Ako pamätný deň sa pripomína vznik prvej Slovenskej národnej rady z roku 1848

▶ ❚❚ ↻

Myjava/Bratislava 18. septembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR – Martin Palkovič)

Pred 176 rokmi, 19. septembra 1848, na zhromaždení v Myjave verejne deklarovali akt založenia prvej Slovenskej národnej rady (SNR). V roku 1993 po vzniku Slovenskej republiky (SR) vyhlásili poslanci Národnej rady (NR) SR 19. september za pamätný deň – Deň vzniku Slovenskej národnej rady

Na snímke Dom Anny Koléniovej, v ktorom prvýkrát zasadala 1. Slovenská národná rada

Dátum pamätného dňa súvisí s udalosťou, keď na niekoľkotisícovom zhromaždení v Myjave predstavitelia Slovenskej národnej rady (SNR) vyhlásili povstanie. V ten deň, 19. septembra 1848, po prvý raz SNR zasadala v dome Anny Koléniovej v centre Myjavy, ktorý slúžil aj ako hlavný stan dobrovoľníkov počas ozbrojených konfliktov s maďarskými gardami.

Vznik prvej SNR súvisel so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. V júli 1848 začali totiž poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy.

Štúr, Hurban a Hodža

Prvá SNR sa sformovala v dňoch 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru a Františka Zacha, náčelníka štábu. Programové ciele SNR, ktorá sa stala aj prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, sformulovali v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.

Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viedeň 17. septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ďalších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.

O deň neskôr SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala na celonárodné povstanie. Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky, ale 28. septembra 1848 po bojoch s uhorskou domobranou a cisárskymi vojskami povstalecké jednotky ustúpili opäť za rieku Morava.

Po septembrovom slovenskom povstaní predstavitelia SNR rozhodli v rokoch 1848 – 1849 organizovať už len výpravy slovenských dobrovoľníkov začlenených do rakúskej armády pod rakúskym vojenským velením. Začali sa v decembri 1848, pričom slovenský dobrovoľnícky zbor rozpustili v novembri 1849. V tom istom roku na jeseň skončila svoju činnosť aj prvá SNR.

Prečítajte si tiež

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.