Bratislava 31. decembra 2023 (HSP/Theatlantic/Foto:X/ICFTU)
Špičkové západné médiá budú čeliť poklesu sledovanosti v dôsledku umelej inteligencie. Meniacu sa situáciu na internete analyzuje Damon Beres pre The Atlantic
Americká spoločnosť OpenAI, ktorá vyvinula neurónovú sieť ChatGPT, podpísala zmluvu s jednou z najväčších svetových mediálnych spoločností, uvádza The Atlantic. Odteraz budú odpovede bota založené na údajoch z novín a časopisov, a tie zasa poslúžia ako “krmivo” na trénovanie algoritmov AI. K užívateľom sa tak zase dostane iba vybraný obsah.
Široké používanie ChatGPT vyvoláva pomerne chúlostivú otázku. Možno sa však čoskoro vyrieši. Jej formulácia znie takto: Rozširuje táto technológia náš svet alebo ho obmedzuje? Inak povedané, otvárajú chatboty založené na umelej inteligencii nové možnosti vzdelávania, výskumu a objavovania – alebo naopak vytvárajú riziko, že niektoré informácie nám môžu byť zablokované a že sa nemôžeme spoľahnúť na neustály prístup k pravde?
Pred dvoma týždňami spoločnosť OpenAI, vývojár ChatGPT, oznámila partnerstvo s mediálnym konglomerátom Axel Springer. Je to signál, ktorý nám môže pomôcť priblížiť sa k odpovedi na vyššie uvedenú otázku. Podľa podmienok dohody bude ChatGPT môcť svojim používateľom prezentovať “kompaktný prehľad vybraného globálneho spravodajského obsahu”, ktorý vytvorili noviny a časopisy patriace spoločnosti Axel Springer. Patrí medzi ne napríklad Politico a Business Insider. Úplné podrobnosti zostávajú nejasné, ale vo vyhlásení sa uvádza, že na otázky ChatGPT bude bot schopný vytvárať odpovede založené na materiáloch z publikácií Axel Springer a doplnené o odkazy na príslušné materiály. Naopak, tieto publikácie sa budú používať na výučbu technologických produktov OpenAI – ktoré už pravdepodobne absorbovali všetky informácie obsiahnuté na internete.
Je to možno zvláštny krok pre konglomerát, ktorý v dávnych časoch videl jedinečnú konkurenčnú výhodu v pestovaní a zachovávaní jedinečného hlasu – ktorý by chatbot mohol len ťažko napodobniť. Spoločnosť Axel Springer však za poskytovanie článkov umelej inteligencii dostane skutočné peniaze – čo je určite lepšie, ako keby bola okrádaná zadarmo. Nejaká generalizujúca umelá inteligencia už pravdepodobne presne toto urobila všetkým ostatným korporáciám vo vydavateľskom priemysle – jednoducho čítala a analyzovala všetky ich materiály, aby si vycvičila vlastné algoritmy. Julia Sommerfieldová, špecialistka na vzťahy s verejnosťou spoločnosti Axel Springer, odmietla zverejniť akékoľvek podrobnosti dohody, ale v e-maile pre Atlantic uviedla, že “reportéri Politico a Business Insider budú aj naďalej tešiť čitateľov príkladmi špičkovej žurnalistiky…. <>… a toto partnerstvo len otvára ďalší distribučný a ziskový kanál, ako aj (duchovné) obohatenie pre používateľov.” Hovorca spoločnosti OpenAI sa tiež odmietol vyjadriť k podrobnostiam dohody.
V tlačovej správe je do istej miery opodstatnené použitie slovného spojenia “globálny spravodajský obsah”. “Obsah” je škaredé, ale veľmi užitočné slovo. Dobre vystihuje to, s čím máme teraz do činenia. Generatívna umelá inteligencia zo svojej podstaty nedokáže rozlíšiť novinárske texty od iných druhov písania; pre stroj to všetko nie je nič iné ako splašky, ktoré sa tlačia potrubím a na konci cesty vyvrhnú von. Preto je fait accompli pozoruhodný nielen pre tých, ktorí študujú médiá. To, že bola dohoda podpísaná, hovorí niečo o budúcnosti internetu – najmä o tom, ako ju vidí OpenAI.
