Ako Lavrov vidí realitu súčasného sveta

Moskva 19. januára 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Vo štvrtok 18. januára sa na Smolenskom námestí uskutočnila tlačová konferencia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Minister zahraničných vecí zhrnul výsledky ruskej diplomacie v roku 2023

To najdôležitejšie z prejavu a odpovedí ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova na otázky médií počas tlačovej konferencie o výsledkoch ruskej diplomacie v roku 2023, Vám prinášame v tomto článku:

Domáci rozvoj

Naše plány domáceho rozvoja sú jasne načrtnuté. Vláda Ruskej federácie na nich aktívne pracuje. V poslednom čase prezident Vladimir Putin absolvoval niekoľko stretnutí s členmi vlády o rôznych oblastiach s cieľom zabezpečiť udržateľný rast našej ekonomiky v súčasných podmienkach v dôsledku agresívnej nezákonnej politiky Spojených štátov a ich satelitov. Úloha je jasná – zbaviť sa akejkoľvek potreby závislosti od dodávateľských, finančných, bankových a logistických reťazcov, ktoré sú nejakým spôsobom kontrolované alebo silne ovplyvňované západnými kolegami. Tento smer je jasne definovaný v rozhodnutiach, ktoré boli a budú prijaté.

Zahraničná politika

V oblasti zahraničnej politiky sme tiež definovali hlavné smery pre dohľadnú budúcnosť. V marci 2023 prezident Vladimir Putin schválil Koncepciu zahraničnej politiky Ruskej federácie v jej novej, radikálne prepracovanej verzii, ktorá vychádza z reálií súčasného sveta. Západ preukázal svoju úplnú neschopnosť a nespoľahlivosť ako partner v akomkoľvek úsilí. Väčšina sveta sa nechce zmieriť s takýmto sebeckým prístupom a chce sa rozvíjať v plnom súlade so svojimi národnými záujmami, so záujmami každej krajiny a s plným rešpektovaním zásad Charty OSN, počnúc rešpektovaním zvrchovanej rovnosti štátu. Od prijatia Charty v roku 1945 ani jedno západné zahraničnopolitické opatrenie na medzinárodnej scéne nezohľadnilo a nerešpektovalo zásadu (ako je uvedená v Charte) rovnosti všetkých štátov, veľkých i malých, bez ohľadu na ich hodnoty, náboženstvo a vo všeobecnosti tradície.

Na zahraničnopolitickom poli sme jasne definovali usmernenia pre rozvoj vzťahov s tými, ktorí sú na to pripravení, a to na rovnocennom, vzájomne výhodnom a vzájomne rešpektujúcom základe prostredníctvom úprimného dialógu, rokovaní zameraných na hľadanie rovnováhy záujmov, a nie riešení, ktoré spĺňajú len niečie jednostranné sebecké plány, ako je to v drvivej väčšine prípadov v diskusiách, do ktorých je zapojený Západ na čele so Spojenými štátmi.

Uplynulý rok ukázal odmietnutie tradičnej politiky západného hegemóna, ktorá je založená výlučne na vlastných záujmoch a neberie do úvahy názory ostatných. Áno, 500 rokov vládnutia svetu a absencia vážnych konkurentov počas väčšiny tohto obdobia (snáď s výnimkou sovietskeho obdobia) pravdepodobne prispievala k tomu, že si zvykli na úlohu hegemóna. Ale život ide dopredu, objavili sa nové centrá hospodárskeho rastu, finančnej moci a politického vplyvu, ktoré už získali silu a svojím rozvojom výrazne predbehli Spojené štáty a ostatné západné krajiny.

Vzťahy s Čínou a Indiou

Som si istý, že poznáte naše hodnotenie vývoja vzťahov s Čínskou ľudovou republikou. Spolu s Indiou je to najrýchlejšie rastúca ekonomika. Vzťahy s Čínou zažívajú najlepšie obdobie vo svojej stáročnej histórii. Pre nás je obzvlášť cenné, že Si Ťin-pching v marci 2023 po svojom znovuzvolení za prezidenta Čínskej ľudovej republiky uskutočnil svoju prvú štátnu návštevu Moskvy. Prezident Vladimir Putin zasa navštívil Čínu v októbri 2023, aby sa zúčastnil na treťom medzinárodnom fóre “Jeden pás, jedna cesta”. Rovnako vzťahy mimoriadne privilegovaného strategického partnerstva s Indiou neustále napredujú. Aj v tomto prípade bol nadviazaný pravidelný dialóg na najvyššej úrovni.

