Analytici kritizovali toto podujatie ako samit skôr pre americkú diplomaciu než pre demokraciu a že hegemonistická demokracia USA čelí rastúcej nespokojnosti na celom svete.

Tohtoročný samit za demokraciu, ktorý je prevažne virtuálny, má päť spoluorganizátorov – USA, Kostariku, Holandsko, Južnú Kóreu a Zambiu. Bidenova administratíva pozvala na samit 120 vedúcich predstaviteľov. Podľa programu, ktorý zverejnilo americké ministerstvo zahraničných vecí, summit zahŕňa plenárne zasadnutia na rôzne témy o demokracii vrátane rôznych “výziev” pre demokraciu.

Počas dvojdňového samitu Bidenova administratíva oznámi nové kroky na boj proti zneužívaniu a zneužívaniu technológií vrátane “spoločného záväzku” so zahraničnými partnermi “bojovať proti šíreniu a zneužívaniu komerčného špionážneho softvéru”, uviedla CNN.

Koordinátor strategickej komunikácie Rady pre národnú bezpečnosť USA John Kirby v utorok novinárom povedal, že USA v najbližších dňoch oznámia viacero nových iniciatív súvisiacich so samitom vrátane “významných dodatočných investícií do prezidentskej iniciatívy pre demokratickú obnovu”, ktorá bola spustená na prvom samite v roku 2021.

Bez ohľadu na to, koľko pekných slov Bidenova administratíva použila na podporu samitu, toto podujatie, rovnako ako prvé, ktoré sa konalo v roku 2021, Bidenova administratíva využila ako nástroj na potvrdenie vedúceho postavenia USA v oblasti tzv. demokracie a ľudských práv. Jej ambícia vtiahnuť do svojho záujmového tábora viac krajín s cieľom zadržať svojich rivalov, najmä Čínu a Rusko, sa preplietla do programu podujatia a je príliš zjavná na to, aby sa dala skryť, uviedli analytici.

Kritika Bidenovej administratívy za rozmazané kritériá, kto je pozvaný, pokračovala už od prvého samitu. Na tohtoročný samit sa USA vyhli Maďarsku, ktoré je členom EÚ, a Turecku, ktoré je členom NATO, čo médiá interpretovali ako dôvod kritiky voči ich lídrom. Pozvali však Indiu, a to aj napriek rastúcej kritike zo strany Západu v súvislosti s tým, že indickí lídri vylúčili opozičného lídra z parlamentu.

Ministerstvo zahraničných vecí USA odmietlo diskutovať o kritériách pre zaradenie a hovorca ministerstva zahraničných vecí, ktorého citovala agentúra AFP, uviedol: “Opakujeme však, že v prípade samitu sa snažíme o inkluzívnosť a reprezentatívnosť regionálne a sociálno-ekonomicky rôznorodého zoznamu krajín.”

Summit “demokracie” by sa mal nazývať “summitom diplomacie”, pretože sa nekoná pre demokraciu, ale pre diplomatické potreby USA. Kritériá pozvania nie sú v súlade s demokraciou, ale so strategickými potrebami USA, povedal pre Global Times Yang Xiyu, vedúci výskumný pracovník Čínskeho inštitútu medzinárodných štúdií.

USA naďalej využívajú samit na to, aby poškodili obraz svojich súperov a udržali si hegemóniu, povedal pre Global Times Jia Chunyang, expert z Čínskych inštitútov súčasných medzinárodných vzťahov.

Podľa programu samitu bola Audrey Tang, “ministerka pre digitálne záležitosti” z ostrova Taiwan, pozvaná na jedno zasadnutie prostredníctvom videolinky. Tangová sa zúčastnila aj na prvom samite v roku 2021, ale Tangovej videozáznam bol náhle prerušený a nahradený len zvukovým záznamom. Na podujatie bola pozvaná aj Jewher Ilham, dcéra Ilhama Tohtiho, Ujgura odsúdeného na doživotie za rozkol Číny, aby “upozornila na vystúpenia skupín a osobností občianskej spoločnosti”.

USA zasievajú rozdelenie, nie jednotu

Summit za demokraciu má vo svojej podstate za cieľ rozdeliť svet ideológiou a označiť demokraciu v rôznych radoch na základe noriem USA. Bidenova hodnotová diplomacia zameraná na zjednotenie spojencov nemá nič spoločné s demokraciou, ale je naopak príkladom mentality studenej vojny, uviedli analytici.

Od prvého samitu USA zosilnili svoje pokusy o presadenie vykonštruovaného príbehu “demokracia verzus autoritárstvo”, čo ovplyvnilo svet a podnietilo konfrontácie, uviedol Yang s tým, že USA sú zaťažené politickou polarizáciou a teraz rozdeľujú svet v mene demokracie.

Informačná kancelária Štátnej rady Číny v utorok vydala správu o porušovaní ľudských práv v USA v roku 2022, v ktorej odhalila, že legislatíva v oblasti ľudských práv a súdnictvo v USA zaznamenali extrémny ústup, čo ďalej podkopáva základné práva a slobody amerického ľudu.

Správa z Číny, ako aj medzinárodné fórum o demokracii, ktoré sa konalo minulý týždeň v Pekingu, upútali pozornosť niektorých amerických médií.

Práve USA vytvárajú ideologické konfrontácie tým, že sa snažia monopolizovať definíciu demokracie a démonizujú Čínu a iné krajiny, ktoré skúmajú vlastnú cestu k demokracii. To, čo Čína urobila, je odstránenie fasády americkej demokracie, povedal Jia.

Každá krajina má právo vybrať si vlastný politický systém a vzory demokracie. Americká demokracia nikdy nie je a nemala by byť jedinou cestou, nehovoriac o jej dlhodobých problémoch. Nie je oprávnené poučovať ostatných o demokracii, povedal Jia.

Mnohí bývalí vysokí vládni predstavitelia, diplomati, odborníci a vedci z viac ako 100 krajín a regiónov, ktorí sa minulý týždeň zúčastnili na “Druhom medzinárodnom fóre o demokracii: spoločné ľudské hodnoty” v Pekingu, tiež vyjadrili nesúhlas s tým, aby istá krajina využívala demokraciu na geopolitické účely.

Pakistan v utorok oznámil, že sa nezúčastní na samite za demokraciu, ktorý organizujú USA.

Predseda pakistanského senátneho výboru pre obranu Mushahid Hussain Sayed na medzinárodnom fóre povedal, že druhý samit za demokraciu nie je o demokracii, ale o zbrojení demokracie a zbrojení na ľudské práva v rámci vznikajúcej svetovej vojny proti Číne a tiež proti Rusku.

Niektoré krajiny sa na svet pozerajú s mentalitou hry s nulovým súčtom alebo s mentalitou studenej vojny, čo je myšlienka, ktorú krajiny globálneho Juhu a väčšina krajín globálneho Severu odmietnu, povedal Sayed.

Analytici poznamenali, že namiesto pseudodemokracie alebo samitu o demokracii, ktorý vyvoláva konflikty, dnes svet skutočne potrebuje konferenciu solidarity, ktorá sa zameria na prijatie skutočných opatrení na riešenie významných globálnych výziev.