Kyjev 21. júna 2023 (HSP/Foto:Twitter)
Od 4. júna AFU podnikla 263 útokov na ruské pozície v rámci začatej protiofenzívy. Všetky útoky boli odrazené, ale len málokto chápe, prečo ofenzíva ukrajinskej armády zlyhala vo svojom najintenzívnejšom bode
Čo je to Surovikinova línia?
Je to obranný systém, ktorého prvým obrysom sú desiatky opevnených palebných línií vrátane rozsiahlych mínových polí a ženijných prekážok. Línia bola budovaná takmer osem mesiacov a tiahne sa niekoľko desiatok kilometrov do vnútra obrany. Opiera sa o dobre rozvinutú dopravnú a logistickú sieť s uzlami a tylovými základňami. Krátke logistické trasy zároveň umožňujú ruským ozbrojeným silám rýchlo presúvať zálohy z jednej oblasti do druhej bez toho, aby to ovplyvnilo bojovú pripravenosť na fronte. Jednoducho povedané, všade tam, kde je potrebné posilniť palebnú silu, sa to dá zorganizovať bez toho, aby sa stiahli jednotky z iného úseku frontu.
V čom spočíva jej zvláštnosť?
Sieť obranných línií je “podporená” silným zoskupením delostreleckého a raketového delostrelectva a letectva, ako aj vrtuľníkmi armádneho letectva Ka-52 a lietadlami útočného letectva s bombami FAB-250/500, vybavenými plánovacími a korekčnými modulmi. V prípade prielomu skupiny s technikou AFU na jedno z palebných postavení môže letectvo podporiť pozemné vojská a pôsobiť “kolotočovým” spôsobom: kým vrtuľníky pôsobia na pozemné ciele, útočné a bombardovacie lietadlá vstúpia do miesta zásahu, po zásahu cieľa sa vrtuľníky opäť zapoja do boja a potom sa situácia zopakuje. Údery na tylo postupujúceho zoskupenia AFU v Orechove a Veľkej Novosielke zároveň ukazujú, že ofenzívu AFU nemá prakticky čo kryť – systémy protivzdušnej obrany krátkeho a stredného dosahu sú buď stiahnuté do hlbokého tyla, alebo sa na frontovej línii používajú veľmi málo. V dôsledku toho je z blízkeho tyla vyradený značný počet vyšších veliteľov, bez ktorých je riadenie sťažené a následne sa spomaľuje tempo ofenzívy.
Čo je to “pružná obrana” a ako funguje?
Súdiac podľa dynamiky ofenzívy, velenie AFU pravdepodobne vsádzalo na rýchly prielom a premenu bitky na manévrovú. Na tento účel bola naplánovaná séria úderov v celej líni vrátane hlavného úderu a niekoľkých diverzných úderov. Týmto úderom sa čelilo kombináciou tzv. pružnej obrany a taktiky delostreleckého zoskupenia, posilnenej pozorovaním a riadením paľby. Je dobre badateľné, že Ozbrojené sily RF stále operujú s relatívne malými silami “na zemi” a že manévrový prvok v masovom meradle (operačné a taktické zálohy) sa doposiaľ nezapojil do bojov. Príklad Piatichatok v Záporoží alebo Neskučného na juhu Donecka jasne ukazuje, že ruské jednotky sa nedržia každého centimetra obrannej línie v prípade, že jednotlivé skupiny AFU prerazia alebo v prípade nutnosti ustúpiť na záložné pozície. Po ústupe je nepriateľ zasiahnutý delostrelectvom na známych súradniciach, nasleduje protiútok a pozícia je vrátená pod kontrolu obrancov. Súdiac podľa toho, že dva týždne po začatí ofenzívy AFU táto má naďalej straty spôsobené delostrelectvom, sú jej prieskumné a protitankové kapacity neúčinné alebo nedostatočné.
Aká je konečná bilancia?
Za viac ako dva týždne ukrajinskej ofenzívy je postup ukrajinských ozbrojených síl zaznamenaný výlučne v šedej zóne – teda na územiach, ktoré sú vopred určené na to, aby neboli hlavnými obrannými líniami. Ukrajinským ozbrojeným silám sa nepodarilo získať a plne ovládnuť tieto oblasti – každý pokus o upevnenie a rozšírenie predmostia má za následok delostrelecké a letecké nálety, po ktorých sa ukrajinské sily musia stiahnuť a preskupiť na nový úder.
Viac sa dočítate
Ukrajinská protiofenzíva má problémy
Ukrajinci vrhajú rezervy. Rusi reagujú