Ticho okolo celebrity malomestskej kaviarne. Quod licet Iovi, non licet bovi

Bratislava 6. februára 2020 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

Popredná celebrita malomestskej kaviarne napísala o voličoch jednej politickej strany, že je to čvarga, chamraď, chrapač, svoloč, luza, zberba a spodina. Spoločenstvo slniečkových intelektuálov ostalo ticho, s výrokom sa zrejme stotožnilo. Čo to prezrádza o týchto ľuďoch?

Považujú ho za hviezdu, popredného umelca. Jeho prvá kniha sa volala „Mäso – Vtedy na východe“ a druhá ešte výstižnejšie „Sviňa“. Podľa tej bol najnovšie dokonca nakrútený rovnomenný nový slovenský film, ktorý pekne rozšíril zbierku angažovaných politicko-výchovných audiovizuálnych diel z posledného obdobia.

Pre slniečkovú komunitu je Arpád Soltész skrátka takmer niekým ako Václav Havel – geniálny humanista a umelec, ktorého základom umeleckej tvorby je depresívny až hysterický výsmech zo štátu, ľudí, národa, celého sveta, taký typický pre ľudí z jeho kmeňa.

Tento druh politického aktivizmu sa v žiari reflektorov pred nadšeným publikom malomestskej kaviarne predáva ako umenie, hoci tento politicky uvedomelý umelec, či skôr umelecký politruk v podstate nerobí nič iné, len sa vysmieva a uráža. Čím deprimujúcejšie a chorobnejšie kydanie, tým obdivnejšie ochkanie konzumentov: „ach, aké pravdivý a hlboký (chorob)opis našej reality!“ To, čo by inak bolo obyčajným hulvátstvom a chrapúnstvom, keď je zabalené ako umenie, je zrazu nedotknuteľné ako umelecká výpoveď o našej dobe.

V týchto podivných časoch, keď sa zdravý rozum dostáva do nebezpečnej defenzívy, keď štúrovci sa vedno s Jánošíkom opäť raz stávajú symbolmi rúhania sa svetskej moci, keď pokojný predvolebný míting je považovaný za prejav netolerantnosti, zatiaľ čo jeho agresívne protizákonné narúšanie za šírenie pravdy a lásky, keď dokonca začína byť trestne stíhateľné už aj používanie obyčajných arabských číslic, sa tento človek nechal počuť, že voliči jednej z najväčších politických strán na Slovensku (a je úplne jedno ktorej) sú čvarga, chamraď, chrapač, svoloč, luza, spodina a zberba (píšeme o tom TU).

„Slovenčina má niekoľko vhodných výrazov, ktorými sa dá táto scéna popísať: čvarga, chamraď, chrapač, svoloč, luza, spodina, zberba. A hádam je načase priznať si, že Kotlebov volič nie je negramotný oligofrenik, ktorý absolútne netuší, čomu dáva svoj hlas. Je to volič, ktorému sa páči práve toto. Hlas pre Kotlebu je hlasom čvargy, chamrade, chrapače, svoloče, luzy, zberby a spodiny,“ píše o konfliktoch pri narúšaní mítingov ĽSNS slniečkarmi superstar intelektuálnej elity Arpád Soltész.

Aj vy cítite z jeho vyjadrenia tú úžasnú silu ducha, tú nesmiernu intelektuálnu brizanciu? Povedzme si otvorene, kto z nás by mal tú tvorivú a umeleckú odvahu napísať, že voliči nejakej strany, dajme tomu Progresívneho Slovenska – státisíce najrôznejších ľudí z celého Slovenska – sú čvarga, chamraď… atď.?

Žiaľ, nám, ktorí nie sme príslušníkmi slniečkovej elity, sú takéto duševné výkony ešte na hony vzdialené, ešte sme k nim nedorástli. Nedá sa nič robiť, úroveň kultúrnosti a slušnosti intelektuálnych kruhov bratislavskej kaviarne je asi naozaj ťažko dosiahnuteľnou métou.

Ivan Lehotský