“Zulu Cobra” sa začal vyrábať začiatkom tisícročia a nie je určený k útokom na námorné ciele, skôr k útokom na pevninu z mora. Znesie tvrdšie pristátie, než jeho predchodca, má balisticky odolné listy vrtule, môže niesť viac zbraní a piloti môžu využívať prilbový zameriavač. Nedá sa teda hovoriť o tom, že by to bol nejaký zastaralý šrot na úrovni 80. rokov minulého storočia (Ako pri istom type európskych tankov, že?). Nejaké si kúpila aj Česká republika, ktorá uvažuje o nákupe ďalších. Kde je teda háčik, ak máme “Zulu” dostať namiesto Migov? Háčik je v tom, že Jaroslav Naď poverený vedením ministerstva obrany ostal verný svojej povesti a opäť celú slovenskú verejnosť oklamal. Ale armáda bude mať tucet Viperov a k nim dostane 500 rakiet Hellfire. Podľa Naďa je hodnota tohto materiálu niečo vyše miliardy dolárov. To mi nesedí, ak uplatním počty z tretej triedy ľudovej.
Veď čítajte, čo napísal Blaha: “Naď dokonal svoj gigantický podvod. Pamätáte, za naše MiGy sme mali dostať 900 miliónov? Takto Naď klamal celý národ. Boris Kollár sa tu dušoval, že peniaze pôjdu na sociálne veci a na rodiny, a preto treba darovať stíhačky na Ukrajinu. Výsledok? Od USA dostaneme vrtuľníky, ktoré boli vytvorené za účelom útočných operácii na mori pre americkú námornú pechotu. A viete, čo je najlepšie? Za americké vrtuľníky, ktoré nepotrebujeme, ešte budeme musieť zaplatiť 340 miliónov. Čiže nieže pôjde niečo navyše na sociálne veci a na rodiny, ale ešte aj rodinám zoberieme, aby si tu mohli Američania odložiť a garážovať svoje bojové vrtuľníky. V skutočnosti totiž existuje na tieto vrtuľníky jediné využitie – keď zase USA na niekoho zaútočia ako prednedávnom na Irak, tak im v tom budeme asistovať. S americkými vrtuľníkmi. Iný zmysel to nemá. A ešte si za to zaplatíme. Aby sme po boku USA mohli viesť vojny. Predpokladajme, že proti Rusku. Šialené. USA si z nás urobili garáž pre svoje vrtuľníky. A naši seniori si budú odtŕhať od úst, len aby sme za to Američanom mohli dať 340 miliónov.”
Áno, presne tak! Namiesto avizovaných 900 miliónov dostaneme vrtuľníky, za ktoré si budeme musieť priplatiť 340 miliónov. Takáto finančná injekcia by vytrhla z biedy väčšinu slovenských dôchodcov, pomohla stabilizovať situáciu v zdravotníctve či vrátila samosprávam peniaze, ktoré im vláda vzala. Ale zisky amerických zbrojoviek sú prednejšie! Predpokladám, že v cene nie je výcvik pilotov, taký vrtuľník nie je elektrická kolobežka, sójové latečko ti nepomôže ovládať ho. Letová hodina “Zulu” môže vyjsť až na 4 700 $.
Lenže tých 340 miliónov je len nominálna cena, ktorú zaplatíme. V skutočnosti zaplatíme (sme už zaplatili) oveľa viac. Je to tak, ako píše Blaha: “… za toto sme odovzdali do vojny naše stíhačky, porušili ústavu a zatiahli Slovensko do vojny proti Rusku. Toto spáchal Heger, Naď a Čaputová. Opakujem – toto je podvod veľký ako Amerika. Nedostali sme od USA žiadnych 900 miliónov. Dostali sme útočné zbrane, ktoré nepotrebujeme a musíme dať za ne neuveriteľných 340 mega, ktoré vláda ukradne z pomoci ľuďom. Naď je klamár a podvodník. Najväčší na Slovensku!”
Blaha potom ešte píše, že ak o tomto podvode vedela aj Čaputová, tak by mala okamžite rezignovať na funkciu prezidenta, pretože rovnako ako Naď podviedla celý slovenský národ. Ja si však myslím, že je úplne jedno, či o tom vedela. Veď Naď si môže byť istý, že ak dohodne niečo v prospech Američanov, Čaputová je ochotná podpísať mu prázdny papier, aby to mal kam zaznamenať. Eduard Heger zvykne mať dve odpovede na kritiku svojej vlády. Okrem “lebofico” zvyčajne vymenuje všetky krízy, ktoré Európu v posledných rokoch postihli. A o to ide. V čase tak vážnych kríz vláda nestojí za obyvateľmi krajiny, ktorú spravuje. Ich ťažkú situáciu ešte vyhrocuje zvyšovaním výdavkov na zbrojenie a podporou vojny. Ak to pôjde takto ďalej, zatiahnuť Slovensko do vojny je zbytočné. Zlikviduje ho naša vlastná vláda.