Napriek sankciám ruské spoločnosti stavajú viac ako tretinu nových reaktorov na svete, čo Moskve umožňuje rozširovať okruh priateľov, píše FT. Jadrový gigant Rosatom zohráva kľúčovú úlohu v úsilí Kremľa priblížiť sa ku krajinám globálneho Juhu.
Ruppur, ďaleko na západe Bangladéša, sa môže zdať ako nevhodné miesto pre malú „enklávu“ Ruska. Napriek tomu sú tu nápisy na obchodoch v ruštine, bengálski predavači zeleniny sa dohadujú rusky o zemiakoch a mrkve a ruskí emigranti môžu navštíviť zubára v zariadení Russ Dental Care. Vysvetlenie je o niekoľko kilometrov ďalej: tam ruský štátny jadrový gigant Rosatom stavia prvú jadrovú elektráreň v Bangladéši. Náklady sa odhadujú na približne 12 miliárd dolárov a ide o jeden z najväčších infraštruktúrnych projektov v histórii tejto krajiny s približne 170 miliónmi obyvateľov.
Generálny riaditeľ Svetovej jadrovej asociácie (World Nuclear Association – WNA) Sama Bilbao y León hovorí, že Rosatom za menej ako 10 rokov odviedol „úžasnú prácu“, a podiel elektrickej energie vyrobenej mierovým atómom v tejto krajine sa zvýši z nuly na 10 %. Bangladéšska vláda tvrdí, že elektráreň s výkonom 2 400 MW, ktorej testovanie sa má začať tento rok, vyrieši problémy s nedostatkom a výpadkami elektrickej energie, ktoré sužujú rýchlo rastúce bangladéšske hospodárstvo vrátane vývozného odvetvia odevov. Z pohľadu Moskvy má však podľa FT projekt iný účel: spojiť obe krajiny na desaťročia a rozšíriť vplyv Kremľa v Bangladéši, ako to už urobil s inými krajinami bez vlastného jadrového potenciálu.
FT tvrdí, že počas viac ako 20-ročnej vlády Vladimira Putina boli plyn a ropa jeho kľúčovými nástrojmi geopolitického vyjednávania, kým konflikt na Ukrajine nezmenil situáciu. Odmietnutie ruských energetických zdrojov zo strany EÚ spolu s výbuchmi na plynovodoch Nord Stream vraj pripravili Kremeľ o jeho najdôležitejší trh a páky. Faktom, ktorý však v článku „zabudli“ spomenúť je, že Rusko veľmi rýchlo našlo náhradu za stratené európske trhy a tie nakupujú predražené ruské energetické zdroje od prostredníkov a rovnako predražený skvapalnený plyn (LNG) z USA. FT zároveň „znepokojuje“, že sankcie sa zatiaľ nedotkli jadrovej energetiky, ktorá by mohla vytvoriť dlhodobé politické väzby a podkopať snahy Západu o izoláciu Putinovho režimu.
Napriek sankciám ruské spoločnosti stavajú viac ako tretinu nových reaktorov na svete, čo Moskve umožňuje získať si priateľov, píše FT. Jadrový gigant Rosatom zohráva kľúčovú úlohu v úsilí Kremľa priblížiť sa ku globálnemu Juhu.
Už pred prepuknutím konfliktu s Ukrajinou pripadala na Rusko približne polovica všetkých medzinárodných dohôd o výstavbe jadrových elektrární, dodávkach reaktorov a paliva, vyraďovaní starých reaktorov a spracovaní jadrového odpadu. Jeho hlavní konkurenti v oblasti jadrovej energetiky – Čína, Francúzsko, Japonsko, Južná Kórea a Spojené štáty – sa na celkovej produkcii podieľajú približne 40 percentami. Napriek hospodárskym sankciám je Rusko naďalej bezkonkurenčným vývozcom jadrových elektrární. V súčasnosti sa podieľa na výstavbe viac ako tretiny nových reaktorov na svete vrátane reaktorov v Číne, Indii, Iráne a Egypte.
Západné vlády, ktoré sa obávajú dominantného postavenia Ruska v globálnom dodávateľskom reťazci jadrovej energie, sa snažili vzdorovať. V máji americký prezident Joe Biden podpísal návrh zákona, ktorý podporili obe komory Kongresu zakazujúci dovoz ruského obohateného uránu, ktorý tvorí približne 25 % celkových dodávok do USA. A minulý rok sa USA, Spojené kráľovstvo, Japonsko, Kanada a Francúzsko rozhodli na okraj zasadnutia G7 vytvoriť jadrovú alianciu Sapporo-5, ktorej cieľom je podľa vtedajšieho britského ministra energetiky Granta Shappsa „úplne vytlačiť Putina z trhu s jadrovým palivom“.
