Ešte pred ruskou špeciálnou operáciou na Ukrajine americkí experti varovali Bidenovu administratívu, že si musí vybrať, s kým bude konfrontovaná: s Ruskom alebo Čínou. Varovali, že konflikt na dvoch frontoch by bol pre Spojené štáty ak nie katastrofálny, tak prinajmenšom veľmi nákladný. To by viedlo aj k protiamerickému zblíženiu Ruska a Číny, pretože obe mocnosti by nemali inú možnosť.

V skutočnosti sa tak aj stalo – rusko-čínske vzťahy sa za posledný rok dostali na zásadne novú úroveň. Tak z hľadiska politickej rétoriky, ako aj z hľadiska hospodárstva. Napriek obavám, že čínske spoločnosti budú podliehať sankciám USA a časť ich spolupráce bude šedá, obchodný obrat v roku 2022 vzrástol o 30 %.

Problémom Washingtonu však je, že riskuje zhoršenie situácie dokonca nie na dvoch, ale na troch frontoch. USA sú v súčasnosti v konflikte nielen s Ruskom a Čínou (v dôsledku systematickej politiky Washingtonu zameranej na zadržiavanie ČĽR), ale aj s Iránom. Šance na stabilizáciu americko-iránskych vzťahov prostredníctvom jadrovej dohody sú minimálne a Irán, ak možno veriť západným zdrojom, aktívne smeruje k výrobe jadrových zbraní. Tento pohyb spolu s domácou nestabilitou (spôsobenou okrem iného sankciami) a sériou konfliktov na iránskych hraniciach by mohol viesť k priamej vojne medzi USA a islamskou republikou.

Trojitá aliancia?

A nie je prekvapujúce, že Irán, Čína a Rusko sa v súvislosti so všeobecným odmietaním americkej politiky a uvedomením si, že ďalšia eskalácia vzťahov so Spojenými štátmi je nevyhnutná, začali vzájomne zbližovať. Napríklad iránsky prezident Ibrahim Raisi je od 14. februára na návšteve Číny.

“Táto návšteva je obzvlášť pozoruhodná na pozadí zhoršujúcich sa vzťahov medzi Čínou a USA a dlhodobo zlých vzťahov medzi USA a Iránom. Obe krajiny spoločne odmietajú americkú hegemóniu na medzinárodnej scéne, s ktorou sa svet už rozlúčil. Obe krajiny tiež vyjadrujú svoj nesúhlas s americkým využívaním sankčného tlaku ako politickej a hospodárskej zbrane. Spolupráca Iránu a Číny je preto komplexná, čo dokazuje aj dlhodobá zmluva medzi Iránom a Čínou podpísaná v Teheráne v marci 2021. Obsahuje približne 20 strán, na ktorých sa uvádza, že Čína a Irán budú spolupracovať vo všetkých oblastiach vrátane vojenskej spolupráce,” uviedla pre noviny VZGLJAD Elena Suponina, medzinárodná expertka z Ruskej rady pre zahraničné veci.

Iránski experti na druhej strane poznamenávajú, že Si Ťin-pching na stretnutí s Ibrahimom Raisim deklaroval “podporu Číny územnej celistvosti a nedeliteľnosti Iránu”. A dodávajú, že takúto “podporu” v bilaterálnych vzťahoch ešte nikdy nezažili.

“Čím bezohľadnejšie sa Amerika správa, tým viac by sa mali zbližovať tí, ktorí sa usilujú o stabilitu a rozvoj a o alternatívne cesty k prosperite,” citoval nemecký denník Frankfurter Allgemeine čínske štátne kanály.

Očakáva sa, že súdruh Si navštívi Moskvu na jar. Diskusie sa pravdepodobne zamerajú na hospodárstvo, ŠVO a prípadne aj na vojensko-technickú spoluprácu. A vzhľadom na úzku spoluprácu medzi všetkými časťami trojuholníka Rusko-Čína-Irán odborníci opäť hovoria o tom, že tento trojuholník sa možno zmení na os Moskva-Peking-Teherán. Os podmienečného odporu voči Američanom. Táto os sa teraz vytvára.

A nemusí to byť nevyhnutne formálne spojenectvo s nejakými obrannými zárukami a jasnými záväzkami – stačí čo najužšia koordinácia. Hlavní protivníci Ameriky nie sú spojencami v tradičnom zmysle slova, ale ak budú konať jednotne, vytvoria superveľmoc, ktorej sila prekoná ich spoločné vojenské kapacity,” napísal Bloomberg v roku 2022. – USA ešte nikdy nečelili vyhliadke na krátkodobú vojenskú konfrontáciu na viacerých samostatných miestach operácií.

Partneri bez záväzkov

Teoreticky existuje perspektíva takejto osi. Už samotná možnosť jej vzniku bude Ameriku brzdiť v tom, aby podnikla akékoľvek drastické kroky proti trom mocnostiam súčasne, ale jej formalizácia je stále nepravdepodobná. Dokonca aj vo formáte “jednotnej diplomacie”.

Po prvé preto, lebo prinajmenšom dve z troch mocností, Irán a Čína, nie sú ochotné prijať formálne záväzky, ktoré by porušili slobodu manévrovania. Dokonca aj Irán, ktorý, ako sa zdá, práve teraz veľmi potrebuje spojencov a investorov.