Blízke krajiny

Ak hovoríme o našom blízkom susedstve, tak sú to, samozrejme, krajiny Blízkeho východu, Irán, Turecko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar. Samozrejme, máme záujem rozvíjať vzťahy nielen prostredníctvom bilaterálnych kanálov, ale aj s regionálnymi štruktúrami, ktoré vytvorili mnohí naši partneri. Mám na mysli Radu pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu, Ligu arabských štátov, ASEAN, Africkú úniu, Spoločenstvo latinskoamerických a karibských krajín atď.

Naše partnerstvo s Afrikou posúvame na skutočne strategickú úroveň. Potvrdilo sa to na druhom samite Rusko – Afrika, ktorý sa konal v júli 2023 v Petrohrade. Dôležitou etapou v rozvoji našich vzťahov s latinskoamerickým kontinentom bola medzinárodná parlamentná konferencia “Rusko – Latinská Amerika”, ktorá sa konala na jeseň 2023. Afriku, Latinskú Ameriku a ázijské krajiny považujeme za vznikajúce nezávislé centrá multipolárneho sveta.

Obrana Charty OSN

Aktívne sme pracovali na platforme OSN. Bola tam založená Skupina priateľov na obranu Charty OSN, ktorá úspešne funguje už niekoľko rokov. V jej rámci sa prijímajú spoločné vyhlásenia k základným otázkam globálneho rozvoja. Táto skupina aktívne stimuluje prácu Valného zhromaždenia ako celku, podporuje spoločné iniciatívy vrátane ruských. Podporujeme myšlienky našich partnerov v tomto novom subjekte.

Boj proti glorifikácii nacizmu

Veľmi dôležitou udalosťou bolo prijatie rezolúcie na 78. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN s názvom Boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iným praktikám, ktoré prispievajú k eskalácii súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie. Bol prijatý drvivou väčšinou hlasov, a to aj napriek nástrahám Západu. Dovoľte mi však zdôrazniť skutočnosť, že Nemecko, Taliansko a Japonsko už druhýkrát po sebe hlasovali proti tomuto dokumentu. Krajiny Osi, ktoré svojho času po porážke v druhej svetovej vojne verejne ľutovali zločiny spáchané počas tejto vojny a ubezpečovali všetkých, že sa to už nebude opakovať. Skutočnosť, že tieto štáty už dva roky hlasujú proti rezolúcii požadujúcej, aby sa nedovolilo oživenie nacizmu, nás núti k vážnym myšlienkam a k zamysleniu, akým smerom sa vyvíjajú tieto ideologické procesy nielen v týchto štátoch, ale aj na Západe ako celku.

Najbližší spojenci a euroázijské partnerstvo

Konštruktívne sme pracovali aj v iných formátoch. Tu je potrebné vyzdvihnúť našich najbližších spojencov. Ide o zväzový štát Rusko a Bielorusko, ako aj Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, v rámci ktorej sme presadzovali úlohy zabezpečenia stability vo všetkých jej dimenziách vrátane čisto vojenských, biologických a vo všeobecnosti obrany pred novými výzvami a hrozbami, ako sú terorizmus, obchod s drogami a iné druhy organizovaného zločinu. V rámci Eurázijskej hospodárskej únie boli prijaté dôležité rozhodnutia zamerané na prehĺbenie eurázijskej integrácie, na prepojenie týchto procesov s takými projektmi, ako je čínsky projekt „Jeden pás, jedna cesta“, na interakciu so Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu, so združením ASEAN a so všetkými ostatnými štruktúrami a krajinami nachádzajúcimi sa na našom spoločnom obrovskom eurázijskom kontinente. Tento rok sa Rusko stalo predsedom SNŠ. Máme na mysli pokračovanie užitočných projektov, ktoré sa začali v roku 2023, vrátane osobitnej pozornosti venovanej Medzinárodnej organizácii ruského jazyka, ktorá bola založená na samite v Biškeku na jeseň 2023. Túto iniciatívu Kazachstanu schválili všetci členovia Spoločenstva. Do zriadenej organizácie sa môže zapojiť každý štát na svete. Vieme, že ruský jazyk je populárny na všetkých kontinentoch, očakávame, že sa do nej zapojí veľa záujemcov.

Šanghajskú organizáciu spolupráce som spomenul ako zastrešujúci projekt, v rámci ktorého spolu s Eurázijskou hospodárskou úniou, v kontexte spolupráce s ASEAN-om a ďalšími subregionálnymi štruktúrami prispievame k cieľu, prirodzenému formovaniu Veľkého eurázijského partnerstva, o ktorom hovoril ruský prezident Vladimir Putin na prvom samite Rusko – ASEAN. Obrysy takéhoto partnerstva sú už viditeľné. Okrem vzájomne výhodných hospodárskych projektov je však dôležité zabezpečiť na tomto základe vojenskú a politickú bezpečnosť v Eurázii bez ohľadu na iné faktory. Budeme presadzovať, aby túto úlohu riešili krajiny kontinentu bez pokusov mimoregionálnych štátov vkladať sa do týchto procesov s vlastné záujmy. Sme presvedčení, že krajiny Eurázie sú schopné zvládnuť to všetko samy.