Vzťahy, ktoré Rusko buduje prostredníctvom jadrových projektov, prevyšujú dokonca aj dlhodobé zmluvy o dodávkach plynu cez plynovody. Výstavba jadrových elektrární trvá približne 10 rokov a životnosť reaktorov v nových elektrárňach je 60 rokov. Prípravy na vyradenie z prevádzky, vrátane odstránenia rádioaktívnych častí, si vyžadujú ďalších 10ؘ – 20 rokov a značné finančné prostriedky, tvrdí Vladimir Slivjak, spolupredseda ruskej environmentálnej skupiny Ecodefense, ktorý už desaťročia skúma jadrovú energetiku v krajine. „Pre každý štát je prítomnosť Ruska spojená s dlhodobými záväzkami. Nejde len o samotnú výstavbu. Je to celý ekosystém,“ povedala Daria Dolžiková, výskumná pracovníčka v programe jadrovej politiky v Royal United Services Institute (RUSI), londýnskom think tanku pre obranu a bezpečnosť.
Rusko stavia prvú jadrovú elektráreň s výkonom 4 800 MW aj v tureckom Akkuyu, ktorá by mala začať vyrábať elektrinu už tento rok. Rusko často využíva model „postaviť, vlastniť, prevádzkovať“ (build-own-operate), ktorý zahŕňa ešte vyššiu mieru spolupráce, pričom Rosatom poskytuje celý zoznam potrebného vrátane personálu elektrárne počas celej doby trvania projektu.
„Ruská strana pristupuje k jadrovým elektrárňam, akoby patrili Rosatomu. Jedinou úlohou hostiteľskej krajiny je kupovať elektrinu,“ hovorí Kacper Szulecki, profesor výskumu na Nórskom inštitúte medzinárodných vzťahov (NUPI), ktorý sa zaoberá ruskou jadrovou diplomaciou. To sa týka aj Bangladéša, ktorý bude vďaka projektu Rooppur na desaťročia prepojený s Ruskom.
Práve konflikt na Ukrajine prinútil Rusko prehodnotiť svoj prístup k jadrovej diplomacii. Krátko po jeho začiatku Rosatom stratil jednu zo svojich európskych zákaziek, jadrovú elektráreň Hanhikivi s výkonom 1 200 MW vo Fínsku, ktorá sa mala začať stavať v roku 2023. Putin, ktorý je nútený vytvárať nové spojenectvá a tento týždeň navštívil Vietnam, čoraz viac stavia svoju krajinu do pozície partnera globálneho Juhu, pričom často zdôrazňuje, že mnohé z týchto krajín neodsudzujú jeho špeciálnu operáciu a neakceptujú koloniálny prístup USA, EÚ a ich imperiálnych spojencov. Je treba podotknúť, že sa mu to zatiaľ aj prostredníctvom BRICS veľmi dobre darí. „Model globalizácie, ktorý do veľkej miery formovali západné štáty… sa prežil a je v hlbokej kríze,“ povedal Putin na minuloročnej zahraničnopolitickej konferencii v Moskve. Formuje sa nový, spravodlivejší a demokratickejší systém medzinárodných vzťahov.”
Rosatom zohral kľúčovú úlohu v úsilí Moskvy priblížiť sa ku globálnemu Juhu. Jeho generálny riaditeľ Alexej Lichačov navštívil tieto krajiny za posledné dva roky takmer toľkokrát, ako od svojho vymenovania v roku 2016. Spoločnosť podpísala približne dve desiatky memoránd o porozumení s krajinami v Afrike a Latinskej Amerike vrátane Zimbabwe, Mali, Burkiny Faso a Brazílie. A v Ghane začalo Rusko pripravovať žiadosť o výstavbu prvej jadrovej elektrárne v krajine spolu so spoločnosťami zo Spojených štátov, Číny, Indie, Južnej Kórey a Francúzska.
