Nové pravidlá hry by sa podľa predstáv americkej administratívy mali týkať v prvom rade Južnej Kórey, Japonska a Nemecka, kde je dislokovaných najviac amerických vojakov.
Za „privilégium“ hostiť na svojom území americké základne, by vazalské štáty USA mali v budúcnosti hradiť nielen všetky náklady spojené s bežnou prevádzkou týchto základní, ale aj minimálne ďalších 50% navyše, ktoré by sa vyrátali ako doplatok k povinnej platbe za prevádzkové náklady.
Prvou krajinou, voči ktorej by sa mali nové pravidlá aplikovať by mala byť Južná Kórea, kde je dislokovaných vyše 28 tisíc amerických vojakov. Následne by sa rovnaké podmienky mali uplatniť aj voči Japonsku (Okinawa) a Nemecku (Ramstein).
Je viac než isté, že od drakonického výpalného nebudú v budúcnosti ušetrené ani menšie vazalské štáty USA, ktorým Američania v súčasnosti vnucujú tzv. Dohody o spolupráci v oblasti obrany (DCA – Defense Cooperation Agreement). Tieto sú oficiálne maskované rôznymi deklaráciami o posilnení obranyschopnosti a garancií bezpečností a suverenity.
Hlavným cieľom je však neobmedzené využívanie vojenskej infraštruktúry týchto štátov pre potreby amerických vojenských jednotiek dislokovaných za hranicami územia USA.
Prvotné náklady do modernizácie miestnej vojenskej infraštruktúry (letiská a pod.) by Američnom mali aj s úrokmi refundovať ďalšie generácie obyvateľstva vazalských štátov podľa rovnakého princípu, aký sa v súčasnosti snaží americká administratíva presadiť v prípade Južnej Kórey, Japonska a Nemecka.