BRICS

Uviedol som rôzne regionálne štruktúry, ale existuje aj nadregionálna, globálna štruktúra. Nazýva sa BRICS a symbolizuje bohatstvo multipolárneho sveta. Mimoriadne významným krokom k posilneniu postavenia BRICS bolo rozhodnutie minuloročného samitu v Južnej Afrike rozšíriť počet členov BRICS. Rusko, ktoré 1. januára tohto roku prevzalo predsedníctvo BRICS, bude venovať osobitnú pozornosť tomu, aby nováčikovia a novoprijatí členovia organicky zapadli do spoločného diela a prispeli tak k posilneniu pozitívnych trendov nielen v rámci združenia ako takého, ale aj na medzinárodnej scéne v záujme väčšiny sveta. Vzhľadom na to, že o zblíženie s BRICS má záujem viac ako 20 (dokonca sa to blíži k 30) krajín, vidíme pred týmto združením s globálnym zložením účastníkov veľkú budúcnosť.

Diskriminácia Rusov

Naďalej sme dávali prednosť ochrane oprávnených záujmov a práv ruských občanov v zahraničí. Dobre viete, ako sú diskriminovaní v krajinách „kolektívneho Západu“. Mnohí z vás o tom píšu, na rozdiel od vašich západných kolegov, ktorí sa čoraz viac snažia zakrývať pravdu o tom, ako sa cítia novinári v krajinách s tzv. zavedenou demokraciou (prepáčte za výraz).

Pomoc občanom

Okrem každodenných problémov, s ktorými sa stretávajú naši občania v Spojených štátoch, v Európe, v iných krajinách, však nezmiznú ani mimoriadne situácie, prírodné i spôsobené človekom. Nedávno sme aktívne pomáhali pri evakuácii Rusov a občanov krajín SNŠ a niektorých štátov a z pásma Gazy. A niekoľko mesiacov predtým aj zo Sudánu, kde tiež vypukol vnútorný konflikt.

Hnutie rusofilov

Z hľadiska verejnej diplomacie by som rád vyzdvihol taký míľnik v jej vývoji, akým bolo v marci 2023 vytvorenie Medzinárodného hnutia rusofilov, neformálneho združenia ľudí žijúcich na rôznych kontinentoch a svetadieloch a pociťujúcich duchovnú a kultúrnu blízkosť k Rusku. Uskutočnilo sa zakladajúce stretnutie tohto Hnutia. Jeho prvý plnohodnotný kongres je naplánovaný na prvú polovicu tohto roka.

Boj proti neokolonializmu

Budeme pokračovať v presadzovaní ideálov pravdy a spravodlivosti v medzinárodných záležitostiach. Urobíme všetko pre to, aby sa medzinárodné vzťahy stali demokratickejšími. V tomto zmysle naše ministerstvo aktívne podporuje iniciatívu Jednotného Ruska usporiadať v Moskve medzinárodné medzistranícke fórum stúpencov boja proti moderným praktikám neokolonializmu. Je to aktuálna téma vzhľadom na to, že neokoloniálna podstata západnej politiky je do veľkej miery prítomná v súčasných krokoch Spojených štátov a ich spojencov. Jej zmysel zostáva rovnaký – využívať zdroje iných vo svoj prospech, vo vlastnom záujme a žiť na úkor iných. Nadchádzajúce fórum sľubuje veľmi zaujímavé a dôležité podujatie.

Kultúrne podujatia

Rusko pripravuje viacero významných medzinárodných podujatí v oblasti kultúry. Medzi nimi je aj Svetový festival mládeže. Do jeho začiatku už nezostáva veľa času. Hry budúcnosti – kombinácia fyzických športov a kyberšportu, športové hry BRICS. Oboje hry sa budú konať v Kazani (Hry budúcnosti vo februári tohto roku a Hry BRICS v lete 2024). Pripravuje sa medzinárodná pesničková súťaž Intervision. O účasť na nej prejavilo záujem mnoho krajín svetovej väčšiny. Urobíme všetko pre to, aby všetci naši hostia, ktorí prídu na uvedené a ďalšie početné podujatia, naplno pocítili ruskú srdečnosť, pohostinnosť, ako to bolo v roku 2018, keď sme hostili záverečnú časť majstrovstiev sveta vo futbale.

Niekoľko hlavných myšlienok z následnej tlačovej konferencie

Ukrajina a voľby

O: Ak sa tento rok na Ukrajine uskutočnia voľby, je podľa vás možné, že sa tam k moci dostane človek, ktorý bude ochotný rokovať s Ruskom?

