Kyjev 15. júna 2023 (HSP/rostov.kp.ru/Foto:Twitter, screenshot, Anna Isakova/Tlačová služba Ruskej štátnej dumy/TASS)
Politológ Podberezkin zhodnotil zostávajúce zdroje západnej techniky AFU
Po stretnutí prezidenta s vojnovými korešpondentmi v Kremli, kde sa hovorilo o najhorúcejších otázkach súčasnosti, sa experti vyjadrili k viacerým témam, kde hlavnou bol, samozrejme, vývoj ŠVO.
V éteri Rádia Komsomolskaja Pravda sme o tom diskutovali s Alexejom Podberezkinom, riaditeľom Centra vojenských a politických štúdií, profesorom MGIMO.
ČO SA TÝKA MOBILIZÁCIE JE ODPOVEĎ JEDNOZNAČNÁ.
Čo vás na stretnutí Putina s vojenskými spravodajcami najviac zaujalo?
– Je to mobilizácia – a Putin dal jednoznačnú odpoveď. A situáciu opísal veľmi konkrétne. Povedal som, že máme tri spôsoby zvyšovania počtu vojakov: zmluvných vojakov, dobrovoľníkov a PMC. Putin vymenoval konkrétne údaje, pod 160 tisíc dobrovoľníkov a zmluvných vojakov. A nevyhnutnosť mobilizačných rezerv je nateraz vyčerpaná.
– A Kyjev chce roztiahnuť naše rezervy?
– Áno, pozdĺž hranice s Belgorodom, Brjanskom a Kurskom – chce vytvoriť maximálne napätie. Aby tam Moskva vrhla svoje rezervy.
500 KM NÁRAZNÍKOVÚ ZÓNU.
A to, čo Putin hovorí o nárazníkovej “sanitárnej” zóne – aké sily ju majú zabezpečiť?
– Pred dvoma mesiacmi som povedal, že budeme musieť zabezpečiť “ochrannú zónu”. Nemáme právo pripustiť hrozby, ktoré sú 500 kilometrov od našich hraníc. To musí byť to, čo mal Putin na mysli. V opačnom prípade budeme mať problém nielen s raketovými delostreleckými systémami – napríklad HIMARSy môžu byť vybavené taktickými balistickými raketami s doletom až 500 kilometrov – ale aj drony, pre ktoré 500 kilometrov nie je vzdialenosť.
– Má byť pol tisíca kilometrov pod kontrolou ruských ozbrojených síl?
– Bezpečnostné zóny sa dodržiavajú aj v politike iných krajín. Čiastočne napríklad Izrael.
– Takže ich presunieme o niekoľko sto kilometrov ďalej – a ukáže sa, že teraz ostreľujú náš Charkov…
– Nemali by ste si pliesť politiku, vojenskú bezpečnosť a právo. Hovorím z hľadiska vojenskej bezpečnosti, že by sme mali zabezpečiť aspoň 500 km od línie kontaktu, aby sme sa cítili komfortne.
– Kde bude línia kontaktu z politického hľadiska?
– Musí byť pozdĺž hranice Sovietskeho zväzu, ktorá bola pred rokom 1991. Vrátane Podnesterska a Moldavska.
– Prečo?
– V Rumunsku sa teraz zoskupuje 101. výsadková divízia USA, hromadí sa vojenská technika, pripravujú sa letiská. Cvičenia, ktoré sa teraz začali v Európe, budú do veľkej miery závisieť od schopnosti sústrediť letectvo. A to je hlavnou údernou silou NATO práve v týchto regiónoch. Musíme im povedať, že garantujeme ich bezpečnosť, ale zároveň potrebujeme, aby nám garantovali zónu “mimo dosahu” 500 kilometrov od týchto hraníc.
ZÁPADU DOCHÁDZAJÚ ZÁSOBY?
Testujú sa vojensko-technické možnosti nielen Ruska, ale aj Západu?
– Áno. A hovoril o tom aj Putin. Vyrábame 5-7-krát viac munície ako celý Západ dokopy. A západné muničné a zbrojné kapacity sú prakticky vyčerpané. Na zásobovanie AFU sa už začínajú používať izraelské a juhokórejské rezervy. Pokiaľ však bude mať Západ vojenské a technické možnosti, bude odolávať.