“Áno, Irán skutočne potrebuje Čínu. Pokiaľ ide o os, iránski pragmatici chápu, do akej miery s nimi budú Moskva a Peking spolupracovať. O sile týchto spojenectiev si nerobia ilúzie, ale zároveň si uvedomujú, že ich postavenie im nedovoľuje premárniť žiadne príležitosti. Čína je pre nich veľkou príležitosťou, ako obísť sankcie (ktoré z Iránu pravdepodobne v dohľadnej dobe nesnímu) a získať investície,” povedal pre VZGLJAD novinár Abbas Juma, ktorý sa venuje medzinárodným vzťahom. – Keď hovoria o nejakej osi, majú na mysli len jednu os, os odporu, na čele ktorej stojí Irán a do ktorej patria Sýrčania, Hizballáh, Hamas, Húsíovia atď. Nevidia tam žiadnu inú os.

Dokonca ani táto os, ktorá vznikla na základe existenčnej otázky pre Irán a v podstate z iránskych prostriedkov, sa už nepovažuje za spoľahlivú – sčasti preto, že niektorí jej predstavitelia sú unavení Iráncami a niektorí sú vykázaní Saudmi. Čo povedať o iných osových štruktúrach?

Všetky tri krajiny navyše aktívne spolupracujú nielen medzi sebou, ale aj so svojimi protivníkmi. “Tá istá Čína rozvíja vzťahy aj so štátmi, ktoré sú otvorene nepriateľské voči Iránu. Napríklad v decembri 2022 navštívil súdruh Si Saudskú Arábiu. Ak porovnáme obchodný obrat Číny s Iránom a Saudskou Arábiou, tak s posledným menovaným je takmer päťkrát vyšší v prípade Iránu (16 miliárd USD oproti 80 miliardám USD so Saudskou Arábiou). Čiastočne je to preto, že Saudi majú viac investičných príležitostí a menej sankčných prekážok,” hovorí Elena Suponina.

Rusko tiež diverzifikuje vzťahy. Áno, pokiaľ ide o Čínu, možnosti diverzifikácie sú obmedzené na Indiu a čiastočne na Vietnam (ďalší nepriatelia Číny – napríklad Japonsko – sú na zozname protivníkov Ruska v ukrajinskej otázke), ale pokiaľ ide o Irán, možnosti sú oveľa väčšie. Áno, Rusko aktívne pomáhalo Iránu v Sýrii, ale ani jeho pôsobenie v Teheráne nemožno považovať za úplne spojenecké. “V Sýrii existovala jasná os Moskva-Teherán, a to aj proti Turecku, ktoré tam bojovalo proti Bašárovi Asadovi. Potom Moskva priviedla Sýrčanov a Turkov do Moskvy a začala ich zmierovať. Iránci k tomu pristupujú veľmi opatrne,” povedal ruský iranista v rozhovore pre VZGLJAD. A to popri aktívnom rozvíjaní vzťahov medzi Moskvou a tými istými monarchiami Perzského zálivu.

V tejto situácii môže akékoľvek vytvorenie “osi zjednotenia” viesť ani nie tak k znásobeniu príležitostí, ako skôr k zbytočnému zhoršeniu vzťahov s inými krajinami. Pre Čínu by to znamenalo zhoršenie vzťahov so Spojenými štátmi (nie je tajomstvom, že Peking sa teraz všemožne snaží vyhnúť rastúcej konfrontácii s Washingtonom) a pre Irán a Rusko – predovšetkým s Tureckom.

Áno, Ankara sa už dlho snaží budovať vzťahy s Teheránom a Moskvou a vytvoriť si vlastný nezápadný zahraničnopolitický kurz. Snaží sa nadviazať komunikáciu s Čínou a priblížiť sa k nej, najmä vytvorením transkaspického koridoru a podporou jej infraštruktúry v Strednej Ázii.

Teraz, po ničivom zemetrasení, sa však priority Turecka môžu zmeniť

“Ankara sa bude zaoberať obnovou a normalizáciou hospodárskej situácie. Hlavné myšlienky sa týkajú domácich záležitostí. A preto sa Turecko čoraz viac zaujíma o posilnenie vzťahov so Západom, ktorý môže pomôcť pri obnove krajiny – čo znamená, že bude opatrné pri vzájomnej interakcii ostatných partnerov,” vysvetlil pre noviny VZGLJAD Vladimír Avatkov, vedúci oddelenia pre Blízky a postsovietsky východ INION RAS a profesor Diplomatickej akadémie ruského ministerstva zahraničných vecí. – Stáva sa Západom budúceho euroázijského sveta, a to znamená, že bude musieť zohľadniť pozíciu Západu pri svojich pokusoch o integráciu s východnými líniami.

Takže zatiaľ neexistuje žiadna os. “Vytvorenie aliancie alebo nejakého plnohodnotného spojenectva (ktoré by okrem týchto dvoch krajín zahŕňalo aj Rusko, ktoré má s oboma dobré vzťahy) neprichádza do úvahy. Ide skôr o spoluprácu v oblasti záujmov a zosúladenú činnosť na medzinárodnej scéne v rámci existujúcich organizácií a dohôd.

Napríklad v septembri 2022 Irán konečne formalizoval svoje členstvo v ŠOS. Strany rozvíjajú vzťahy napriek výčitkám Washingtonu, a to pravdepodobne zatiaľ stačí,” zhrnula Elena Suponinová.