Komentátor amerického denníka The Washington Post Fareed Zakaria v článku  venovanom ekonomike píše, že riziká hospodárskej vojny sú už teraz mimoriadne vysoké – dokonca aj pre USA. Podľa autora článku by mal Biden vyhlásiť, že používa dolár ako zbraň výlučne kvôli bezprecedentnej výzve Rusku. Musí dať čestné slovo, že nebude takto postupovať voči iným krajinám. V opačnom prípade je s americkou menou koniec.

Fiona Hillová, významná odborníčka na Rusko, tvrdí, že konfrontácia Západu s Ruskom kvôli Ukrajine nás priviedla na prah tretej svetovej vojny. To je zrejme nebezpečne prehnané. Dve svetové vojny boli také zničujúce preto, lebo vtedajšie hlavné mocnosti sa dostali do priameho a dlhotrvajúceho vojenského konfliktu. Dnes sa v takejto konfrontácii ešte nenachádzame a o možnom vypuknutí priamej  vojny medzi jadrovými veľmocami je desivé čo i len uvažovať.

V jednom má však pravdu: Západ kolektívne vedie hospodársku vojnu proti Rusku v globálnom meradle, ktoré by bolo ešte pred rokom nepredstaviteľné. Jej dôsledky nás budú pravdepodobne sprevádzať celé desaťročia. Táto nová studená vojna znamená koniec éry globalizácie a integrácie, ktorá formovala medzinárodný systém od roku 1989. Teraz žijeme vo svete veľmocenskej súťaže, hospodárskeho nacionalizmu a technologického oddelenia. Riziká tejto novej hospodárskej vojny možno nie sú jadrové, ale sú vysoké, a to aj pre Spojené štáty.

Sankcie proti Rusku boli ďalekosiahlejšie, než ktokoľvek predtým predpokladal. Zahŕňali mimoriadne opatrenia, ako napríklad zmrazenie rezerv ruskej centrálnej banky a odrezanie bánk od systému SWIFT, systému finančných správ, ktorý je dôležitou súčasťou globálnej hospodárskej infraštruktúry. Zamerali sa na kľúčové zraniteľné miesta krajín vo svete globalizovaných dodávateľských reťazcov tým, že zamedzili Rusku prístup k vyspelým technológiám. Autor Chris Miller píše, že „medzi najviac postihnuté odvetvia patria osobné a nákladné automobily, lokomotívy a optické káble, pričom v každom z nich sa výroba znížila o viac ako polovicu”. Ruský dovoz sa tiež prepadol.

Ako upozorňuje časopis Economist, pri pohľade na niektoré širšie hospodárske ukazovatele Ruska sa tieto ukazovatele držia lepšie, ako sa očakávalo. Medzinárodný menový fond predpovedal, že ruská ekonomika sa tento rok prepadne približne o 8,5 %. Odvtedy svoju prognózu upravil na pokles o 3,4 %. Inflácia spočiatku prudko stúpla, ale teraz sa zmierňuje.

Dôvody odolnosti ruskej ekonomiky sú rôzne. Rusko v skutočnosti nie je až tak globalizovanou ekonomikou a štát má v nej veľký vplyv, a obidva tieto faktory tlmia dopad vonkajších úderov na obyvateľstvo. Najlepším vysvetlením pre to však zrejme je, že Rusko je surovinová ekonomika, krajina, ktorej bohatstvo do veľkej miery závisí od vývozu ropy, plynu, niklu, hliníka a ďalších komodít. A tie boli do veľkej miery chránené pred sankciami, pretože Západ si uvedomuje, že svet sa na tieto vstupy spolieha a ich zákaz by spôsobil rovnakú bolesť spotrebiteľom ako výrobcom.

Sankcie Washingtonu boli dobre naplánované a zrealizované s jednou výnimkou: energetika. Ak je cieľom znížiť príjmy Moskvy z predaja ropy – za predpokladu, že nemožno prerušiť všetky dodávky ruskej ropy – rozumnou stratégiou by bolo umožniť neobmedzený tok ropy a zároveň pracovať na dlhodobom pláne na zníženie závislosti Západu od ruskej energie. Týmto spôsobom by dodávky zostali dostatočné a ceny by zostali nízke. Namiesto toho západné krajiny vyhlásili embargo na ruskú ropu.