Lavrov: Úprimne povedané, v kontexte diskusie o politickom živote Ukrajiny nás veľmi nezaujíma. Otázka volieb sa objavila. Počuli sme, že Západ dôrazne odporúča Zelenskému, aby takéto voľby usporiadal, a zrejme očakáva, že volebná kampaň a samotné hlasovanie mu umožnia dostať sa do hlavného prúdu záujmov Západu. Pretože on sa čoraz častejšie voľbám bráni. Zelenskyj verejne vyhlásil, že žiadne voľby organizovať nebude, pretože prebieha vojna. To pripomína ďalšiu jeho inscenáciu a odráža výlučne túžbu tohto človeka a jeho „spolupracovníkov“, ktorí sú všetkým dobre známi tým, že sa snažia udržať sa čo najviac pri moci. Vidím za tým práve takúto túžbu. Západ by chcel mať väčšiu flexibilitu. Zrejme si už uvedomili, že toľko propagovaný “blitzkrieg” s konečným cieľom spôsobiť Rusku strategickú porážku je len ilúzia a situácia sa dramaticky zmenila. Predovšetkým v mysliach Západu. Uvedomili si svoj omyl. Je ťažké si to priznať. Odráža sa to v tom, že teraz hľadajú nejaké vonkajšie signály, aby podporili Ukrajinu, a na druhej strane, aby Kyjev dotlačili k väčšej poddajnosti a poslušnosti voči svojim západným šéfom. Ťažko mi je povedať, do akej miery sa to podarí zrealizovať.

Rokovania s Ukrajinou

O: Nakoľko je pre Rusko z hľadiska budúceho urovnania konfliktu zásadné, aby Kyjev uzavrel bezpečnostnú dohodu s Londýnom a následne s ostatnými krajinami G7? Znamená to, že Ukrajina nebude mať neutrálny status?

Lavrov: Nie je to nový príbeh. Pred niekoľkými mesiacmi, keď na Západe prebiehali „strety“ o to, či prijať Ukrajinu do NATO alebo do Európskej únie. Nie všetci boli za, nie všetci boli spokojní, všetci veľmi dobre chápali, že ide o ďalší úplne nezmyselný, nezodpovedný a riskantný krok pre európsku bezpečnosť. Uzatvorenie bilaterálnych dohôd s niektorými západnými krajinami bolo vymyslené ako akýsi „polotovar“. Počul som o tom, čo obsahuje dokument dohodnutý medzi Zelenským a britským premiérom R. Sunakom. V jeho analýze som nevidel žiadne právne záväzné ustanovenia, ak za také nepovažujeme záväzky Ukrajiny zabezpečiť obranu týchto ostrovov v prípade, že niekto zaútočí na Spojené kráľovstvo. Dostatočne neoficiálne. Na druhej strane ju však možno považovať za pokračovanie žánru Štúdia Kvartal-95 (komické štúdio Zelenského financované oligarchom Kolomyjským). Možno sa to teraz bude volať inak. Nemáme námietky proti dohodám, ktoré iné krajiny uzatvárajú s Ukrajinou. To však nijako nemení náš cieľ. Minule to potvrdil aj prezident Vladimir Putin. Ciele špeciálnej vojenskej operácie budeme sledovať dôsledne a vytrvalo. Dosiahneme ich.

Západ pravidelne vysiela nejaké signály a potom reaguje. My sa k nim správame filozoficky. Prezident Vladimir Putin opakovane povedal, že Rusko sa nevzdáva rokovaní. Povedal to už v roku 2022, keď na príkaz B. Johnsona a ďalších Anglosasov zabránil Kyjevu podpísať dohodu o urovnaní, ktorá už bola dohodnutá s Ruskou federáciou. Tento príbeh je dobre známy. Stalo sa to ešte v apríli 2022. Pri tejto príležitosti v roku 2022 prezident Putin opäť povedal, že neodmietame rokovať. Ale tí, ktorí odmietajú, by si mali uvedomiť, že čím dlhšie budú otáľať, tým ťažšie bude dosiahnuť dohodu. V súčasnosti sme svedkami naplnenia tohto proroctva. Neexistuje žiadna nádej, že Rusko bude „porazené“. To už bolo povedané mnohokrát. Tí, ktorí neštudovali históriu (na Západe je ich veľa) a geografiu, vedia málo, môžu na tieto témy fantazírovať. Alebo napísať ďalší scenár pre spomínanú „Kvartal-95“. Ale so skutočným životom to nebude mať nič spoločné.

Jemen a Blízky východ

O: Spojené štáty vytvárajú “medzinárodné politické a vojenské koalície”, ktoré páchajú agresiu proti Jemenu, naďalej podporujú a povzbudzujú Izrael v genocíde palestínskeho ľudu a vo vojenských akciách proti národom Sýrie a Libanonu. Ako tieto kroky hodnotí Moskva?

