Akčný plán EÚ na boj proti dezinformáciám zaostáva za novými hrozbami

Brusel/Luxemburg 4. júna 2021 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)

Dezinformácie sú vážnym a čoraz rozšírenejším problémom v celej EÚ. V roku 2018 EÚ vydala akčný plán na boj proti dezinformáciám. Tento plán bol v čase vypracovania relevantný, je však neúplný. Jeho vykonávanie je na dobrej ceste, no novovznikajúce hrozby ho prekonávajú. Vyplýva to z osobitnej správy, ktorú vo štvrtok zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA)

Audítori zistili, že na úrovni EÚ je potrebná väčšia koordinácia a že členské štáty musia byť aktívnejšie, napríklad v systéme včasného varovania. Potrebné je tiež zlepšiť monitorovanie a vyvodzovanie zodpovednosti voči online platformám a začleniť dezinformácie do ucelenej stratégie EÚ v oblasti mediálnej gramotnosti, ktorá v súčasnosti chýba.

“Každý pokus zlomyseľne a úmyselne podkopať alebo zmanipulovať verejnú mienku predstavuje závažné ohrozenie samotnej EÚ. Zároveň je boj proti dezinformáciám veľkou výzvou: EÚ sa pri ňom musí vyhnúť tomu, aby boli porušené jej základné hodnoty, ako je sloboda presvedčenia a prejavu,” uviedol Baudilio Tomé Muguruza, člen EDA zodpovedný za túto správu.

Podľa jeho slov bol akčný plán EÚ proti dezinformáciám v čase vypracovania relevantný, je však neúplný. EÚ by mala zintenzívniť svoju reakciu na dezinformácie a zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ a inými organizáciami, napríklad NATO a skupinou G7.

Aj keď Akčný plán EÚ proti dezinformáciám vyvolal určité pozitívne zmeny, podľa audítorov nenaplnil všetky očakávania. Plán obsahoval opatrenia ako napríklad vyvracanie zavádzajúceho obsahu a znižovanie jeho viditeľnosti, od roku 2018 však nebol aktualizovaný ani revidovaný, napriek tomu, že dezinformačná taktika, jej aktéri a technológie sa neustále vyvíjajú.

Akčný plán pre európsku demokraciu

V decembri 2020 Európska komisia zverejnila akčný plán pre európsku demokraciu, ktorý obsahuje aj opatrenia na boj proti dezinformáciám, no neobjasnila, ako súvisí s akčným plánom EÚ proti dezinformáciám z roku 2018. Audítori upozornili, že ak sa rôzne iniciatívy zameriavajú na podobné ciele, koordinácia sa stáva komplexnejšou a zvyšuje sa riziko neefektívnosti.

Audítori preskúmali aj oddelenie pre strategickú komunikáciu v rámci Európskej služby pre vonkajšiu službu (ESVČ) – osobitne skupiny StratCom pre východné susedstvo, západný Balkán a južné susedstvo – a zistili, že tieto zlepšili schopnosť EÚ predvídať a reagovať na dezinformácie v susedných krajinách.

Novovznikajúce hrozby

Podľa EDA by sa však mali prehodnotiť mandáty a zdroje týchto osobitných skupín s ohľadom na novovznikajúce hrozby. Databáza EUvsDisinfo, ktorá je hlavným produktom osobitnej skupiny pre východné susedstvo, pomohla zvýšiť informovanosť o ruských dezinformáciách, avšak audítori upozornili na určité otázky o jej nezávislosti a konečnom cieli, keďže môže byť vnímaná ako projekt reprezentujúci oficiálny postoj EÚ.

Audítori tiež skonštatovali, že kódexu postupov pre interakciu s online platformami, ktorý zaviedla eurokomisia, sa nepodarilo prinútiť digitálne platformy, aby vyvodili zodpovednosť za svoje konanie a aby zohrávali väčšiu úlohu v aktívnom boji proti dezinformáciám.

Upozornili aj na absenciu stratégie mediálnej gramotnosti, ktorá by zahŕňala riešenie problému dezinformácií, a na fragmentáciu politiky a opatrení zameraných na zvyšovanie schopnosti ľudí získať prístup k médiám a informáciám, porozumieť im a narábať s nimi.

Podľa správy EDA existuje riziko, že novovytvorené Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií možno nesplní svoje ciele.