Navrhovaný cenový strop na ruskú ropu je snahou o nápravu týchto chýb a v podstate neguje účinok ropného embarga. Rovnako ako snahy prinútiť Saudskú Arábiu a ďalšie štáty Perzského zálivu, aby čerpali viac ropy, ktoré však zlyhali. Saudi si zle spočítali, ako zle ich rozhodnutie vypáli vo Washingtone, a ako to naruší vzťahy medzi oboma krajinami. Väčším problémom je však nedôsledná energetická stratégia Západu. Nedostatočne investoval do energie, ktorú používa dnes (fosílne palivá), na základe naivných predstáv o zázračnej energii zajtrajška (obnoviteľné zdroje energie) – ktorá sa v skutočnosti objaví vo veľkom rozsahu až pozajtra.

Najväčšie nebezpečenstvo pre Spojené štáty spočíva v tom, že veľkú časť tejto globálnej hospodárskej vojny vedie samotná Amerika, pričom ako svoju zbraň využíva jedinečné postavenie dolára. Keďže krajiny potrebujú používať jedinú skutočne globálnu menu, hrozba odrezania od nej umožňuje rozsiahle sankcie, ktoré sa môžu dotknúť tovarov a služieb, ktoré sa v Amerike nevyrábajú. Minulý mesiac sa dolár dostal na dvadsaťročné maximum, pretože chýbajú alternatívy. Mnohé veľké krajiny – Saudská Arábia, ostatné štáty Perzského zálivu, India, Turecko, Indonézia a predovšetkým Čína – zároveň hľadajú spôsoby, ako sa zbaviť vplyvu americkej meny a uniknúť z ďalekého dosahu hospodárskej moci Washingtonu.

Autor navrhol, že prezident Biden by mal predniesť prejav, v ktorom by vysvetlil, že Washington používa tieto zbrane len preto, že Rusko bezprecedentne ohrozuje medzinárodný poriadok založený na pravidlách, a že ich nikdy nepoužije za normálnych okolností alebo pre čisto partikulárne záujmy. Biden by sa mal podľa možnosti snažiť vytvoriť čo najširšiu koalíciu. V opačnom prípade, aj keby Spojené štáty tento boj s Ruskom vyhrali, budúci historici by si ho mohli pamätať ako moment, keď krajiny na celom svete začali znižovať svoju závislosť od Ameriky a keď Washington začal strácať to, čo kedysi francúzsky prezident nazval „nehoráznou výsadou” tlačenia svetovej rezervnej meny.

O tom, že toto odporúčanie Bidenovi bolo naozaj namieste svedčí aj analýza portálu Japan Business  Press nazvaná „Čas hegemónie dolára sa nezadržateľne blíži ku koncu.“ Jej autorom je Kazuhiko Fuji, hlavný konzultant Výskumného inštitútu pre hospodárstvo, priemysel a obchod na japonskom ministerstve hospodárstva a priemyslu. Táto inštitúcia je jedným z najdôležitejších japonských ekonomických think tankov. Vychádza z toho, že krajiny ako Rusko a Čína zvyšujú zúčtovanie v národných menách. V článku sa uvádza, že nemalú úlohu v tom zohrali západné sankcie.