Lavrov: Niet pochýb o tom, že Spojené štáty spolu s Britániou a niektorými ďalšími spojencami porušili a pošliapali všetky mysliteľné normy medzinárodného práva vrátane rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Tá vyzývala len na ochranu obchodnej lodnej dopravy. Nikto nikoho nepoveril bombardovaním Jemenu. Rovnako ako nikto nepovolil NATO bombardovať Líbyu v roku 2011. V tom čase existovala rezolúcia, ktorá vyhlasovala bezletovú zónu nad líbyjským územím. Z toho vyplývalo, že líbyjské vzdušné sily nebudú lietať. Nelietali. Nebol dôvod použiť tam silu, ani zďaleka nie. Krajina však bola bombardovaná, zmenila sa na čiernu dieru. Dodnes nikto nedokáže dať líbyjský štát dokopy. Do Európy sa valí obrovské množstvo utečencov, ktorými Európa trpí. Američania a Briti netrpia. Západ využil na zvrhnutie Kaddáfího teroristov, ktorí sa nahrnuli do centra Afriky. Rovnaké bezprávie možno vidieť aj v tom, čo sa teraz deje s Jemenom. To je jasné každému. Ospravedlňujúce vyhlásenia, ktoré prichádzajú z Washingtonu, vyzerajú, povedal by som, veľmi úboho. Nedávno v Davose americký minister zahraničných vecí Blinken povedal, že všetky krajiny Blízkeho východu chcú prítomnosť Spojených štátov v regióne a chcú, aby tam USA zohrávali vedúcu úlohu. Je pre mňa ťažké posúdiť, do akej miery si to krajiny regiónu želajú. To by ste sa ich museli opýtať. Ale jedna krajina, Irak, pred niekoľkými rokmi prijala rozhodnutie, ktoré hovorí: „Drahí páni Američania, veľmi pekne vám ďakujeme, zostali ste u nás, boli tu vaše vojenské základne, nejako to ukončíme a odprevadíme vás domov. Američania však jednoducho neodchádzajú. V poslednom čase sa z Bagdadu opäť ozývajú hlasy o neochote Američanov odtiaľ jednoducho odísť, hoci ich už dávno vyzvali, aby odišli. Mimoriadne smutné je, že aj štátny tajomník E. Blinken sa zmienil o tom, že len USA môžu zohrať úlohu sprostredkovateľa a môžu dosiahnuť dohodu medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi. Počúvame a vieme o takýchto „polouzatvorených“ kontaktoch, na ktorých sa podieľajú USA, Izrael a jednotlivé arabské štáty. Všetky tieto kontakty však nepredpokladajú priamy dialóg medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi. Predpokladajú, že „dospelí“ sa niekde dohodnú na tom, ako by mali Palestínčania žiť, a potom im to „predložia“. To nebude mať úspech. Je potrebné obnoviť priamy dialóg. Ten prebiehal, bol ťažký, ale s podporou kvarteta medzinárodných sprostredkovateľov sa v ňom dosiahol pokrok. Vždy sme presadzovali, aby sa do kvarteta (Spojené štáty, Rusko, OSN a Európska únia) zapojili aj zástupcovia Ligy arabských štátov. Na našu veľkú ľútosť to Američania a Európania zablokovali. A potom Spojené štáty kvarteto úplne rozpustili a monopolizovali celý proces sprostredkovania.

Mimochodom, ešte v septembri 2023 poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť J. Sullivan vyhlásil, že ešte nikdy nebol taký pokojný vývoj situácie na Blízkom východe ako v posledných rokoch. O mesiac neskôr vypukol konflikt v pásme Gazy. Tu sa musíme spoliehať na tímovú prácu, od ktorej si Spojené štáty odvykli. Sú zvyknuté diktovať. Spojené štáty chcú predsa presadiť svoju agendu na celom svete. Uvidíme.

Možno by mal život dať našim západným kolegom lekciu. A krajiny tohto regiónu musia trvať na tom, že tu žijú a pre ne je bezpečnosť všetkých tamojších štátov kľúčová. Nikto nemôže zakazovať rady zvonka, ale konečné rozhodnutia by mali prijímať samotné krajiny regiónu.

