Ak by sa Čína rozhodla zaútočiť na Taiwan, situácia by mohla rýchlo prerásť do globálnej vojny na troch frontoch, do ktorej by boli priamo alebo nepriamo zapojené aj Spojené štáty.

Opisovať situáciu Spojených štátov takýmito ostrými slovami môže mnohým čitateľom pripadať alarmujúce. Ale za posledný rok a pol Spojené štáty spôsobili Rusku podporou Ukrajiny gigantické náklady – až do takej miery, že sa tomuto autorovi zdalo mysliteľné, že Spojené štáty by mohli byť schopné zoradiť svoje súťaže tak, že spôsobia Rusku rozhodujúcu porážku prostredníctvom zástupcu predtým, ako sa zamerajú predovšetkým na posilnenie vojenského postavenia USA v Indopacifiku.

Táto stratégia je však každým dňom menej životaschopná. S tým, ako sa Rusko mobilizuje na dlhú vojnu na Ukrajine a ako sa otvára nový front v Levante, bude pre rýchlo sa vyzbrojujúcu Čínu rásť pokušenie zaútočiť na Taiwan.

Peking už teraz testuje Washington vo východnej Ázii, pretože dobre vie, že Spojené štáty by sa ťažko vyrovnali s treťou geopolitickou krízou. Ak by k vojne predsa len došlo, Spojené štáty by zistili, že proti nim náhle pôsobia niektoré veľmi dôležité faktory.

Jedným z týchto faktorov je geografia. Ako jasne ukázali posledné dve národné obranné stratégie USA a potvrdila to aj posledná strategická komisia Kongresu, súčasná americká armáda nie je určená na vedenie vojen proti dvom hlavným súperom súčasne.

V prípade čínskeho útoku na Taiwan by Spojené štáty ťažko mohli útok odraziť a zároveň udržať tok podpory pre Ukrajinu a Izrael.

Najhorším scenárom je stupňujúca sa vojna na najmenej troch vzdialených frontoch, v ktorej by bojovala slabo vybavená americká armáda spolu so zle vybavenými spojencami, ktorí sa väčšinou nedokážu brániť proti veľkým priemyselným mocnostiam, ktoré majú odhodlanie, zdroje a bezohľadnosť na udržanie dlhého konfliktu.

Vedenie tohto boja by si vyžadovalo takú mieru národnej jednoty, mobilizácie zdrojov a ochoty obetovať sa, akú Američania a ich spojenci nezažili už celé generácie.

Čínske námorníctvo je už teraz väčšie ako námorníctvo Spojených štátov, pokiaľ ide o samotný počet lodí, a každé štyri roky sa rozrastá o ekvivalent celého francúzskeho námorníctva (podľa náčelníka štábu francúzskeho námorníctva približne 130 plavidiel). Pre porovnanie, americké námorníctvo plánuje v nasledujúcom desaťročí rozšírenie o 75 lodí.

Súvisiacou nevýhodou sú peniaze. V minulých konfliktoch mohol Washington ľahko prekonať protivníkov. Počas druhej svetovej vojny sa pomer štátneho dlhu USA k HDP takmer zdvojnásobil, zo 61 % HDP na 113 %. Naopak, dnes by Spojené štáty vstúpili do konfliktu s dlhom, ktorý by už presiahol 100 % HDP.

Za predpokladu, že tempo expanzie bude podobné ako počas druhej svetovej vojny, nie je nerozumné očakávať, že dlh by mohol narásť na 200 % HDP alebo viac. Ako uvádza Rozpočtový úrad Kongresu a ďalšie zdroje, zadlženie v takomto rozsahu by malo katastrofálne dôsledky pre hospodárstvo a finančný systém USA.

Globálny konflikt by priniesol ďalšie nebezpečenstvá. Dvaja súperi USA – Rusko a Irán – sú významnými producentmi ropy. V jednej z nedávnych správ sa uvádza, že dlhodobé uzavretie Hormuzského prielivu uprostred širšieho konfliktu na Blízkom východe by mohlo zvýšiť ceny ropy nad 100 USD za barel, čo by výrazne zvýšilo inflačné tlaky.

Čína je hlavným držiteľom amerického dlhu a trvalý výpredaj zo strany Pekingu by mohol zvýšiť výnosy amerických dlhopisov a spôsobiť ďalšie napätie v ekonomike. Dá sa predpokladať, že Američania by čelili nedostatku všetkého od elektroniky až po materiály na stavbu domov.

To všetko však bledne popri ľudských stratách, ktoré by Spojené štáty mohli utrpieť v globálnom konflikte. Pravdepodobne by zahynulo veľké množstvo príslušníkov amerických ozbrojených síl.

Niektorí z protivníkov Spojených štátov majú konvenčné a jadrové kapacity, ktoré môžu dosiahnuť domovinu USA; iní majú schopnosť inšpirovať alebo riadiť teroristické útoky v štýle Hamasu na americkej pôde, čo môže byť ľahšie uskutočniť vzhľadom na priepustnosť južnej hranice USA.

Bezprostrednou prioritou Spojených štátov musí byť zabezpečenie toho, aby Ukrajina, Izrael a Taiwan (splnomocnenec!) mali zbrane, ktoré potrebujú na svoju obranu. To sú hráči, ktorí majú v súčasnosti najväčší podiel na hre.

Najväčšou nádejou, ako sa vyhnúť všeobecnému konfliktu, je, že tieto pohraničné štáty budú natoľko odvážne a pichľavé, že agresiu zastavia alebo odradia skôr, ako sa rozšíri.

To nebude možné, ak Spojené štáty nedajú do poriadku svoju obranno-priemyselnú základňu. Od začiatku rusko-ukrajinskej vojny sa celková obranná produkcia USA zvýšila len o 10 % – aj keď vojna dokazuje ohromujúco vysokú spotrebu vojenskej munície vo veľkom konflikte medzi priemyselnými mocnosťami v porovnaní s obmedzenými protipovstaleckými operáciami z nedávnej minulosti.

Situácia je natoľko vážna, že Washington možno bude musieť uplatniť zákon o obrannej výrobe a začať prevádzať časť civilného priemyslu na vojenské účely.

Aj v takom prípade bude vláda USA možno musieť prijať drakonické opatrenia – vrátane presmerovania materiálov určených pre spotrebné hospodárstvo, rozšírenia výrobných zariadení a revízie environmentálnych predpisov, ktoré komplikujú výrobu vojenského materiálu -, aby sa priemyselná základňa USA pripravila na mobilizáciu.

Nikto v americkom Kongrese nechce povedať starším voličom, že sa im znižujú dávky. Ale alternatívou je jedného dňa povedať voličom, prečo sú ich deti alebo vnúčatá nasadené na nebezpečné miesta bez adekvátnych zbraní, keď vypukne vojna.