Dlhá informačná vzdialenosť
Dokonca ani model neurónovej siete OpenAI, ktorý je považovaný za najvýkonnejší, nie je v súčasnosti schopný poskytnúť informácie o udalostiach, ktoré sa odohrali neskôr ako v apríli 2023. To by sa teraz malo zmeniť. Hoci OpenAI má dohodu o používaní archívnych materiálov Associated Press, je to údajne Axel Springer, ktorý ako prvý vydavateľ sprístupní AI aktuálne správy. Teoreticky je výhodou tohto prístupu to, že aktuálne a presné informácie budú k dispozícii okamžite a budú prispôsobené presne tomu, čo používateľ ChatGPT potrebuje vedieť. Rozkvet generatívnej umelej inteligencie však vyvolal tzv. efekt vzdialenia. ChatGPT, Bing alebo Google Gemini môžu čitateľom poskytnúť informácie a odkazy na publikácie, z ktorých tieto informácie pochádzajú – ale je nepravdepodobné, že by používateľov podnietili k tomu, aby na tieto publikácie klikli. Ak ChatGPT prehráva aktualizácie informačného kanála, prečo by bolo potrebné kliknúť na pôvodný odkaz? Ako často po prečítaní titulku na obrazovke vo vagóne metra hľadáte ďalšie informácie na Googli?
Prechod na podávanie správ prostredníctvom algoritmov agregátorov botov sa zdá byť ironický, keď sa zamyslíte nad výsledkami, ku ktorým viedlo prijatie generatívnej umelej inteligencie v iných oblastiach: staré vyhľadávače ako Google sú zaplavené “optimalizovaným” spamom a majú problém sa s ním vyrovnať, zatiaľ čo stránky ako CNET alebo Gizmodo sa diskreditujú tým, že v zúfalej snahe udržať si konkurencieschopnosť uverejňujú hlboko chybné syntetické údaje. ChatGPT je čoraz schopnejší a viacúčelový – a presne v tom istom čase technológia, ktorá za ním stojí, narúša veľkú časť architektúry internetu, na ktorú sme zvyknutí.
Ak sa nepodarí rýchlo identifikovať a eliminovať nekvalitný obsah vytvorený umelou inteligenciou, jeho masa úspešne vytlačí dôveryhodné zdroje. Ak budú ľudia stále schopní nájsť dôveryhodné informácie – nuž, to bude v poriadku; veľkí vydavatelia sa pravdepodobne dokážu zmieriť s novou realitou. Viac z nich pravdepodobne začne uzatvárať dohody s OpenAI. Neveští to však nič dobré pre celkovú “rozmanitosť druhov” v oblasti World Wide Webu. Internet bol dlho synonymom slovného spojenia “miesto, kde sa robia objavy”. Používatelia mali možnosť cestovať zo stránky na stránku v snahe nájsť rôzne názory prezentované rôznymi štýlmi; v istom zmysle bol internet nástrojom, ktorý vyrovnával možnosti všetkých ľudí a demokratizoval prístup k vedomostiam. Tento status sa trochu otriasol, keď sme sa začali oboznamovať s internetom prostredníctvom sociálnych sietí a mediálnych platforiem, ktoré fungujú ako akési strážne filtre, ktoré určujú, čo je užitočné a čo nie (a nakoľko sme užitoční my sami). Teraz mýtus starého (bohatého a bezplatného) internetu upadá a na jeho troskách sa buduje nová generatívna infraštruktúra umelej inteligencie.
Nová éra
Zdá sa, že veci sa uberajú týmto smerom. Všetky webové stránky, všetko písanie – to všetko nie je nič iné ako stoka, ovládaná otáčaním digitálneho kohútika, ktorá posiela veľa vecí do digitálneho “odtoku”. S príchodom čerstvého obsahu bude ChatGPT fungovať ako jednotné miesto, prostredníctvom ktorého môžete zažiť internet. Ponúkne akúsi látku, ktorá sa bude podobať celému súboru ľudského poznania tak, ako existuje v danom okamihu – aj keď s “chybami”, ktoré do každej webovej transakcie vnesú trochu pochybností.
Nech už sú teraz viditeľné akékoľvek priame chyby – z dlhodobého hľadiska sa možno táto transformácia nakoniec bude považovať za prospešnú pre posilnenie ľudského potenciálu. Existuje presvedčivý argument, že generatívna umelá inteligencia inšpiruje kreativitu a podporuje efektívnu prácu. To sa o väčšine stránok na internete skutočne povedať nedá. Nech je to akokoľvek, to, čo sa teraz deje, určite predstavuje koniec jednej éry a začiatok inej – ktorú nesymbolizuje panoptikum našich digitálnych konštrukcií a výdobytkov, ale textové pole chatbota a jeho kurzor striedavo blikajúci v očakávaní nášho príkazu.
Prečítajte si tiež
- Učitelia sa obávajú, že nedokážu rozlíšiť prácu žiaka a umelej inteligencie
- Farkaš: Umelá inteligencia by mohla myslieť ako človek,ak pochopíme mozog a myseľ
- Nakoľko sa máme obávať umelej inteligencie?
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