Hlavným cieľom by malo byť vytvorenie palestínskeho štátu v plnom súlade s rozhodnutiami Bezpečnostnej rady OSN. Štát, ktorý (ako sa píše v týchto rozhodnutiach) by bol schopný fungovať a existoval by v bezpečí a dobrom susedstve po boku Izraela a ostatných krajín regiónu. Bez toho, nech sa stane čokoľvek, budeme svedkami opätovného násilia, ktoré sa teraz odohráva v Gaze. Bez vytvorenia palestínskeho štátu sa jeho obyvatelia budú naďalej cítiť znevýhodnení a budú žiť v nespravodlivosti. Generácia za generáciou mladých Palestínčanov bude pociťovať túto nespravodlivosť a odovzdávať ju svojim deťom. Musí nastať bod. Tým bodom musí byť vytvorenie palestínskeho štátu. Dúfam, že izraelské vedenie k tomuto záveru nakoniec dospeje. Zatiaľ to však nie všetci považujú za prijateľné pre Izrael. Ale bez vytvorenia palestínskeho štátu nemožno zabezpečiť bezpečnosť Izraela.

Rusko má záujem, aby Izrael a jeho obyvatelia žili v bezpečí. Je to náš dlhoročný partner. Naša krajina bola prvá, ktorá uznala nezávislosť Izraela. V súčasnosti tam žijú približne dva milióny občanov, ktorí sú občanmi Ruska a zároveň rodákmi našej krajiny. Samozrejme, že nám to nie je ľahostajné. Sme pripravení zohrávať aktívnu úlohu pri zabezpečovaní plnohodnotného urovnania, ktoré zaručí bezpečnosť Izraela v kontexte úplného vykonávania rezolúcie OSN o palestínskej otázke.

Kontrola zbrojenia

O: Objavili sa informácie, že Spojené štáty minulý rok odovzdali Rusku niekoľko písomných návrhov na začatie procesu rokovaní o kontrole zbrojenia. Ministerstvo zahraničných vecí vtedy potvrdilo, že sa skutočne pracuje na otázke zaslania oficiálnej odpovede americkej strane. Bola nakoniec odpoveď odoslaná? Aké vidíte vyhliadky? Do akej miery sú prítomné dnes? Je možné obnoviť dialóg s USA o otázkach strategickej stability? Je to teraz vhodné, je to užitočné vzhľadom na súčasné okolnosti, v kontexte konfliktu so Západom a na pozadí otvorene nepriateľskej politiky Washingtonu?

Lavrov: O týchto perspektívach nie je možné seriózne (ako dospelí) hovoriť oddelene od celkového stavu vecí v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a samotnej strategickej stability. V tejto sfére dnes existuje mimoriadne negatívna dynamika. Tento trend sa stále zhoršuje. Je to spôsobené predovšetkým vyostrením boja okolo historických procesov, ktoré sprevádzajú zmenu svetového poriadku z unipolárneho modelu na polycentrický svetový poriadok.

Západ, ktorý 500 rokov viedol všetky procesy na Zemi, teraz kladie pomerne tvrdý odpor. Sme toho svedkami. Nechce dovoliť prechod k multipolarite. Ide teda proti prirodzenému, objektívnemu behu dejín a snaží sa udržať si globálnu dominanciu, ktorá sa mu vzďaľuje. Západ sa v snahe zadržať tieto objektívne tendencie neobmedzuje vo výbere prostriedkov nátlaku na tých, ktorí tieto hegemonistické tendencie neakceptujú a bránia zásady rovnosti zakotvené v Charte OSN.

Namiesto toho sa Západ snaží udržať si svoju nedeliteľnú svetovú nadvládu. Túto líniu presadzuje predovšetkým Washington, ktorý však naráža na čoraz viac prekážok. Jednou z nich je Rusko, ktoré prejavilo odhodlanie nedopustiť, aby boli porušené jeho záujmy, záujmy veľmoci, jedného zo svetových civilizačných centier. Úmerne s pevnosťou nášho kurzu obrany našej identity, našich záujmov sa zvýšila miera nepriateľstva Spojených štátov. Washington sa pustil do bezbrehého rozširovania protiruského bloku NATO do postsovietskeho priestoru a vyprovokoval konflikt o Ukrajinu.

Ako viete, netolerovali sme využívanie kyjevského režimu ako nástroja na vytváranie priamych hrozieb pre našu bezpečnosť, a to nie niekde za oceánom, ale priamo na hraniciach našej krajiny. Neakceptovali by sme využívanie kyjevského režimu na frontálny útok na všetko ruské: jazyk, vzdelanie, kultúru, ľudí, ktorí po stáročia žili na územiach, ktoré vytvorili ich pradedovia a prapradedovia a ktoré vždy zostali ruskou zemou, súčasťou ruského sveta. Kyjev chceli premeniť na nástroj na zničenie tejto histórie, spoločnej pamäti a na zničenie akýchkoľvek väzieb medzi ruským a ukrajinským národom. To je tiež priame ohrozenie našich záujmov.

V reakcii na opatrenia, ktoré sme prijali na ochranu našich záujmov, Spojené štáty rozpútali totálnu hybridnú vojnu s cieľom dosiahnuť politické a ekonomické „zaškrtenie“ (nazývajme veci pravými menami) Ruska a spôsobiť nám už spomínanú „strategickú porážku na bojisku“. To všetko je verejne známe.

