňové protesty na Kube boli spontánne a ich najväčším hýbateľom boli sociálne siete. Pre TASR to uviedol Martin Hrabálek, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne. Odborník, ktorý sa venuje otázkam Latinskej Ameriky, zároveň predpokladá, že protesty sa šírili pomocou sociálnych sietí dominovým efektom. Neočakáva však, že by viedli k zmene systému

Podľa analytika bol spúšťačom protest v San Antonio de los Baňos.

“Nepôsobí to tak, že tam bol konkrétny moment, ktorý by viedol k takým veľkým nepokojom. Avšak dnes, na rozdiel od minulosti, majú Kubánci prístup na internet a k sociálnym sieťam, cez ktoré sa informácia začala šíriť. Bola to relatívne spontánna vec,” objasňuje.

Ako dôvody vzniknutej frustrácie, ktorá viedla k protestom, vidí zhoršujúcu sa ekonomickú, potravinovú aj zdravotnú krízu. Domnieva sa, že úlohu by mohla zohrať aj politická rovina. Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel stojí od apríla aj na čele Komunistickej strany. Napriek tomu, že je prezidentom už tretí rok, na čele strany bol doteraz Raúl Castro. Díaz-Canel tak po Castrovcoch prebral úplnú vládu nad krajinou. To podľa odborníka mohlo oslabiť lojalitu starej generácie Kubáncov voči vládnucej strane.

“Frustrácia spoločnosti bude narastať. Jednou z dôležitých premenných je, ako bude vláda schopná kontrolovať sociálne siete, ktoré hrajú očividne veľkú úlohu v psychike nedávnych udalostí. Ľudia sa môžu vďaka nim organizovať, a tiež šíriť a odovzdávať si informácie, ktoré idú zdola z občianskej spoločnosti,” konštatuje.

Hrabálek dodáva, že sociálne siete môžu pomôcť aj zrodu širšej opozície, ktorá by vzišla z občianskej spoločnosti. V súčasnosti je kubánska opozícia predovšetkým záležitosťou intelektuálov, je bez širšieho spoločenského vplyvu a navyše ostáva rozdrobená.

Zatýkanie demonštrantov vníma len ako “krátkodobú šikanu”, keďže kubánsky režim si nemôže dovoliť pohnevať si EÚ, s ktorou má od roku 2016 dohodu o politickom dialógu a spolupráci.

Hrabálek nepredpokladá, že protesty povedú k zmene systému.

“Vláda zakročila rýchlo a tvrdo vypnutím internetu, čím otupila vlnu nepokojov. Minimálne v súčasnosti to bol len akt nesúhlasu s komunistickým režimom. Požiadavkou bola ‘sloboda’, aj keď samotná demonštrácia bola poháňaná nepriaznivou situáciou v krajine,” konštatoval.

.

Poukázal na to, že na nedávnych protestoch sa zúčastnilo maximálne zopár desiatok tisíc ľudí, a to predovšetkým z okolia hlavného mesta Havany.

Analytik predpokladá, že na prípadné ďalšie protesty bude vláda reagovať obmedzením prístupu na internet. Ten je pre režim nebezpečný, keďže prostredníctvom neho by sa mohla zjednotiť roztrieštená opozícia.

Kubánci vyšli v nedeľu 11. júla do ulíc niekoľkých miest, predovšetkým v Havane a okolí. Vláda reagovala vypnutím internetu a represiami voči demonštrantom. Prezident Díaz-Canel následne vystúpil v televízii, kde vyzýval občanov na obranu Castrovej revolúcie. Tieto kroky proti pokojnej demonštrácií odsúdila OSN a viacero krajín, medzi nimi napríklad Nemecko či USA.