Dokument neuvádza či Ankara chce a, či má právo predať komplexy bez povolenia Moskvy.
Jim Rishi, predseda Výboru pre zahraničné styky Senátu USA, navrhol úpravu, ktorá by proti Turecku zaviedla sankcie v súlade s CAATSA (zákon O potieraní protivníkov Ameriky prostredníctvom sankcií).
Rozobrať ho na skrutky
Prvý podpredseda Výboru pre medzinárodné záležitosti Rady federácie Vladimír Džabarov v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Hovorí Moskva vyhlásil, že Spojené štáty chcú kúpiť komplex S-400 od Turecka, aby ho rozobrali “na skrutky” a pokúsili sa vytvoriť niečo vlastné.
Podľa jeho slov Američania nemajú podobnú zbraň.
“Nemyslím si, že tento návrh bude prijatý. Presnejšie povedané, môže byť schválený, ale Turecko s tým zrejme nebude súhlasiť,” povedal senátor. V opačnom prípade môže Ankara stratiť štatút spoľahlivého partnera, v dôsledku čoho s ňou nikto nebude uzatvárať podobné dohody.
“Nechápem, ako by sa vzťahy medzi USA a Tureckom zlepšili, ak by si USA vzali nejaký systém S-400 pre seba,” povedal Džabarov.
Domnieva sa, že cieľom týchto akcií je zabezpečiť, aby Spojené štáty “uspokojili svoju zvedavosť” a “jednoducho ukradli” ruské vojenské tajomstvá. Senátor tiež predpokladá, že dohoda o S-400 medzi Ruskom a Tureckom pravdepodobne nepripúšťa ďalší predaj komplexov do tretej krajiny.
Nemožno bez súhlasu Moskvy
Maria Vorobjovová, oficiálny hovorca Federálnej služby pre vojensko-technickú spoluprácu, povedala Sputniku, že Turecko nemôže bez súhlasu Moskvy odovzdať USA protilietadlové raketové systémy S-400 zakúpené v Rusku.
“K uskutočneniu vývozu produkcie vojenského určenia musí nákupca našej techniky predložiť ruskej strane osvedčenia konečného užívateľa. Preto nie je jej odovzdanie alebo ďalší vývoz do tretích krajín bez oficiálneho povolenia ruskej strany možný,” povedala Vorobjovová.
Dodávky S-400
Dodávky najnovších ruských systémov protivzdušnej obrany S-400, ktoré spôsobili krízu vo vzťahoch medzi Tureckom a Spojenými štátmi, sa začali v polovici júla 2019. Washington požadoval, aby Turecko odstúpilo od dohody a namiesto S-400 kúpilo americké systémy Patriot, v opačnom prípade hrozil oneskorením alebo dokonca zrušením predaja najnovších stíhačiek F-35 do Turecka a zavedením reštriktívnych opatrení. Ankara odmietla urobiť ústupky a pokračovala v rokovaní o ďalšej zásielke S-400.
Spojené štáty v skutočnosti splnili iba časť hrozieb týkajúcich sa F-35 a ďalšie sankcie, hoci by mali byť podľa zákona zavedené, neuplatnili.