Dovoz z Číny do Ruska od marca tohto roka v porovnaní s rovnakými obdobiami predchádzajúceho roka výrobkov všeobecného strojárstva, ktorý tvorí 20 % celkového ruského dovozu, sa zvýšil o 20 % a dovoz vozidiel a zariadení, ktorý tvorí necelých 10 %, sa zvýšil o 43 %. Ruský vývoz do Číny bol silný, zameraný najmä na prírodné zdroje a energiu. Prečo sa dovoz z Číny do Ruska v tomto roku tak výrazne zvýšil? Od vypuknutia ukrajinskej krízy sa veľká časť zúčtovania vývozu z Ruska do Číny zmenila na jüany (renminbi – RMB). Dôležitú úlohu v tom zohral čínsky vládny medzinárodný medzibankový platobný systém CIPS, ktorý funguje od roku 2015. V júni tohto roku sa na CIPS zúčastňovalo 1 341 bánk vrátane veľkých západných bánk, ako sú japonské megabanky, Deutsche Bank a JPMorgan Chase. Ruské banky, ktoré boli vylúčené zo systému SWIFT, sa húfne pripojili k systému CIPS, čo podnietilo čínske exportné spoločnosti, aby zmenili svoje zúčtovanie na RMB. Vývoz z Číny do Ruska sa rýchlo vrátil na predchádzajúcu úroveň. Od polovice júla bolo k CIPS pripojených 23 ruských bánk a Gazprombank, dcérska spoločnosť štátneho megaholdingu Gazprom, sa na to pripravuje. Podľa prieskumu SWIFT bol podiel zúčtovania v jüanoch mimo pevninskej Číny v Rusku v apríli len 0,6 %, ale do júla stúpol 6,5-krát na 3,9 %.

V celosvetovom rebríčku je Rusko na treťom mieste z hľadiska zúčtovania s Čínou v jüanoch po Hongkongu (71 %) a Spojenom kráľovstve (6 %). Správa aktív v RMB sa stáva v Rusku populárnou. Moskovská burza začala začiatkom augusta obchodovať s cennými papiermi denominovanými v RMB. Prvé dlhopisy denominované v jüanoch, s ktorými sa obchodovalo, boli dlhopisy ruského hlinikárenského gigantu Rusal so splatnosťou v roku 2027. Dva balíky týchto cenných papierov, každý v hodnote 2 miliardy jüanov (296,22 milióna USD), kúpili domáci ruskí investori. Vzhľadom na obmedzený prístup Ruska na dolárové a eurové trhy sa očakáva, že mnohé ruské spoločnosti si budú čoraz viac požičiavať v jüanoch.

Podľa SWIFT bol podiel jüanu na medzinárodných platbách v júni tohto roka 2,2 %, čo ho radí na piate miesto na svete. Rozdiel medzi dolárom na prvom mieste (41,2 %) a eurom na druhom mieste (35,6 %) je veľký. RMB, ktorého kapitálové transakcie sú regulované štátom, sa zatiaľ nepovažuje za tvrdú menu. Hoci v súčasnom prostredí bude čínska mena pravdepodobne naďalej postupne zvyšovať svoj podiel na medzinárodnom trhu.

Rovnako u Ruska s Indiou zaznamenávame pokusy používať vlastné meny ako platobné. Rusko, ktoré vyrovnáva účty s Čínou v jüanoch, sa tiež začalo pokúšať používať svoju vlastnú menu, rubeľ, ako zúčtovaciu menu. Po „anexii” Krymu v roku 2014 Rusko zaviedlo medzibankový komunikačný systém s názvom Systém finančnej komunikácie (FCS), ktorý sa v súčasnosti čoraz viac využíva medzi Ruskom a bankami v Eurázijskej hospodárskej únii, do ktorej patria Arménsko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko. Dôkazy svedčia o tom, že tento systém je v súčasnosti čoraz populárnejší.

Okrem toho Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou zintenzívňuje kroky, ktorými chce prinútiť „nepriateľské krajiny” platiť za zemný plyn, ktorý od neho dostávajú, v rubľoch. To môže byť jedným z dôvodov, prečo je kurz rubľa voči doláru, ktorý sa prepadol hneď po začatí špeciálnej operácie na Ukrajine, teraz ešte vyšší ako pred ňou. Rusko tiež pracuje na bilaterálnom systéme menových platieb s Iránom. V júli iránska devízová burza zaregistrovala menový pár rubeľ – rubeľ, čo obom krajinám umožňuje vyrovnávať časť obchodných transakcií vo vlastných menách. V dôsledku toho si Rusko a Irán stanovili cieľ čo najskôr zdvojnásobiť minuloročný objem obchodu (4 miliardy USD) na 8 miliárd USD. Irán, ktorý je v medzinárodnej izolácii kvôli západným sankciám, sa snaží rozšíriť túto iniciatívu na ďalšie meny, ako je turecká líra, indická rupia a dirham Spojených arabských emirátov.

