„Nie je našim cieľom brániť slovenčinárov alebo kresťanov, ale po skutočnom zvážení obsahu danej knihy musíme konštatovať, že v tejto knihe ide o prezentáciu sexuálneho násilia a zneužívania žien, bez akéhokoľvek morálneho odsúdenia preto sme ostali šokovaní, že feministické organizácie mlčia.“ doplnil Anton Chromík.
Aliancia za rodinu zasiela ministrovi školstva SR otvorený list, v ktorom ho vyzýva aby knihu, ktorá okrem pornografie obsahuje scény sexuálneho násilia a ženu predstavuje ako objekt sexuálneho ponižovania nezaraďoval medzi knihy, ktoré bude nanucovať prvákom na stredných školách ako povinnú literatúru.
Stanislav Gunčaga doplnil: „Existujú siahodlhé debaty, či tieto školou povinné pornografické opisy zvládnu alebo nezvládnu konkurovať pornofilmom, ale určite znamenajú, že priamo vzdelávacie inštitúcie legitimizujú tie najhrubšie spôsoby správania sa a násilia voči žene. Znamenajú násilie na tých deťoch, ktoré sexuálne styky nemajú za sebou a takých je pri všetkej úcte v prvom ročníku na gymnáziu stále väčšina. Hrubosť, akú ukazuje táto kniha k telu ženy, ale aj k telu a duševnej úrovni mužov, patrí medzi najnižšie latky ľudstva.“
Odborníci upozorňujú, že imaginácia a vciťovanie sa je pri knihách oveľa silnejšie ako pri bežných filmoch. Pri knihe sa čitateľ stotožňuje s postavami, a preto knihy majú veľkú silu. Môžeme to vidieť pozitívne napríklad na Dostojevského knihách a negatívne napríklad na knihe Sekerou a nožom. Ako sa asi prvák na gymnáziu stotožní a precíti napríklad túto scénu predstavy znásilnenia a označenie za zbabelca, keď znásilnenie nevykonal? Pre skutočné pochopenie, čo vlastne bránia liberálni novinári a pre silné žalúdky citujeme z knihy Sekerou a nožom: „Polgára vzrušuje predstava schytiť ju, vyviazať na rúry, potom z nej strhnúť biely plášť i odev a vybúriť sa na nej….“
„Zaujímalo by ho, či sú to len pančucháče, alebo naozajstné pančuchy, aké mala tá kurva v časopise.“
„Schytiť ju tak za ramená a tvrdo pritisnúť k vlhkej stene! Bránila by sa? Takú by jej jednu strelil!
….Delí ho od nej sotva päť krokov. Stačilo by len trochu rozhodnosti, aby sa presvedčil, čo laborantka nosí pod sukňou! Polgár je však zbabelý. Nikdy neurobí rozhodný krok.“ „Kráča pred ním hore po schodoch. Má plné boky, mocný zadok. Dnes ešte nie, povie si Polgár.
Zatiaľ ju ešte nechá tak. Všetko už má premyslené. Zasníva sa. Keby tak o nej niečo vedel, niečo, čím by ju mohol vydierať! Musela by sa mu odovzdať na milosť a nemilosť. Musela by mu splniť i tie najtajnejšie a najneprirodzenejšie želania! Mohol by ju biť, ponižovať!“ Ako sa asi bude cítiť pri čítaní týchto scén prváčka? Ako bude vnímať mužov? A to nie je jediná násilná scéna v tejto knihe. Napríklad poviedka, ktorá končí vyzabíjaním rodiny s dieťatkom v postieľke, či poviedka s opisom násilného sexu dcéry s popálením zadku na pohrebe vlastného otca alebo poviedka končiaca striekajúcim semenom na hrudník ženy, potom ako ju chlap zvalil do postele tak, že si udrela hlavu. Existujú dobré dôvody, aby nikto do tejto knihy nebol prinucovaný.
Okrem ministra školstva SR vyzývame aj všetky feministky, aby začali brániť dôstojnosť ženy pred násilím a pridali sa k ochrane žien pred násilím a ponižovaním.
Anton Chromík, Aliancia za rodinu