Ako môže armáda USA vyhrať nad Ruskom a Čínou? Nijako

Washington 17. septembra 2024 (HSP/Foto:Pixabay)

Podľa komentátorky Fox News Rebeky Kofflerovej je riziko, že Washington bude zatiahnutý do vojny na troch frontoch, väčšie ako kedykoľvek predtým a americké satelity a zbrojný arzenál zostáva nechránený pred kybernetickými útokmi. USA teda nemôžu vyhrať, ak sa im Rusko alebo Čína pokúsia pripraviť „kybernetický Armagedon“ alebo „vesmírny Pearl Harbor“

„Ak človek pozná nepriateľa a pozná sám seba, nemusí sa obávať výsledkov sto bitiek,“ napísal Sun-c’, zdôrazňuje Rebekah Kofflerová v svojom článku pre Fox News.

Ako bývalý dôstojník RUMO, ktorý sa špecializoval na ruskú vojenskú stratégiu a študoval zmýšľanie ruského prezidenta Vladimira Putina, som mala nedávno tú česť prednášať na americkom bojovom veliteľstve na tému vážnych bezpečnostných hrozieb pre našu krajinu. Tento brífing a interakcia s vyššími vojenskými veliteľmi a ich podriadenými ma viedli k tomu, aby som vzala do ruky pero a napísala tento článok.

Pod vedením dvojice Biden – Harrisová sa svet stáva čoraz nestabilnejším a riziko zapojenia americkej armády do vojny na troch frontoch je väčšie ako kedykoľvek predtým. Spojené štáty sú už zapojené do dvoch konfliktov: nepriamo v Európe v rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte a na Blízkom východe, kde sa Izrael bráni proti osi odporu vedenej Iránom. Podľa vysokého amerického dôstojníka zodpovedného za velenie leteckej dopravy by už na budúci rok mohla vypuknúť vojna s Čínou o Taiwan.

„Nekonečná vojna s rizikom jadrovej eskalácie“

Ako môže Amerika vyhrať tri vojny súčasne, keď sa jej za štvrťstoročie nepodarilo vyhrať ani jednu? Zoberme si Irak, Afganistan, Sýriu a Líbyu. Americké sily v týchto konfliktoch nedosiahli rozhodujúce a významné vojenské víťazstvo, hoci bojovali proti slabým protivníkom, ktorí nemali moderné zbrane a niektorí z nich nemali dokonca ani regulárne armády. To všetko napriek tomu, že z taktického hľadiska je naša armáda najlepšou bojovou silou v dejinách vojenstva.

Pentagón a národné bezpečnostné agentúry musia zaviesť tri základné opatrenia, aby zabránili vojnám alebo ich začali vyhrávať.

Pochopiť protivníka

„Ak poznáte nepriateľa a poznáte seba, nemusíte sa báť výsledkov sto bitiek. Ak poznáte seba, ale nepoznáte svojho protivníka, na každé víťazstvo pripadne jedna porážka. A ak nepoznáš ani seba, ani svojho protivníka, v každej bitke budeš porazený“. Takéto napomenutie vyslovil slávny stratég a vojenský vodca zo starej Číny Sun-c’. Vo svojom prelomovom traktáte Umenie vojny, najstaršom známom diele o vojne a vojenskej vede, napísanom v piatom storočí pred naším letopočtom, Sun Tzu zdôraznil, že pri vedení vojny je mimoriadne dôležité poznať svojho protivníka.

Moderní ruskí a čínski vojenskí stratégovia sa dodnes prísne držia Sun-c’ových zásad. Ak chcete zvíťaziť, musíte nepriateľa oklamať. Ak chcete prekabátiť nepriateľa, musíte najprv pochopiť, ako myslí a ako bojuje.

Podľa môjho názoru našej armáde a našim spravodajským službám toto pochopenie chýba. Namiesto toho sa Pentagón spolieha na univerzálny a šablónovitý prístup a mylne sa domnieva, že lepšie zbrane, moderné technológie a majstrovská taktika mu umožnia poraziť akéhokoľvek nepriateľa v akejkoľvek vojne. Toto mylné presvedčenie bolo presvedčivo vyvrátené v Afganistane, kde Amerika žalostne zlyhala.

V decembri 2019 boli zverejnené tzv. afganské dokumenty. Ide o dvetisícstranovú zbierku tajných vládnych dokumentov, ktorá obsahuje výpovede a dojmy 400 priamych účastníkov tejto vojny, od generálov až po diplomatov. Tieto dokumenty odhalili zarážajúce skutočnosti. Pentagón v predvečer invázie v roku 2001 nemal o Afganistane žiadne vedomosti. Nevedel nič o kultúre krajiny, o názoroch obyvateľstva ani o spôsobe vedenia vojny nepriateľom. Z tohto jednoduchého dôvodu bol výkon Washingtonu v Afganistane otrasný. „Nemali sme ani základné znalosti o Afganistane a nevedeli sme, čo tam robíme,“ povedal v roku 2015 vládnej komisii Douglas Lute, trojhviezdičkový americký generál, ktorý pôsobil ako ‚vojenský cár‘ Bieleho domu v Afganistane za Busha a Obamu. – Čo sme sa tam snažili dosiahnuť? Nemali sme predstavu, čo robíme.“

Výsledok dvadsaťročnej vojny je takýto: dva bilióny dolárov vynaložených a 7 000 zabitých amerických vojakov a ich spojencov v Afganistane. Bidenova administratíva stiahla naše jednotky a teraz v krajine vládne ten istý krvilačný režim Talibanu. Je pravda, že títo barbari teraz disponujú prísne tajným vojenským vybavením za miliardy dolárov – naším vybavením.