– A ukrajinská armáda?
– Z operačného hľadiska im už veľa kapacít nezostáva. Tri týždne. Pred dvoma alebo troma mesiacmi som povedal, že konflikt takej intenzity, aký teraz prebieha na Ukrajine – vysaje všetky zvyšné zdroje. Keď sa konflikt začal, odhadovali sme, že ukrajinské vzdušné sily majú 150 – 200 aktívnych lietadiel. Teraz ich už bolo zničených 450 – a to aj s dodávkami z východoeurópskych zásob. No, či dodajú aj tie povestné F-16…
– Je pravda, že nie sú lepšie ako MiG-29?
– Vo všeobecnosti nie sú silnejšie. Problém je v raketách, ktorými budú F-16 vybavené. A naše tanky T-90 nie sú horšie ako “Leopardy-2”, dokonca ani najnovšie modifikácie.
– T-90 “Proryv” je v armáde všeobecne chválený.
– Jeho výhoda je zrejmá – váži o 20 ton menej ako nemecké tanky. A má lepšiu priechodnosť v teréne. A údržba. Kam budú voziť svoje pokazené tanky? Do Poľska, do Nemecka? Keď sa dodajú Abramsy, bude to rovnaký príbeh. Plus munícia. Už teraz tam majú 25 delostreleckých systémov. Všetky sú rôzneho kalibru. Dodávať im muníciu je ešte ťažšie. Keď počítame spotrebu munície 3 milióny nábojov ročne, je to jedna vec. Ale keď to rozdelíte na 25 systémov, je to iný príbeh.
ZMENA SVETOVÉHO PORIADKU.
– Rozdrvíme im techniku, ďalšiu nebudú mať a opravovať ju bude náročné – čo potom?
– Čo bude ďalej, bude závisieť od pomeru síl. Situácia, pomer politických síl, sa veľmi rýchlo zmení. Hovoríme o vojenských a technických aspektoch, ale skúste ísť o krok vyššie a pozrieť sa na tieto zmeny medzinárodných koreláciách v celkovom usporiadaní sveta.
– Donedávna tieto zmeny neboli v náš prospech.
– Stačí sa pozrieť na sovietsku okupačnú zónu v Nemecku – za akých podmienok sa stala súčasťou koalície NATO? Tu je východiskový bod. Tento problém musíme vyriešiť. Oni nás nenechajú. Budú nás tlačiť až do konca. Kým si nakoniec nezabezpečíme prinajmenšom bezpečnostnú zónu a bezletovú zónu.
– V akých hraniciach?
– Prinajmenšom po Varšavu. Americký expert, ktorý bol poradcom Reagana a potom sa rozišiel s establishmentom, nedávno vyslovil rovnakú prognózu – a moja prognóza sa v podstate potvrdila. Musíme obsadiť tie prirodzené hranice, ako povedal Kľučevskij, ktoré malo ruské impérium do 20. storočia. To všetko bolo prirodzene naše. Všetko, čo sa robilo koncom 80. a v 90. rokov, bolo proti národným záujmom Ruska. A my sme teraz v procese vrátenia toho, čo nám právom patrilo.
– Aj Pobaltie sa bude musieť vrátiť?
– Samozrejme. Je pravda, že nehovorím o Fínsku, ani o Poľsku, ale aj o tom sa dá polemizovať.
– Poliaci majú silnú armádu…
– Tam žiadna silná armáda nie je. Jedna vec je poslať na Ukrajinu 2,5-3 tisíc idiotov a kriminálnikov, ktorí si chcú zarobiť. Teraz tam vytvárajú zbor. V júli-auguste ho bez koncepcie chcú niekde vrhnúť. Tieto tri brigády sú poľské. Stačia na dva alebo tri dni.
– Ak sa začne návrat k hraniciam Sovietskeho zväzu, bývalé Prusko, Litovské veľkokniežatstvo, Poľsko-litovská republika – začnú sa búriť.
– Politicko-vojenskú situáciu nediktujú želania jednotlivých krajín, dokonca ani historické dedičstvo a inovácie, ale realita, ktorá sa vyskladá vo svete. Nikam sa nepohneme ak nevyriešime tieto otázky.