Moskva 7. júla 2024 (HSP/svpressa/Foto:screenshot twitter)
Spoločný a nedeliteľný bezpečnostný systém v Eurázii by mal nahradiť euroatlantický model, píše Alastair Crooke
Washington sa možno na chvíľu prebral zo spánku, keď si prečítal o demarši Sergeja Lavrova adresovanom veľvyslancovi USA v Moskve. Rusko odkázalo USA: Už už medzi nami nie je mier!
A nielen to – Rusko tiež obvinilo USA zo zodpovednosti za úder kazetovou muníciou na krymskú pláž v Sevastopole, pri ktorom zahynulo niekoľko ľudí (vrátane detí) a mnoho ľudí bolo zranených. Tým sa USA “stali účastníkom” zástupnej vojny na Ukrajine (úder bol vykonaný raketou, ktorú dodal Washington, naprogramovali ju americkí špecialisti a ktorá sa opierala o údaje z USA). Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že “určite budú nasledovať odvetné opatrenia”.
Niekde zrejme bliklo žlté svetlo červenou farbou. Pentagon si uvedomil: niečo sa stalo. Americký minister obrany siahol po telefóne, aby zavolal svojmu ruskému kolegovi (prvýkrát od marca 2023): USA vyjadrili ľútosť nad stratou civilistov – vraj Ukrajinci mali úplnú slobodu konania pri výbere cieľa.
Ale ruská verejnosť je jednoducho rozzúrená.
To, čo sa v diplomatickom žargóne nazýva “teraz je stav medzi; nie je vojna, ale ani nie je mier”, je len polovica úspechu.
Západ “stratil” Rusko oveľa vážnejšie, než si uvedomuje.
Prezident Putin – vo svojom vyhlásení na rade ministerstva zahraničných vecí po militaristickom samite G7 – podrobne opísal, ako sme sa dostali do tohto zlomového bodu nevyhnutnej eskalácie. Putin poznamenal, že vážnosť situácie si vyžaduje ponúknuť Západu “poslednú šancu”. Ako Putin zdôraznil, táto ponuka by nemala byť “nejakým dočasným prímerím alebo zastavením paľby, ako to chce Západ, s cieľom obnoviť straty, prezbrojiť kyjevský režim a pripraviť ho na novú ofenzívu. Nejde o zmrazenie konfliktu, ale o jeho konečné ukončenie.”.
Všeobecne sa predpokladá, že jediným skutočným spôsobom ukončenia ukrajinského konfliktu by bola vyjednaná “mierová” dohoda medzi Ruskom a USA.
To však vychádza zo známej “americko-centrickej” vízie “urobiť Washingtonu láskavosť”.
Moskva plánuje niečo oveľa radikálnejšie – niečo, čo by Západ šokovalo.
Moskva (a Čína) nečakajú na rozmary Západu; majú v úmysle úplne prevrátiť paradigmu bezpečnostnej architektúry: vytvoriť alternatívnu architektúru pre obrovský priestor Eurázie, nič viac a nič menej.
Na to je potrebné nevstupovať do konfrontácií medzi blokmi “v duchu hry s nulovým súčtom”. Neplánuje sa žiadna nová konfrontácia, napriek tomu by nová architektúra mala stále nútiť vonkajšie subjekty, aby obmedzili svoju hegemóniu na celom kontinente.
Putin vo svojom príhovore na ministerstve zahraničných vecí otvorene poukázal na blížiaci sa kolaps euroatlantického bezpečnostného systému a formovanie novej bezpečnostnej architektúry. Podľa jeho slov “už to nebude ako predtým”.
Čo tým myslel?
Jurij Ušakov, Putinov hlavný poradca pre zahraničnú politiku, vysvetlil Putinovu chabú narážku. Povedal, že Rusko si čoraz jasnejšie uvedomuje, že v Európe nedôjde k dlhodobej reštrukturalizácii bezpečnostného systému. A bez vážneho preskupenia nebude ani “definitívne ukončenie” konfliktu na Ukrajine.
Ušakov vysvetlil, že jednotný a nedeliteľný bezpečnostný systém v Eurázii by mal nahradiť euroatlantické a eurocentrické modely, ktoré sa v súčasnosti stávajú minulosťou.
Podľa neho “tento prejav určuje vektor ďalšieho pôsobenia Ruska na medzinárodnej scéne, a to aj v kontexte budovania jednotného a nedeliteľného bezpečnostného systému v Eurázii”.
