Západ po prvýkrát oznámil cenový strop na ruskú ropu. Podľa americkej ministerky financií Janet Yellenovej by mal byť strop na úrovni 60 USD za barel. Vysvetlila, že takýto cenový strop na ropu z Ruska by znížil príjmy Ruska z predaja energie, ale nezabránil by mu v dosahovaní zisku z predaja ropy. Za posledných päť až sedem rokov bolo Rusko ochotné predávať ropu za priemernú cenu okolo 60 USD za barel, dodala americká ministerka financií.

USA skutočne ponúkli pomerne vysokú cenu za ruskú ropu. Samozrejme však konajú výlučne vo svojom vlastnom záujme. Samotné USA nechcú, aby ruská ropa opustila trh. O samotnú ropu majú malý záujem; americké embargo platí od jari a jej objem je malý. Washington sa však obáva svetovej ceny ropy. Už teraz je nespokojný s poslednými krokmi členov OPEC+, ktorí udržiavajú ceny ropy na úrovni 90 USD za barel alebo vyššej. A stiahnutie Ruska z trhu by okamžite viedlo k bezprecedentnému nárastu cien ropy na svetových trhoch. Washingtonu sa to nepáči, pretože cena benzínu v USA rastie priamo úmerne s rastom cien na svetových trhoch a blížia sa voľby. Americkí voliči sú tradične veľmi citliví na ceny pohonných hmôt; je to pre nich citlivá téma, kvôli ktorej krachujú politické kariéry.

Spojené štáty chcú preto sedieť na dvoch stoličkách naraz. Na jednej strane si nechcú priznať, že ich vlastný nápad na zavedenie cenového stropu je hlúpy, na druhej strane nechcú zničiť svetový trh a zhoršiť situáciu vlastných občanov. Otázkou je, ako by na takúto “poctu” reagovalo Rusko?

Odpoveď Moskvy sa nijako nezmenila. Rusko nebude dodávať ropu tým krajinám, ktoré by zaviedli cenový strop, zopakoval podpredseda vlády Alexander Novak svoje predchádzajúce stanovisko.

Na jednej strane sa zdá, že cenový strop 60 USD za barel je celkom dobrý.

“Navrhovaný strop ceny ropy je výrazne nad nákladmi na ťažbu ropy v Rusku, ktoré sa pohybujú od 7 do 20 dolárov v závislosti od ložiska. A je dokonca blízko ceny, za ktorú v súčasnosti predávame ropu na svetovom trhu. Pri zľave 20 USD a cene ropy 90 USD predávame ropu za 70 USD za barel,” hovorí Alexej Gromov, riaditeľ Inštitútu pre energetiku a financie.

Na druhej strane, súhlasiť v zásade s cenovým stropom bez ohľadu na cenu je nebezpečné. A to je nebezpečné nielen pre Rusko, ale aj pre ostatných producentov ropy.

“Výška cenového stropu nie je taká dôležitá ako samotný precedens cenového stropu. Ak s tým budeme súhlasiť, bude to v zásade znamenať koniec svetového trhu s ropou z hľadiska trhových cien. Ak sa tento precedens považuje za úspešný, vzniká nebezpečenstvo, že USA a EÚ budú chcieť v budúcnosti použiť tento nástroj nielen proti Rusku, ale napríklad aj proti Saudskej Arábii alebo iným krajinám. Postoj Ruska je preto principiálny – je proti netrhovej regulácii cien ropy,” vysvetľuje Alexej Gromov.

Novak odporučil USA, aby stanovili cenový strop pre svoje vlastné zdroje, ktoré dodávajú do Európy za štvornásobne vyššie ceny. Hovoríme, samozrejme, o americkom LNG, na ktorý sa nedávno sťažovalo francúzske ministerstvo financií.

Producenti ropy a členovia OPEC+ si dobre uvedomujú nebezpečenstvo celého tohto amerického plánu. A to je pravdepodobne jeden z najdôležitejších dôvodov, prečo sa členovia OPEC+ na čele so Saudskou Arábiou a Ruskom na nedávnom stretnutí jednomyseľne rozhodli znížiť produkciu. Hoci USA veľmi žiadali Saudov, aby urobili opak, a boli veľmi nespokojné s tým, čo sa stalo.

“Je zaujímavé, ako západné krajiny, ktoré samy vytvorili trhové mechanizmy v oblasti ropy, chcú teraz všemožne podkopať ich základy.

Medzi embargom a cenovým stropom je obrovský a zásadný rozdiel. Keď niektorá krajina zavedie embargo, dobrovoľne o
dmietne nakupovať ropu z tej či onej krajiny, ale zásady slobodného trhu pre zvyšok trhu nie sú porušené. Cenový strop porušuje princípy celého systému globálneho trhu s ropou. Ide o nebezpečný precedens, ktorý môže výrazne destabilizovať ekonomiku,” povedal Gromov.