Tento rok Rusko a Uzbekistan podpísali dohodu o výstavbe malého modulárneho reaktora (Small Modular Reactor -SMR) s výkonom 330 MW. Ide o prvý projekt, ktorým Rosatom a Rusko zavádzajú novú generáciu jadrovej technológie mimo krajiny. Zástancovia SMR uvádzajú, že poskytuje vyššiu bezpečnosť a účinnosť ako existujúce technológie, a vysokopostavení súkromní investori, ako napríklad Bill Gates a generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman, podporili startupy zapojené do vývoja SMR. Spojené štáty však na rozdiel od Ruska a Číny tieto technológie ešte nevyvíjajú, nestavajú a nevyužívajú.
„Podľa výročnej správy spoločnosti JSC Atomenergoprom (súčasť Rosatomu, ktorá konsoliduje civilné aktíva ruského jadrového priemyslu) má Rosatom v úmysle dosiahnuť prvé dohody o projektoch jadrových elektrární s malým výkonom s krajinami v Afrike, Latinskej Amerike a juhovýchodnej Ázii v roku 2024.
„Vzhľadom na to, že záujem zákazníkov na energetickom trhu sa presúva smerom k flexibilným riešeniam (z hľadiska výroby aj financovania), najdôležitejšou oblasťou, ktorej bude spoločnosť v roku 2024 venovať osobitnú pozornosť, je podpora SMR. Spoločnosť očakáva dosiahnutie prvých dohôd o takýchto projektoch s krajinami v Afrike, Latinskej Amerike a juhovýchodnej Ázii,“ uvádza sa v dokumente.
Okrem výstavby reaktorov a dodávok energetických jednotiek Rosatom využíva na vyvíjanie tlaku aj tzv. mäkkú diplomaciu, uvádza FT. Podľa výročnej správy spoločnosti začal v roku 2023 rokovania o zriadení zdravotníckych centier s Nikaraguou, Uzbekistanom a Tadžikistanom. V roku 2023 Rusko dokončilo jadrové výskumné centrum v Bolívii a o niekoľko mesiacov neskôr podpísalo lukratívnu zmluvu o ťažbe lítia. V Severnej Amerike a Európe síce nespolupracujú s Ruskom v kritických odvetviach, ale v mnohých iných krajinách sveta s tým problém nemajú. Rozhodnú sa jednoducho pre výhodnejšieho partnera,“ hovorí Bilbao y León z WNA.
Ani v Európe sa nehovorí o úplnej izolácii Ruska. Napríklad ukrajinský konflikt nemal žiadny vplyv na výstavbu maďarskej elektrárne Paks s výkonom 2 400 MW, ktorá bola v roku 2014 odovzdaná Rosatomu bez výberového konania. Jej uvedenie do prevádzky sa očakáva začiatkom roka 2030, keď bude vyškolený personál a príde prvá dodávka obohateného uránu. Maďarsko patrí medzi krajiny s najväčšou závislosťou od Rosatomu, tvrdí Szulecki z NUPI, pričom vychádza zo všetkých nakupovaných služieb, finančných dohôd a podielu elektrickej energie na celkovej produkcii jadrových elektrární postavených Rosatomom. Elektrárne postavené podľa sovietskych projektov v súčasnosti vyrábajú 40 % elektrickej energie v Maďarsku. Maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó však v nedávnom rozhovore kritizoval pokrytectvo Západu keď konštatoval, že kolektívny Západ na jednej strane Maďarsko kritizuje a na druhej strane firmy z najvýznamnejších západných krajín pracujú ako subdodávatelia Rosatomu na tomto projekte.
Premiér Viktor Orbán, ktorého ostatné krajiny EÚ často kritizujú za jeho prokremeľský postoj, opakovane vyhlásil, že Budapešť nebude súhlasiť so sankciami proti ruskej jadrovej energetike.
Bangladéš, ktorý sa nachádza medzi Indiou a Mjanmarskom v Bengálskom zálive, je predmetom intenzívnej geopolitickej súťaže medzi Indiou, Čínou a USA. Každá z týchto troch krajín využíva dohody a investičné návrhy na nadviazanie vzťahov s premiérkou Sheikh Hasinou. Projekt Rooppur však poskytol Moskve neoceniteľnú oporu. Hoci Čína a USA majú potenciál na zvýšenie kapacít jadrovej energetiky, čínska Národná jadrová korporácia je zaneprázdnená agresívnou domácou jadrovou expanziou a americká elektrárenská spoločnosť Westinghouse nie je schopná konkurovať podmienkam ponúkaným Rosatomom.