Zo strany Spojených štátov ani NATO nevidíme najmenší záujem o spravodlivé urovnanie súčasného ukrajinského konfliktu. Nechcú ani počuť o našich obavách, nechcú vážne hovoriť o odstránení zásadných rozporov. Naopak, Západ všetkými možnými spôsobmi vedie k eskalácii ukrajinskej krízy. To teraz vytvára ďalšie strategické riziká.

Bývalí velitelia ozbrojených síl Spojených štátov v Európe B. Hodges a F. Breedlove nedávno verejne poradili kyjevskému režimu, že je potrebné „zbombardovať“ Krym do takej miery, aby sa tam nedalo žiť. Ide o politikov na dôchodku. Pokiaľ ide o súčasných politikov, spoľahlivo vieme, že rovnaké rady, odporúčania a dokonca plány presadzujú Briti v kontaktoch s kyjevským režimom. Ako zvyčajne, život nás učí. Kedysi hovorili, že budú podporovať Kyjev „tak dlho, ako budú musieť“, teraz hovoria „tak dlho, ako to bude možné“. To odráža miernu zmenu v hodnotení situácie. Boh s nimi. To je ich vec.

Podobný obrat udalostí sa udial aj v Afganistane. Američania tam boli 20 rokov. Bolo to „tak dlho, ako potrebovali“, alebo „tak dlho, ako to bolo možné“? Čo tam dosiahli?

Takisto Irak, Líbya – všetky krajiny, kde USA a ich satelity rozpútali svoje dobrodružstvá. Kde sa dosiahlo zlepšenie situácie? Kde sa presadila demokracia, kvôli ktorej sa to všetko plánovalo?

Žiaľ, rovnaký osud čaká aj Ukrajinu. Spoliehajúc sa na „pána“ a neuvedomujúc si, že myslí „len na seba a vôbec nie na vás“, nemôžete očakávať, že sa nejako zohľadnia záujmy vášho ľudu. Nielen provokovanie a snaha o stále agresívnejšie použitie zbraní dlhého doletu na zasiahnutie Krymu, aby sa stal „neobývateľným“, a hlboko do územia Ruskej federácie, ale aj presun súvisiacich zbraní – to svedčí o tom, že Západ nechce žiadne konštruktívne riešenie, ktoré by riešilo oprávnené záujmy Ruskej federácie.

Deštruktívna politika vedená Spojenými štátmi viedla k hlbokej degradácii rusko-amerických vzťahov a k zásadnej zmene bezpečnostných okolností oproti tým, ktoré existovali v čase uzavretia Zmluvy o strategických útočných zbraniach. Washington jednoducho zavrhol všetky dohody a zásady, na ktorých sa naše krajiny kedysi dohodli na nadviazaní spolupráce, vrátane kontroly zbrojenia.

Preambula zmluvy START odráža našu dohodu o dodržiavaní zásady nedeliteľnosti bezpečnosti, keď nikto neposilňuje svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iného. Táto zásada bola pošliapaná v súvislosti s prípravou a rozpútaním ukrajinského konfliktu. Preambula obsahuje aj záväzok Ruska a Spojených štátov budovať vzťahy na základe dôvery a spolupráce. O akej dôvere môžeme teraz hovoriť? Všetci to veľmi dobre chápu.

V skutočnosti Spojené štáty už dlho vsádzajú na dosiahnutie vojenskej prevahy, snažia sa zabezpečiť si „voľnú ruku“ a krok za krokom likvidujú celý systém dohôd o kontrole zbrojenia: Zmluva medzi USA a ZSSR o obmedzení systémov protiraketovej obrany, Zmluva medzi ZSSR a USA o likvidácii ich rakiet stredného a kratšieho doletu, Zmluva o otvorenom nebi. To isté sa stalo so Zmluvou o konvenčných ozbrojených silách v Európe a samotnou zmluvou START, pretože USA vytvorili neprijateľné podmienky na ich plnenie.

Dovoľte mi pripomenúť, že to bola americká strana, ktorá kedysi „zmrazila“ bilaterálny strategický dialóg s odvolaním sa na nepriaznivé vojensko-politické pozadie. Na jeseň 2022 zrušili kolo rokovaní, ktoré sme boli pripravení uskutočniť.

