Bratislava 22. júla 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Ä°slam Yakut – Anadolu Agency)
Čo ostalo z náboženského hľadiska Turkom po rozpade Osmanskej ríše? Navonok sa zdá, že sú naďalej hlboko veriacim národom – dokonca môžete na YouTube nájsť video, ako prezident Erdogan vedie v mešite modlitbu…
Realita je však omnoho zložitejšia.
Stačí stráviť týždeň pri Stredozemnom mori a utvoríte si vlastný obraz. Je pravda, že mešity sú na každom rohu, a charakteristické zvolávanie muezína naďalej počuť päťkrát denne. To však nestačí: Islam nie je viera “na víkend” a už vôbec nekončí opustením mešity po slávnostnej piatkovej modlitbe. Islam je spôsob života – celá sada praktických úkonov, ktoré má veriaci vykonávať vo vzťahu k sebe i svojmu okoliu. Ide vlastne o formu manuálu k pobytu na tomto svete.
Moslim má napríklad má urovnať svoj spor s iným veriacim do troch dní. Má byť dobrý k svojej manželke, má dávať almužnu, v určený čas dodržiavať predpísaný pôst a tak ďalej. Mal by sa tiež vyhýbať obchodu so zakázaným (tzv. haram) tovarom, ako sú alkohol a cigarety, či pornografia.
A tak si predstavte, že cestou tureckými bazármi to všetko v nejakej forme objavíte:
Môj nový priateľ z lokálneho univerzálneho obchodu neďaleko mesta Side je napríklad moslim, a tak sa aj k nám správal – pohostinne, priateľsky, štedro. Avšak v obchodíku mal vyložené pivá aj vína. No čo ma zaskočilo ešte viac, vzadu medzi sviečkami bol aj voskový mužský genitál. V niekoľkých farebných vyhotoveniach.
Takú ponuku by ste čakali skôr v európskom sexshope…
Ale berme to tak, že muž musí nejako uživiť svoju rodinu, a ja rozhodne nemám mandát, aby som ho poúčal. Iná otázka však je, prečo ma presviedčal, že veriacemu stačí navštíviť mešitu v deň piatkovej modlitby. To je ako keď u nás “víkendový” kresťan tvrdí, že stačí ísť do kostola v nedeľu, a tým je jeho povinnosť voči Pánovi vybavená.
Viete, myslel som si, že Turecko je nielen hrdá, ale aj ultrakonzervatívna krajina. Nečakal som ťavy ani burky, ale aspoň mužské brady a u žien závoje na vlasoch.
A ono nie.
Presnejšie, nie tak celkom. Tunajší hotelový personál je v drvivej väčšine podobný tomu nášmu: hladko oholení chlapci a dievčatá s módnymi účesmi, niektoré dokonca s melírom. Je tiež počuť turecké šlágre, čo ma opäť udivilo, pretože islam neodporúča hudbu a podľa niektorých učencov je dokonca úplne zakázaná (ako škodlivá ľudskej duši, keďže ju privádza do nevyrovnaných emocionálnych stavov). Je mi jasné, že hotelové rezorty sa snažia prispôsobiť európskej klientele – tu sa však zdá, že sa podvolili západným trendom akosi prirodzene…
Medzi animátormi hotela bola dokonca jedna trans-osoba!
Ale poviem vám ešte jeden konkrétny príklad úpadku druhého najväčšieho svetového náboženstva v Turecku:
Bavil som sa posledný večer s mládencom na vrátnici o tetovaniach, o ich zákaze v islame, a tak ďalej. Potom sme diskutovali všeobecne o Bohu a viere. Nakoniec sa ma spýtal, či viem, kde sídli Boh (Alláh).
Spomenul som si na hodiny vierouky a vravím: v siedmom nebi na tróne, ktorý držia anjeli.
To by bola oficiálna odpoveď z teologickej učebnice.
On však zakrútil hlavou, a šokoval ma tou najmenej očakávanou odpoveďou: Sídli v srdci každého jedného z nás.
Však ste to už počuli tiež?
Naši kresťanskí bratia a sestry, ktorí už s Bohom komunikujú len formálne, sa upokojujú rovnakou frázou – Boha máš v srdci.
Pravoverný kňaz či imám by vám na to povedal: Fíha, a ukázalo Ho aj pri kardiologickom vyšetrení?
Tvrdiť, že Boh je v nás, alebo v čomkoľvek z Jeho stvorenia, je nebezpečné rúhanie. Opúšťame totiž pozície abrahamovských monoteizmov a vstupujeme do oblasti panteizmu – teda viery, že Boh je prítomný všade a vo všetkom.
Uzavrime však tému bez toho, aby sme išli hlbšie do zložitej teologickej dišputy. Je zjavné, že konzumná svetská kultúra západu stihla na tureckom ľude napáchať značné škody. Viera sa mení – prestáva byť životným štýlom, a ostáva iba akýmsi pasívnym “dobrým pocitom”, veď Boh je “v srdci”, a teda sme v pohode, ak si občas zájdeme na piatkovú modlitbu…
Hotelový zriadenec nosí v oboch ušiach náušnice a miestne letušky vyzdvihovali do nebies moje kerky a chválili sa vlastnými – chápete ten úpadok?
Západ ťahá po morálnej stránke dolu celý svet a likviduje autoritu náboženských lídrov. Veď aký mediálny “prúser” mal pápež František, keď vyhlásil, že Ukrajina by mala vztýčiť bielu vlajku? Alebo keď priznal, že vo Vatikáne vládne “teplá” atmosféra? Hlava cirkvi nemá čo vysvetľovať svoje vyhlásenia alebo sa za ne ospravedlňovať!
Prosím, priatelia, uvažujme nad tým, čo sa to deje so svetom, ako to spolu súvisí, a komu to prospieva. Iba tak budeme môcť formovať budúcnosť pre nasledovné generácie: keď si jasne stanovíme, kto sú naši spojenci v obrane pred prekvitajúcou agendou zla.
Scestovanejší ľudia ma upozornili, že vidiek Turecka ešte dodržiava náboženské tradície – stále to však znamená, že viera je vytláčaná na okraj záujmu. Pravda, tieto pozorovania sú založené len mojej osobnej skúsenosti – ak máte z Turecka vlastnú osobnú skúsenosť, budem rád, keď sa o ňu podelíte v komentároch pre naše vzájomné obohatenie.
Prečítajte si tiež
- NAŽIVO: Erdogan vyzval ľudstvo, aby prijalo opatrenia na zastavenie bezprecedentnej brutality v Gaze
- Bývalá moslimka: Islam je náboženstvo nenávisti
- Islam a kresťanstvo – to je večný boj. Prečo vlastne začal a skončí sa niekedy?
- Turecko: Islam je nadradený kresťanstvu. Dialóg medzi náboženstvami je neprijateľný
.jpg)