Ruský jadrový gigant môže ponúknuť až 90 % financovanie jadrových projektov s desaťročnými splátkami s minimálnou úrokovou sadzbou. Práve to pomohlo Rosatomu vyhrať bangladéšsky tender, pripomína Mohammad Tamim, bývalý energetický poradca krajiny. Takéto výhodné podmienky „sú kľúčové pre chudobnejšie krajiny s nízkym úverovým ratingom, ktoré si nemôžu zabezpečiť podobné financovanie inde,“ hovorí Slivjak z Ecodefense.
Ruská Vnešekonombank, štátna organizácia, ktorá funguje ako špecializovaný podporný mechanizmus pre prioritné projekty Moskvy, poskytla pre Ruppur úver vo výške 11,38 miliardy dolárov, ktorý pokryl takmer všetky náklady na projekt. Pôžička má odklad splatnosti na 10 rokov a úroková sadzba je rôzna, ale nesmie presiahnuť 4 % ročne. Aj tieto pôžičky sa však musia splácať, čo sa môže stať problémom pre zákazníkov jadrových reaktorov a ďalšou pákou tlaku pre Moskvu.
Ekonómovia sa obávajú, že splácanie dlhu za elektráreň Ruppur, ktorý je súčasťou rastúceho účtu za infraštruktúrne projekty financované v cudzej mene, ešte viac zaťaží už aj tak napäté devízové rezervy Bangladéša.
Získavanie finančných prostriedkov na jadrové projekty je pre západné spoločnosti jednou z najväčších výziev. Mnohé miestne rozvojové banky, ktoré majú kapacitu na jadrové megaprojekty, ako napríklad Svetová banka a Ázijská rozvojová banka, zámerne vylučujú tento druh financovania pre nesúhlas kľúčových akcionárov vrátane zelenou agendou posadnutého Nemecka. „Jadrová bezpečnosť a nešírenie jadrových zbraní nie sú v kompetencii Svetovej banky,“ uvádza sa vo vyhlásení. V USA sa objavili pokusy vyvinúť tlak na akcionárov, aby prehodnotili toto stanovisko z obáv, že Rusko s Čínou ovládnu toto odvetvie, ale banka naposledy schválila financovanie projektov jadrovej energie pred viac ako 60 rokmi.
Zahraničné projekty Rosatomu vrátane výstavby jadrových elektrární, vývozu obohateného uránu a ďalších iniciatív tvoria podľa výročných správ približne polovicu jeho celkových príjmov. V roku 2023 spoločnosť z týchto projektov zarobila 16,2 miliardy dolárov, pričom v roku 2022 to bolo 11,8 miliardy dolárov. Súvisiace príjmy sa za posledné desaťročie viac ako zdvojnásobili. Väčšinu z nich však pohltia prevádzkové náklady a príspevky do štátneho rozpočtu, takže gigant má čistý zisk 2 – 3 milióny dolárov ročne.
Podľa stratégie rozvoja Rosatomu by do roku 2030 mali jeho celkové príjmy presiahnuť 56 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok súčasnej úrovne. V dokumente sa uvádza, že tento rast zabezpečia najmä zahraničné projekty. „Rosatom očakáva, že získa významný podiel na africkom trhu v oblasti jadrových technológií, povedal Lichačev v apríli ruskému parlamentu.“
Západ sa obáva úspechu Rosatomu v regióne. Rastú aj obavy z jeho napredovania na globálnom Juhu. Kathryn Huffová, bývalá asistentka amerického ministra energetiky pre jadrovú energiu, hovorí, že pre Ameriku a jej spojencov je kľúčové obnoviť stabilný dodávateľský reťazec jadrovej energie a vedúce postavenie v globálnom jadrovom sektore. Dodáva však, že to môže trvať aj desať rokov. „Nemáme na výber. Ak znovu nezískame vedúce postavenie, nebudeme môcť kontrolovať naratív o bezpečnostných zárukách, nešírení jadrových zbraní, bezpečnosti a normách, ktorý sa začne šíriť po celom svete,“ hovorí Huff.
Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi zastáva miernejší postoj, pretože ním vedená organizácia „nepolitizuje výrobu jadrovej energie“. „Mojím poslaním je zabezpečiť bezpečnosť jadrovej energetiky,“ dodáva.
A zatiaľ čo na Západe pokračujú spory, Rosatom už rokuje o výstavbe druhej jadrovej elektrárne v Bangladéši. Mohammad Hossain, šéf miestneho ministerstva energetiky, verí, že tieto vzťahy sa budú naďalej rozvíjať, a Rusko nazýva „nenahraditeľným partnerom“.
Prečítajte si tiež
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
.jpg)