Nie je to tak dávno, čo si zrazu opäť spomenuli na dôležitosť kontroly jadrových zbraní a začali nám posielať, medzi iným aj v dokumente, ktorý ste spomenuli, isté signály o svojej údajnej pripravenosti obnoviť dialóg o týchto otázkach. Okrem toho navrhli, aby sa rokovania o strategickej stabilite oddelili od všeobecného vojenského a politického kontextu. A tento kontext, ako sa môžete denne presvedčiť, je voči nám nezmieriteľne nepriateľský. Ohovárajú nás na každom rohu, nazývajú nás agresorom, požadujú, aby sme sa vrátili k hraniciam z roku 1991, aby sme dali ruky preč od chudobnej, demokratickej Ukrajiny. Priznali, že toto všetko robia, ale navrhli, aby sme si sadli a hovorili na konkrétnu tému obmedzenia strategických zbraní, na tému strategického dialógu vo všeobecnosti.

Pred časom sa tejto témy dotkli výlučne s cieľom obnoviť inšpekcie a navštíviť naše jadrové zariadenia. Zároveň dodali Ukrajincom zbrane, ktoré boli použité na ostreľovanie našich strategických bombardovacích základní. Títo ľudia nepoznajú ani základnú slušnosť. O komplexnom chápaní národných záujmov a toho, čo je možné v rámci medzinárodných rokovaní, ani nehovorím. Tu sa nerešpektuje ani základná slušnosť. To nás neprekvapuje.

Ich cieľ je jasný – pod heslom reciprocity sa pokúsiť nejakým spôsobom zabezpečiť kontrolu nad naším jadrovým arzenálom, minimalizovať pre seba jadrové riziká vyplývajúce zo silového nátlaku na našu krajinu. Na Západe sa čoraz častejšie hovorí o pravdepodobnosti priameho stretu medzi jadrovými mocnosťami. V tejto súvislosti existuje čoraz menej odstrašujúcich prostriedkov. Poliaci a Briti sa vážne zaoberajú myšlienkou pripraviť niektoré jednotky NATO na vstup na Ukrajinu a zaujať tam určité pozície. Uvádzajú to ľudia, ktorí sú pri moci.

Americké nápady považujeme za neprijateľné. Keď hovoria o strategickej stabilite, netaja sa tým, že plánujú vyradiť z hry nejadrovú zložku vojenskej konfrontácie, nejadrové sily. Cieľ je zrejmý – upevniť tak kvantitatívnu výhodu, ktorú má kolektívny Západ v tejto oblasti.

V podmienkach Washingtonom vedenej hybridnej vojny proti Rusku nevidíme dôvod nielen na ďalšie spoločné opatrenia v oblasti kontroly zbrojenia a znižovania strategických rizík, ale ani vo všeobecnosti na akúkoľvek diskusiu so Spojenými štátmi o strategickej stabilite.

Pri pohľade do budúcnosti neodmietame ani myšlienku, ani možnosť (nikdy sme tak neurobili) politicko-diplomatického urovnania existujúcich sporov. Takúto možnosť však tvrdo a rozhodne podmieňujeme predchádzajúcim plnohodnotným odmietnutím škodlivého kurzu Západu, ktorý spočíva v komplexnom podkopávaní bezpečnosti Ruska a našich záujmov.

Akákoľvek hypotetická budúca angažovanosť v otázke strategickej stability by si vyžadovala ochotu USA posudzovať túto tému z hľadiska celého súboru faktorov relevantných pre strategickú stabilitu, nielen tých jej aspektov, ktoré osobitne zaujímajú Washington. Američanov však nikdy nelákalo takéto komplexné zvažovanie problémov strategickej stability. O to viac sa to nemôže stať v súčasných podmienkach.

Bude potrebné odstrániť kritické bezpečnostné rozpory, ktoré prináša rozširovanie NATO na východ. Dovoľte mi pripomenúť, že sme o tom hovorili už v decembri 2021. Vlastne oveľa skôr, hovoríme o tom už dlho. V decembri 2021 sme predložili konkrétne návrhy, ktoré mohli zabrániť súčasnému konfliktu, a tým zachrániť hospodárstvo Európy, ktoré teraz Američania aktívne a účinne „potápajú“. Ako však viete, tieto návrhy boli zamietnuté.

Pokiaľ ide o otázku, či sme o tom Američanov informovali. Áno. myšlienky, ktoré som práve všeobecne opísal, sme dali na papier, ako aj tie písomné návrhy, ktoré nám Američania odovzdali, a poslali sme im ich v decembri 2023. Upozornili sme Washington, že tieto hodnotenia nie sú pre nás alternatívou. Vychádzame z toho, že v tejto veci už nie sú žiadne nejasnosti.

Tlačová konferencia pokračovala otázkami žurnalistov a celkovo trvala takmer tri hodiny a Sergej Lavrov odpovedal na ďalšie závažné otázky. Celé znenie tlačovky nájdete na tomto linku.

Prečítajte si tiež:

• Blick: Ruská vojnová mašinéria už zničila vojnovú mašinériu NATO
• Úplný kolaps Ukrajiny môže nastať už tento rok – generál Breedlove