Rusko oficiálne vyhlásilo, že nebude predávať ropu tým, ktorí zavedú cenový strop, a je nepravdepodobné, že by od toho ustúpilo. To znamená, že od začiatku decembra 2022, keď vstúpi do platnosti ropné embargo EÚ a zároveň cenový strop na ruskú ropu, Rusko prestane dodávať čierne zlato na európsky trh po mori. Zachované zostanú len dodávky potrubím, ktoré dostanú výnimku z týchto obmedzení.

Podľa odhadov Gromova by sa tým domáca produkcia a vývoz znížili približne o 1 až 1,5 milióna barelov denne. Tento objem by sa však mal postupne znižovať v dôsledku preorientovania dodávok na iné trhy, domnieva sa expert. “Zníženie ruského vývozu ropy je zatiaľ zanedbateľné. Znížili sme vývoz do Európy, ale zvýšili sme vývoz do Ázie, čím sme kompenzovali straty na európskom trhu,” uviedol respondent.

Hlavnými odberateľmi našej ropy v Ázii sú Čína a India. Tá od jari aktívne zvyšuje nákup ruského čierneho zlata so zľavou.

“Čím môžu západné krajiny pohroziť? Môžu odmietnuť poistné služby pre prepravu tovaru tankermi a prístup k prístavnej infraštruktúre. Od mája už našu ropu aj tak nikto nepoisťuje, poisťujeme sa sami. Indickí a čínski partneri môžu pomôcť s prenájmom tankerov na prepravu našej ropy,” povedal Gromov. USA a EÚ pravdepodobne nebudú schopné obmedziť prístup do indických a čínskych prístavov, čo je nad ich sily.

Možno Rusko nájde medzery, ako obísť cenový strop. “Rusko by mohlo zariadiť, aby spoločnosti pri preprave paliva tajne podvádzali kupujúceho. Napríklad poisťovacie a prepravné spoločnosti registrované v Grécku alebo na Cypre by predstierali, že pomáhajú prepravovať ruskú ropu za 60 dolárov, ale v skutočnosti by bol tanker naložený menším množstvom paliva. Prepočítaný barel potom bude stáť približne 70 dolárov,” hovorí Stanislav Mitrachovič, vedúci expert Národného fondu energetickej bezpečnosti (NESF), výskumný pracovník Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie.

“Buď môžeme prejsť na ázijské alebo blízkovýchodné prepravné a poisťovacie spoločnosti. A musíme rozvíjať naše vlastné spoločnosti. Desaťročia sa to nerobilo. Teraz máme príležitosť vytvoriť synergiu, ak si poistíme vlastné cisternové lode,” dodáva hovorca.

To vyvoláva dôležitú otázku: na čiu stranu sa v otázke cenového stropu postavia dvaja významní odberatelia ruských energetických zdrojov, India a Čína? Návrh USA je v prvom rade zameraný na nich (s Európou je všetko jasné, súhlasí so všetkým, čo Washington v súvislosti s Ruskom ponúka).

“Čína sa už dávno rozhodla pre svoj postoj a kategoricky odmieta akékoľvek cenové stropy. Na druhej strane India zaujala opatrnejší postoj. Na poslednom stretnutí s vysokými predstaviteľmi USA India navrhla počkať na konkrétne údaje o cenovom strope. Takže na rozhodnutie indickej vlády si budeme musieť počkať,” povedal Gromov.

Pre Indiu je možnosť nakupovať lacnejšiu ruskú ropu veľkým prínosom pre chudobnú ekonomiku, ktorá sa nedokáže vyrovnať s rastúcimi cenami všetkých energetických zdrojov. Zradenie Ruska by Indiu pripravilo o možnosť nakupovať ropu so zľavou 20 dolárov. Možno si poviete, veď by predsa nakupovali iba za 60 dolárov v súlade s cenovým stropom. Treba si však uvedomiť, že Rusko by už Indii vôbec žiadnu ropu nepredalo, čo by mohlo viesť k tomu, že India by musela nakupovať ropu na svetových trhoch, kde by jej bol nedostatok nie za 70 alebo dokonca 90 dolárov, ale za oveľa vyššiu cenu.

“Ak India vypadne z okruhu krajín, kam Rusko posiela ropu, bude Rusko musieť výraznejšie znížiť náš vývoz a ťažbu,” hovorí Gromov. V takom prípade by ceny ropy prudko vzrástli. O tom, ako funguje trh, keď ho opustí významný hráč, svedčia ceny plynu v Európe.

Niet pochýb o tom, že americkú ponuku 60 USD za barel ruskej ropy podporia najprv krajiny G7 a potom EÚ. V EÚ je, samozrejme, niekoľko krajín ako Maďarsko, ktoré by jedným hlasovaním mohli znemožniť prijatie cenového stropu na ruskú ropu. Keďže však Brusel urobil výnimku pre ropu dodávanú ropovodmi a Maďarsko získava ropu prostredníctvom ropovodov, šanca, že sa Maďari postavia proti, je malá. Podarilo sa ich presvedčiť o ropnom embargu, čo znamená, že nebude ťažké urobiť to isté v prípade cenového stropu.