India, ktorá v poslednom čase rýchlo zvyšuje svoju prítomnosť na medzinárodných trhoch vrátane trhov s energiou, sa tiež intenzívne zaoberá otázkou, ako premeniť svoju vlastnú menu, rupiu, na zúčtovaciu menu. V júli indická centrálna banka (Reserve Bank of India) schválila systém obchodného zúčtovania s ostatnými krajinami denominovaný v rupiách. Pri používaní systému zúčtovania v rupiách musia komerčné banky získať predchádzajúci súhlas centrálnej banky a otvoriť si osobitný účet (účet pre hotovostné zúčtovanie medzibankových transakcií). Indické banky tak môžu vykonávať transakcie v rupiách s krajinami, ktoré z nejakého dôvodu nemôžu používať dolár na zúčtovanie, ako napríklad Rusko alebo Srí Lanka. Indická vláda sa tiež snaží vytvoriť stimuly, ktoré by motivovali vývozcov platiť v rupiách. Konkrétne plánuje pridať rupiu do súčasného programu na uľahčenie obchodu uplatňovaného na plne konvertibilné meny, ako sú doláre a eurá, v rámci ktorého majú vývozcovia nárok na čiastočné vrátenie daní a ciel zo strany vlády. To by mohlo byť významnou motiváciou pre indické vývozné organizácie, aby hľadali možnosti uzatvárania vývozných kontraktov v rupiách.

Vplyv Západu vďaka vydieraniu sankciami, zneužívaniu postavenia dolára a eura ako zúčtovacích a rezervných mien v medzinárodnom spoločenstve je na historickom minime.

Vo svete sa preto postupne presadzuje vytvorenie novej zúčtovacej meny a nového platobného systému, ktorý by nahradil SWIFT. Takéto možné alternatívy majú zatiaľ značné nevýhody. Majú nízku rýchlosť spracovania finančných správ, vysoké náklady a sklon k chybám. Nahradiť SWIFT zo dňa na deň teda nie je vôbec jednoduché. Pri pohľade do histórie však možno konštatovať, že vzostup a pád medzinárodných mien bol veľmi nepravidelný a ovplyvňovaný veľkými udalosťami, ako sú vojny a krízy. Je veľmi ťažké predpovedať, ako sa bude situácia okolo Ukrajiny vyvíjať teraz. Jedna skutočnosť však zostáva veľmi jasná: za posledných šesť mesiacov sa ukázalo, že vplyv západných krajín na medzinárodné spoločenstvo klesol na bezprecedentne nízku úroveň.

Najviditeľnejšie je to v Afrike, bývalej kolónii Západu. Je faktom, že väčšina afrických krajín nielenže neprijala žiadne sankcie voči Rusku kvôli ukrajinskej kríze, ale nedodržiava ani tie, ktoré na Moskvu uvalili USA a Západ. A robia to celkom dôsledne. Afrika, ktorá je považovaná za „poslednú hranicu” ľudstva a očakáva sa, že do roku 2050 bude mať 2,5 miliardy obyvateľov, je pre Čínu a Rusko mimoriadne sľubným diverzifikovaným trhom. Zatiaľ čo Čína v súčasnosti vedie v celkovom obchode s Afrikou, Moskva vedie v dodávkach zbraní a potravín na africký kontinent. Čím dlhšie sa bude ukrajinská kríza ťahať, tým viac sa môže záujem a prospech z Afriky presunúť zo Západu na Rusko a Čínu. Doteraz mali dolár a euro monopol ako platidlo v Afrike. Keďže však Čína a Rusko začali vytvárať alternatívne medzinárodné zúčtovacie systémy, existuje možnosť, že „mapa svetových mien”, prinajmenšom na tomto kontinente, by sa mohla v budúcnosti výrazne zmeniť.

Aj keď v súčasnosti dochádza k diverzifikácii svetových zúčtovacích mien, nie je isté, že hegemónia dolára v blízkej budúcnosti skončí. Faktom však zostáva, že globálny finančný a hospodársky systém sa nachádza na križovatke. V súčasnosti je dôležité, aby všetci globálni aktéri pozorne sledovali vývojové trendy a premýšľali o tom, ako sa tento systém môže v nasledujúcich 10 až 20 rokoch zmeniť.