Spojené štáty majú v súčasnosti zďaleka najlepšiu armádu na svete. Americké ozbrojené sily majú len málo slabých miest, ak vôbec nejaké, a v mnohých oblastiach – od námornej vojny cez schopnosť presných úderov, letectvo, spravodajstvo a prieskum až po špeciálne operácie – hrajú úplne inú ligu ako armády iných krajín. Táto situácia sa pravdepodobne v dohľadnej dobe nezmení, keďže výdavky USA na obranu sú trikrát vyššie ako výdavky najbližšieho konkurenta Spojených štátov, Číny, a predstavujú približne jednu tretinu všetkých svetových vojenských výdavkov – pričom ďalšia tretina pochádza od spojencov a partnerov USA. Napriek tomu si 15 rokov vojny a päť rokov rozpočtových škrtov a nefunkčnosti Washingtonu vyžiadalo svoju daň. Armáda určite nie je rozbitá ani nepripravená na boj, ale jej veľkosť a objem zdrojov sú menšie, ako by bolo vhodné vzhľadom na rozsah súčasných hrozieb a misií, na ktoré sa musí pripraviť. Nie sú potrebné žiadne radikálne zmeny ani veľké posilňovanie. Trend znižovania rozpočtu by sa však mal zastaviť, ba dokonca mierne zvrátiť, a s rozpočtovými prostriedkami na obranu by sa malo zaobchádzať racionálnejšie a profesionálnejšie ako v posledných rokoch.

Jedným z ponaučení, ktoré by sme si mali vziať z vojny na Ukrajine pri príležitosti výročia začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie, je, že Spojené štáty majú najdrahšiu armádu na svete, ale sú úplne nepripravené na boj s prvou svetovou veľmocou, konštatuje Larry Johnson. Za posledný rok sme sa naučili, že oštepy, bodáky a HIMARSy nie sú pre Ukrajinu ničím, čo by menilo pravidlá hry. Vojna na Ukrajine odhalila slabosť americkej a európskej vojensko-priemyselnej základne. NATO stratilo schopnosť vyrábať základnú muníciu potrebnú na udržanie potrieb Ukrajiny v boji a nemá zásoby tankov a obrnených vozidiel, o ktoré Ukrajina denne prosí. USA už nie sú priemyselným gigantom, ktorý v druhej svetovej vojne vyrábal tanky, lietadlá, lietadlové lode, torpédoborce a bomby.

Rusko zasa naďalej vytrvalo postupuje pozdĺž celého 1 600km frontu (nie tak rýchlo, ako si to želá banda generálov v kreslách) a spôsobuje ukrajinským silám obrovské straty. Od februára 2022 nebola Ukrajina v žiadnom momente schopná uskutočniť protiútok proti početne rovnocenným ruským silám. Toľko skloňovaná ofenzíva Ukrajiny z augusta/septembra minulého roka bola proti početnej prevahe vojenskej polície a Rusko dokázalo uskutočniť profesionálny taktický ústup.

Skutočným meničom hry je priemyselná základňa Ruska. Rusko má prírodné zdroje, továrne a kvalifikovaných pracovníkov na výrobu zbraní, vozidiel, tankov a lietadiel, ktoré potrebuje na udržanie svojich síl v poli. Bidenova administratíva, médiá a odborníci v Amerike nedokážu pochopiť túto skutočnosť. Namiesto toho naďalej opakujú lož, že ruské hospodárstvo je v rozklade a topí sa pod ťarchou amerických sankcií.

Jeden z komentátorov na tomto blogu je príkladom klamstva, ktoré si väčšina Američanov osvojila o zdatnosti americkej armády:

USA v roku 2003 definitívne porazili Irak.

Potom USA zmarili mier.

V rokoch 2001 – 2002 USA veľmi rozhodne porazili aj Taliban a Al-Kájdu.

Americká armáda vyhnala irackú armádu z Kuvajtu a potom ju v roku 1991 za niekoľko dní rozdrvila.

Americká armáda opäť vyhrala takmer každé väčšie stretnutie s vietnamskými komunistami.

Problémom je, že USA trpia mission creepom, ktorý im vnucujú idiotskí politici a chamtiví dodávatelia; mission creep ako budovanie štátu, ale americká armáda je pomerne efektívna pri ničení nepriateľa a zaberaní jeho územia.

Toto je čistý svet klaunov. Je pravda, že americké sily prevzali v roku 2003 kontrolu nad veľkými časťami Iraku a obsadili Bagdad. Ale irackej armáde chýbala letecká sila a účinné delostrelectvo. Yee haw!! Amerika porazila dieťa na vozíčku. Nezabúdajme, že politika Spojených štátov v Iraku tiež vyvolala smrteľné povstanie a viedla k vzniku ISIS, ktorý uskutočnil rozsiahle teroristické útoky v Európe, na Blízkom východe a v Amerike. Irak ukázal impotenciu vojenskej moci USA pri vytváraní stabilného politického poriadku.

Skutočne pochybujem o inteligencii človeka, ktorý sa oháňa tým, že “USA v rokoch 2001 – 2002 prevalcovali Taliban a Al-Kájdu”, a bezstarostne ignoruje hanebnú porážku USA v Afganistane v auguste 2021. Taliban, ktorý sme údajne porazili, dobyl späť Kábul a prinútil Spojené štáty k panickému stiahnutiu. Ach, áno. USA opustili tisíce Afgancov, ktorých sme predtým sľúbili chrániť.

A potom je tu duch Vietnamu. “Vyhrali sme všetky veľké boje proti vietnamským komunistom.” No a čo! Zabíjanie Vietkongu v džungliach a horách nezabránilo Severovietnamčanom, aby zmietli a porazili juhovietnamskú vládu. Aj v tomto prípade bola vojenská sila USA bezmocná pri vytváraní politického výsledku, ktorý by slúžil národným záujmom USA.

Väčšina Američanov sa oddáva fantázii, že ak len použijeme viac vojenskej sily. Toto šialenstvo naďalej ovláda politickú triedu, ktorá ovláda Washington, a nejavia žiadne známky toho, že by ustúpili vo svojej snahe zničiť Vladimíra Putina a zázračne premeniť Rusko na lokaja Západu. Práve o to ide vo vojne Ruska na Ukrajine a väčšina ruského ľudu, nielen politickí a vojenskí vodcovia, túto hrozbu chápe.

Sme svedkami konca éry, keď sila americkej ekonomiky a jej kontrola svetového hospodárstva prostredníctvom petrodolára umožňovala Washingtonu uskutočňovať bezohľadné, mnohonásobné zahraničné vojenské výpravy. Nasledujúce grafy sú varovnými signálmi, že americká ekonomika čelí vznikajúcim otrasom, ktoré Washingtonu sťažia pokračovanie v extravagantnom financovaní ukrajinskej vlády a armády.