Bratislava 20. augusta 2024 (HSP/Foto:Screenshot Facebook)
Poslanec Štefan Kuffa prerušil divadelnú inscenáciu. Neskôr na jeho kolegu údajne zaútočili tyčou a vyrazili mu z ruky mobil…
Je to všetko nahraté na videách, ktoré kolujú po sieti. Liberáli volajú po Kuffovej hlave – vraj je nemožný, „sfanatizovaný“ a nedokáže sa ovládať…
Podstatnejšie než jeho extempore je však v tejto chvíli to, že došlo k útoku na verejného činiteľa (resp. na základe zverejnených informácií je na mieste podozrenie, že k nemu došlo). Skúsme si na okamih predstaviť, že do predstavenia by nezasiahol konkrétny politik, ale bežný občan, ľubovoľný rodič, znepokojený tým, čo sa na javisku odohráva. Pretože pokiaľ je pravdou, že návštevníci kultúrneho festivalu neboli upovedomení o vekovom obmedzení inscenácie, potom mohol podobne reagovať ktokoľvek, komu záleží na mravnom vývine detí…
Aj ten obyčajný rodič by sa musel uhýbať pred oceľovou tyčou?
Priatelia, v demokracii nie je miesto pre fyzické útoky kvôli nezhodám. Tu nejde o to, či je pán Kuffa katolík, moslim alebo ateista. Pokiaľ predmetné predstavenie („Moje baby“) skutočne obsahuje erotické scény nevhodné pre deti a mládež, mal organizátor zabezpečiť, aby ho videlo iba zodpovedajúce publikum. Hoci teraz sa, pravda, hovorí o tom, že nálepka 18+ je len „odporúčacieho charakteru“…
Ak je tomu naozaj tak, potom načo sa vôbec obťažovať ju tam dávať! Pustime deti na hry a filmy plné násilia a sexu, nech si to „užijú“!
Liberáli sa teraz oháňajú tým, že každý si môže vziať svoje dieťa tam, kam sa sám rozhodne. To je pravda. Výborne, tlieskam! Práve ste sa totiž usvedčili z toho, že pre vás je dôležitejšie vlastné ego, než dobro vašich potomkov. Veď hovoríte: JA môžem zobrať MOJE dieťa, kam JA chcem! Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť takého konania.
Z dieťaťa sa stal akýsi druh majetku, s ktorým si rodič môže „slobodne“ zaobchádzať. Priatelia, zato, že sme slobodní, sa ešte nemusíme správať ako arogantní hlupáci. Na facebooku už Kuffu poriadne lynčujú. Vraj „ty mi nemáš čo kecať do toho, kam beriem svoje dieťa! Keď chcem, zoberiem ho aj na film pre staršieho diváka!“
Bravo! Bravo! Arogancia z dnešných liberálov nekvapká, ona priam strieka ako z deravého potrubia. Videl som už všeličo – niektorí ponúkajú deťom alkohol, iní cigarety. Nie za odstrašujúcim účelom, ale preto, že veď „aj tak s tým raz začne“. Poznám matku, ktorá púšťa svoju násťročnú dcéru na nočné záťahy s partiou, z ktorých sa vracia pod vplyvom kadečoho…
Čo to robíte, ľudia? Deti by sme si mali chrániť, a to aj za cenu, že budeme v ich očiach kazisveti. Rodič nemá byť „super kamoš“ a „parťák“, rodič je právo a zákon a sudca v jednom!
Potom je tu zvláštna kategória Kuffových kritikov, ktorí útočia na jeho vieru. Možno ste to tiež postrehli – označujú ho za „klérofašistu“ či „katoliban“. A ja sa znovu pýtam: Čo je zlého na tom, že náš spoluobčan je konzervatívec, ktorý zastáva tisíce rokov platný etický kódex? Zato, že neveríte v Boha, automaticky odmietate aj múdrosť overenú generáciami, aj ochranu mravného vývinu vašich ratolestí? Z trucu, že ste proti veriacim, že ich považujete za spiatočníckych, na nich útočíte? Kovovými tyčami?
Ale najväčší gól je, že niektorí označujú katolicizmus za „extrémistickú ideológiu“. Venujme, prosím, pozornosť nasledovnému citátu zo sociálnej siete: „Človek vyznávajúci extrémnu ideológiu znehodnocuje a podkopáva umenie, odbornosť či akúkoľvek formu sofistikovaného a inteligentného dialógu.“
Tak to je iná káva. Čierna ako noc. Odkedy je viera v Boha extrém? Vysvetlí mi niekto, kedy tento svet úplne prišiel o dobrý rozum? Tí, ktorí si ctíme hodnoty ako pokora, cudnosť, skromnosť, miernosť a jemnosť, sme považovaní dnes za extrémistov?
A tí, ktorí napríklad prezentujú na verejnosti svoju odlišnú sexuálnu orientáciu, alebo sa prezliekajú za zvieratá v latexových kostýmoch, sú nová norma?
Nie, Kuffov výstup nebol znehodnotenie či podkopávanie umenia. Ten človek prejavil úprimnú starosť o to, ako zapôsobí na duše prítomných detí intímna scéna na javisku. Tým neurobil nič zlé. O forme, ktorú zvolil, sa dá diskutovať, to je pravda.
Avšak základná otázka znie: Odkedy žijeme v dobe, keď sa ľudia zastávajú sexuality na javisku pred detským publikom, pričom snahu o morálnu ochranu mládeže považujú za extrémne správanie?
Priatelia, takto čítam udalosti známe z „divadelného incidentu“. Budem rád, keď sa s nami podelíte v komentároch o vaše vlastné postrehy…
Prečítajte si tiež:
.jpg)