Ako Lavrov zdôraznil, krajiny Eurázie si uvedomili, že bezpečnosť na kontinente sa musí budovať zvnútra – mimo a nezávisle od amerického vplyvu. V tejto koncepcii sa princíp nedeliteľnosti bezpečnosti – čo sa v euroatlantickom projekte nerealizovalo – môže a mal by sa stať kľúčovým princípom a euroázijská štruktúra sa podľa Lavrova môže budovať na jeho základe.
V tejto “nedeliteľnosti” spočíva skutočná, nie nominálna realizácia ustanovení Charty OSN vrátane zásady suverénnej rovnosti.
Na fóre Primakovove čítania Lavrov uviedol, že eurázijské krajiny spájajú úsilie, aby spoločne čelili nárokom USA na globálnu hegemóniu a zasahovaniu Západu do záležitostí iných štátov.
Začiatok konzultácií o novej bezpečnostnej štruktúre ešte neznamená, že sa vytvára politicko-vojenská aliancia na spôsob NATO. V počiatočnom štádiu “môže existovať vo forme fóra alebo konzultačného mechanizmu zainteresovaných krajín, nezaťaženého nadmernými organizačnými a inštitucionálnymi záväzkami,” píše Ivan Timofejev.
Ako však vysvetlila Maria Zacharovová, “parametre” nového systému “nielenže zabezpečia trvalý mier, ale aj zabránia veľkým geopolitickým otrasom v dôsledku krízy globalizácie postavenej na západných modeloch.
Vytvorí spoľahlivé vojenské a politické záruky na ochranu Ruskej federácie aj ostatných krajín makroregiónu pred vonkajšími hrozbami, vytvorí priestor bez konfliktov a priaznivý pre rozvoj a odstráni destabilizujúci vplyv mimoregionálnych hráčov na euroázijské procesy. Z dlhodobého hľadiska to bude znamenať ukončenie vojenskej prítomnosti vonkajších mocností v Eurázii”.
Sergej Karaganov, čestný predseda Rady pre zahraničnú a obrannú politiku Ruska, má zdržanlivejšiu analýzu:
“Žiaľ, vec smeruje k skutočnej svetovej vojne, k vojne v plnom rozsahu. Tektonické dosky pod svetovým systémom sa posunuli a konflikty vypuknú.” Dodáva: “OSN je pominuteľná, prerastená západným aparátom, a preto sa nedá reformovať. Nie je potrebné ju zničiť, ale je potrebné vybudovať paralelné štruktúry na báze BRICS+, rozšírenia ŠOS, ich integrácie s Organizáciou africkej jednoty, Ligou arabských štátov, ASEAN, Mercosurom”.
Možnosť vytvorenia celokontinentálnej jadrovej “bezpečnostnej blokády” proti NATO vybavenej jadrovými zbraňami je zrejmá: Rusko, Čína, India, Pakistan a teraz aj Severná Kórea sú jadrové mocnosti, takže určitý potenciál jadrového odstrašenia je už v tomto spojenectve zabudovaný.
O ďalších “stupňoch eskalácie” sa bude nepochybne diskutovať na samite BRICS v Kazani v októbri tohto roku. Bezpečnostná architektúra ako koncept sa napokon neobmedzuje len na vojenskú oblasť. Na programe sú aj obchod, financie a sankcie.
Zdá sa, že jednoduchá logika obrátenia vojenskej paradigmy NATO s cieľom vytvoriť “alternatívny” eurázijský bezpečnostný systém naznačuje: ak treba obrátiť bezpečnostnú paradigmu, presne to isté treba urobiť s finančnou a obchodnou hegemóniou Západu.
Samozrejme, na programe je de-dolarizácia – konkrétne mechanizmy na obchádzanie dolára budú pravdepodobne predstavené už v októbri. Západ má teraz pocit, že môže na Euráziu uvaliť sankcie podľa svojej ľubovôle, ale rovnako je možné, že Eurázia zavedie odvetné sankcie voči USA alebo Európe – alebo obom.
Áno, Rusko sme “stratili” (nie navždy). A mohli by sme stratiť oveľa viac. Nie je teraz jasné, čo je cieľom návštevy prezidenta Putina v Severnej Kórei a vo Vietname v kontexte projektu eurázijskej bezpečnostnej architektúry? Aj tieto krajiny sa stanú súčasťou tohto projektu.