“Keď historici študujú niekoľko prvých desaťročí takzvanej éry po skončení studenej vojny, pravdepodobne s údivom hľadia na hlúpu a provokačné politiku USA a ich spojencov v NATO, ktorú vykonávajú voči Rusku,“ píše autor.
Podľa jeho názoru mnohé nepremyslené akcie Západu viedli k vypuknutiu ďalšej studenej vojny, pričom v poslednej dobe vzniklo nebezpečenstvo, že sa môže zmeniť v “horúcu“.
V súčasnej chvíli existuje možnosť, ako sa vyhnúť podobnému vývoju udalostí, ale správanie americkej elity po nedávnom “bezvýznamnom incidente“ v Kerčskom prielive svedčí o tom, že si žiadne poučenie zo svojich minulých hrubých chýb nevzala. A čo je ešte horšie, je schopná zosilňovať aj tak kontraproduktívnu a tvrdú politiku voči Moskve, domnieva sa Carpenter.
Podľa jeho slov je politika troch amerických vlád voči novému demokratickému Rusku krátkozraká. Krajina NATO napríklad “usporiadali celú sériu provokácií“, hoci Moskva pritom neviedla agresívnu politiku, ktorou by bolo možné vysvetliť podobné kroky Západu, tvrdí autor.
Okrem toho sa želanie hodiť Rusku rukavicu časom len zvyšovalo, o čom podľa Carpenterovho názoru svedčí dnešné napätie, ktoré súvisí s udalosťami v Kerčskom prielive.
“V tomto prípade sa Západ chybne vydáva za pasívneho hráča, ktorý len reaguje na vzniknuté okolnosti – ako keby iniciatívy NATO nikdy neboli nepremyslené, provokačné či agresívne,“ tvrdí autor článku.
V skutočnosti však ako oveľa spravodlivejší vyzerá opak: práve rokovania Moskvy boli odpoveďou na agresívne iniciatívy Západu, domnieva sa Carpenter.
Podľa jeho názoru nie je správne ani tvrdenie, že zodpovedné za zhoršenie vzťahov medzi Východom a Západom je Rusko kvôli udalostiam v Gruzínsku v roku 2008 a na Ukrajine v roku 2014, čo sa snažia tvrdiť americkí vodcovia verejnej mienky. Problémy začali oveľa skôr – rozšírenie NATO a ignorovanie záujmov Moskvy na Balkáne boli udalosťami, ktoré “torpédovali“ priateľské vzťahy, zdôrazňuje odborník.
Členské krajiny NATO jednajú s Ruskom ako s nepriateľom a v súčasnej chvíli existuje vážne nebezpečenstvo, že táto krajina sa môže takou aj stať, uzatvára Canpenter.