Bratislava 4. augusta 2023 (HSP/Americanthinker/Foto:TASR/AP)
Po páde Berlínskeho múru sa Severoatlantická aliancia rozbehla do celého sveta na vlne ideologickej exaltácie, aby pretvorila svet na západné hodnoty. Svet bol svedkom realizácie nového poslania NATO na Balkáne, v Libanone, Somálsku, Afganistane, Iraku, Sýrii, Líbyi a teraz na Ukrajine
Po ponižujúcej porážke v Afganistane potrebovalo NATO ďalšiu vojnu, aby ospravedlnilo svoju existenciu. Táto vojna mala byť v kontraste s predchádzajúcimi neúspešnými projektmi NATO. Mala byť ostrá a krátka, bez západných obetí. A tentoraz by NATO zvíťazilo, píše Alexander G. Markovsky, vedúci pracovník londýnskeho Centra pre politický výskum, konzervatívneho think-tanku, ktorý sa zaoberá národnou bezpečnosťou, energetikou, analýzou rizík a ďalšími otázkami verejnej politiky, v časopise The American Conservative.
Zdalo sa, že vedúci predstavitelia NATO si vychutnávajú vyhliadku na vojnu. Keď v decembri 2021 Putin v poslednej chvíli požadoval, aby NATO zastavilo rozširovanie na východ, a zaviazal sa neprijať Ukrajinu do NATO, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg arogantne odmietol akúkoľvek diskusiu na túto tému.
Vyhnutie sa vojne
Zelenskému tiež nič nebránilo v tom, aby sa vyhol vojne. Ak by sa vzdal žiadosti o členstvo v NATO, vyhovelo by to požiadavkám Moskvy a invázia by bola odvolaná. Skorumpovaní vládcovia v Kyjeve však neboli motivovaní záujmom o stabilitu a celistvosť Ukrajiny. Hnali ich miliardy vo finančnej a vojenskej pomoci a neobmedzené vyhliadky na osobné obohatenie.
Niektorí Európania, ktorí si sami zablokovali akúkoľvek schopnosť pomstiť sa za stáročia porážok a poníženia, videli príležitosť na odvetu, najmä bez priamej vojenskej účasti. Biden sa tešil, že sa vymaní z Afganistanu a ukrajinská kríza sa stane zlomovým bodom jeho prezidentstva.
Iróniou je, že túto vojnu chceli všetci okrem Putina.
NATO skutočne navrhlo odvážny gambit. Stratégia spočívala v tom, že Amerika a jej spojenci vyprovokujú inváziu Moskvy a využijú ju ako zámienku na uvalenie ničivých sankcií na Rusko. Sankcie mali ochromiť ruskú ekonomiku a vytvoriť domáci tlak na prezidenta Putina, ktorý by ho prinútil odísť od moci. Putinov odchod by vytvoril mocenské vákuum, ktoré by Rusko geopoliticky oslabilo. Čo sa stane s Ukrajinou, bolo nepodstatné; slúžila ako návnada.
Strategickí géniovia NATO však opäť zlyhali. Rusko sa nezrútilo, sankcie nedosiahli želaný výsledok a NATO sa nechalo vtiahnuť do vojny v zastúpení s Ruskom.
Nová stratégia NATO
Táto triezva realita prinútila NATO zmeniť podobu konfliktu a navrhnúť novú stratégiu. Súčasná stratégia sa zameriava na dlhotrvajúcu opotrebovaciu vojnu s cieľom oslabiť Rusko ekonomicky a vojensky a prinútiť ho k určitému druhu kapitulácie. Keďže vojna zúri na ukrajinskom území, Ukrajina platí zničujúcu ľudskú a hospodársku cenu. Približne polovica z 35 miliónov obyvateľov opustila krajinu alebo bola zabitá či ťažko zranená s trvalými následkami. Jej infraštruktúra, ktorá sa budovala približne 200 rokov, je zničená, hospodárstvo je prakticky zdevastované a krajina, ktorá bola kedysi chlebodarcom Európy, nedávno prijala zákon o umožnení pestovania marihuany.
Krajina je v stave materiálnej biedy, ktorej prežitie závisí od medzinárodnej pomoci. Zelenskyj chodí s natiahnutou rukou po svete a prosí o vojenskú a hospodársku pomoc. Hanebne sa z tejto trpiacej krajiny s dobre vzdelaným obyvateľstvom stala krajina žobrákov. Zelenskyj sa dokonca oblieka ako žobrák.
Zelenskyj sa domnieva, že keďže presadzuje záujmy Západu, mali by existovať recipročné záväzky. Spásu krajiny vidí v tom, že vstúpi do NATO a EÚ, bude prijatá a dostane sa na medzinárodné sociálne dávky. Okrem toho očakáva, že Západ ponúkne stovky miliárd dolárov na obnovu.
Odmietnutie Ukrajiny
Nedávne stretnutie NATO v litovskom Vilniuse olialo Zelenského ambície studenou vodou. Keďže na cintorínoch po celej Ukrajine rýchlo ubúda miesta, NATO odmietlo dokonca vydať pozvánku na členstvo. Zelenskyj, ktorý sa o členstvo v NATO uchádzal ako chrt, ktorý sa ženie za mechanickým králikom, si zrejme uvedomil, že sen o tom, že sa Ukrajina niekedy stane členom NATO, sa vyparil, a dôrazne ventiloval svoju frustráciu vedeniu NATO.
Vedúci predstavitelia NATO, ktorí sú úplne spokojní s tým, že sa vyhýbajú konfrontácii s jadrovou veľmocou a nechávajú Ukrajincov bojovať, však Zelenského výbuch nebrali na ľahkú váhu. Niektorí sú nespokojní s tým, že Ukrajina ustála počiatočný ruský útok. Ak máme veriť generálovi Markovi Mileymu, NATO ani neplánovalo, že tam bude nezávislá Ukrajina.
Takže keď sa vazal odvážil zvýšiť hlas na svojich feudálov, prezident Biden mu musel ukázať, kde je jeho miesto. “Zlou správou pre vás je, že sa nikam nechystáme. Zostávame s vami,” povedal Zelenskému. V nediplomatickej angličtine povedané, vy, hlupáci, budete bojovať dovtedy, kým budeme dodávať zbrane alebo vy budete dodávať spotrebný materiál, podľa toho, čo sa vyčerpá skôr. Nemáte kam ísť.
Henry Kissinger po vietnamskom debakli napísal: “Byť nepriateľom Ameriky môže byť nebezpečné, ale byť priateľom je smrteľné.”
Zelenskyj to práve zisťuje. A je tu ešte jedno poučenie z Vietnamu, ktoré by mal mať na pamäti. Dňa 2. novembra 1963 bol pri puči podporovanom USA zavraždený Ngô Đình Diệm, prezident Južného Vietnamu, ktorého politika vyvolala nespokojnosť vo Washingtone, zdôrazňuje Alexander Markovskij.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