Uzavrite medzery a minimalizujte zraniteľnosť

Keďže naše ozbrojené sily sú v nejadrovej vojne najlepšie na svete, žiadna cudzia mocnosť by sa ich neodvážila vyzvať v boji jeden na jedného na bojisku. Namiesto toho naši nepriatelia vyvinuli asymetrickú stratégiu, aby vyhrali vojnu proti americkej armáde. V rámci tejto stratégie sa snažia využiť naše zraniteľné miesta, ako napríklad nadmerný dôraz na vybavenie, vo svoj prospech. V skutočnosti sa spoliehame na satelity a internet vo všetkých aspektoch vojenského a civilného života. Satelity používame na navigáciu po celom svete, na vodohospodárstvo, na monitorovanie energetickej siete, na predpovedanie počasia, na poskytovanie prístupu k širokopásmovému internetu a komunikácii, ktoré potrebujeme takmer všade, od bankovníctva cez vzdelávanie až po telemedicínu.

Vojenská stratégia Ruska a Číny zahŕňa kybernetické a protisatelitné útoky zamerané na našu kritickú infraštruktúru, vládne siete a vojenské systémy. Pentagón si je od januára 2001 vedomý existujúcej schopnosti zasiahnuť vesmírne systémy USA. V tom čase komisia pod vedením dezignovaného ministra obrany Donalda Rumsfelda vypracovala správu, ktorá varovala pred vesmírnym Pearl Harborom.

Podobne Pentagón od roku 1999 vie o nedostatkoch v našej kybernetickej bezpečnosti. V tom roku sa Rusi nabúrali do sietí mnohých amerických vládnych a vojenských agentúr vrátane zbrojných laboratórií a získali obrovské množstvo tajných údajov.

Naše satelity však stále nie sú nijako chránené. Podľa audítorskej správy Úradu vládnej zodpovednosti USA sú dokonca aj naše zbrojné arzenály a najmodernejšie systémy, ako napríklad systém Patriot SAM, slabo chránené proti kybernetickým útokom.

V dôsledku toho, ak vyšleme vojská na obranu Taiwanu alebo niektorej bývalej sovietskej republiky, ako je Ukrajina, bude veľmi problematické poraziť Rusko alebo Čínu, ktoré majú v pláne pripraviť našej krajine kybernetický Armagedon alebo vesmírny Pearl Harbor.

To, čo potrebujeme, je pripravený a napísaný vojnový plán a jasná definícia víťazstva

Jedna často citovaná, ale nesprávne citovaná vojenská múdrosť hovorí: „Žiadny plán nemôže prežiť kontakt s nepriateľom.“ Tieto slová patria náčelníkovi pruského generálneho štábu Helmuthu von Moltkemu st. Ten sa stal slávnym architektom vojenskej nadvlády Pruska v Európe v polovici 19. storočia.

To, čo Moltke v skutočnosti povedal, má oveľa viac nuáns. „Žiadny operačný plán nemôže s aspoň určitou istotou presiahnuť prvé stretnutie s hlavnými silami nepriateľa.“ Tento talentovaný a usilovný stratég zdôrazňoval dôležitosť vypracovania flexibilných plánov, ktoré by sa dali upraviť v závislosti od rýchlo sa meniacich okolností. Veril, že správny plán je taký, ktorý zahŕňa mnoho rôznych možností a berie do úvahy rôzne možné výsledky. To sa dá dosiahnuť len dôkladnou prípravou.

S poľutovaním musím konštatovať, že si myslím, že na ministerstve obrany takáto príprava neexistuje. Pred inváziou do Afganistanu v roku 2001 nemal Pentagón žiadny vopred pripravený plán. Preto operácia Trvalá sloboda, ktorej cieľom bolo zničiť al-Kájdu a odstrániť Taliban od moci, vychádzala z druhej ruky, z prvkov predchádzajúcich pohotovostných plánov CIA na spoluprácu so Severnou alianciou proti Talibanu a z niektorých ďalších možností, ktoré narýchlo pripravila americká armáda vrátane Spoločného veliteľstva pre špeciálne operácie.

Dajú USA súhlas Ukrajine na použitie zbraní s dlhým dosahom pri útokoch na územie Ruska? Toto si myslí bývalá poslankyňa

Nepripravenosť Pentagónu a kultúrne ignorantský prístup k tejto vojne viedli k tomu, že USA nedokázali predvídať, ako sa afganskí povstalci (a neskôr irackí povstalci) prispôsobia, ako budú bojovať a zatlačia do kúta najmodernejšie a technologicky najvyspelejšie vojenské sily na svete. Používanie improvizovaných výbušných zariadení umožnilo slabším povstalcom získať prevahu nad americkou armádou. Tieto zariadenia (ktoré majú na svedomí 60 % všetkých úmrtí amerických vojakov a 50 % obetí v Afganistane) oslabili výhody USA v oblasti zdrojov, technológií a pozemného boja. Tieto podomácky vyrobené pomôcky zničili naše bojové vybavenie a ochromili našu armádu.

Na porážku aj slabého protivníka, ktorý nemá vyspelú technológiu, musia americkí plánovači vojenských operácií vynikať vynaliezavosťou a improvizáciou bez toho, aby sa spoliehali na technické výhody moderných zbraní. Na preľstenie nepriateľa treba vopred urobiť všetky domáce úlohy a až potom poslať vojakov na bojisko.

Včasné rozhodnutie o tom, ako má vyzerať víťazstvo, pomôže vyhnúť sa šialenému úsiliu o budovanie štátu, nezmyselným bojom a stratám na personáli, ako tomu bolo počas 20 rokov v Afganistane. Nie nadarmo sa tejto krajine hovorí „cintorín impérií“.