Najprv nerozhodnosťou v kandidatúre na prezidenta SR a neskôr Globálnym paktom OSN o migrácii, ktorý má chrániť migrantov a integrovať ich do spoločnosti jednotlivých štátov EÚ. Vrcholným číslom mediálneho predstavenia bolo podanie demisie za neprijatie „nezáväzného“ paktu o migrácii a následné oznámenie, že ďalej zostáva vo funkcii.
„Bol som a zostávam presvedčený, že uznesenie NR SR o odmietnutí byť súčasťou spoločného úsilia riešiť migráciu nie je správne. Cítim tiež obavy, že môj odchod by bol vnímaný ako oslabenie slovenského predsedníctva v OBSE i celej organizácie,“ povedal Lajčák. Do duše mu zrejme prehovorili nielen Pellegrini a Fico, ale najmä chlebodarcovia spoza oceánu. Veď nie nadarmo a zadarmo ho Richard Gowan z centra pre medzinárodnú spoluprácu pochválil za dobrú prácu pri dosiahnutí dohody o medzinárodnej migrácii.
Vyjednávania trvali 18 mesiacov a konsenzus vzišiel, keď na čele OSN stál Miroslav Lajčák. Slováci tak majú rukolapný dôkaz, v koho záujme člen Pellegriniho vlády pracuje. Jedno predstavenie s medzinárodnou účasťou sa skončilo a ďalšie sa isto začne dňom vyhlásenia termínu prezidentských volieb. Strana Smer-SD a ani SNS svojich kandidátov nepredstavili, ale v politických kuloároch je verejné tajomstvo, že smeráckym kandidátom bude predsa len Miroslav Lajčák. To by celkom sedelo aj na vyjadrenie Roberta Fica, že meno vie, ale nepovie. Nechce ho vraj vystaviť mediálnemu lynču. Tvrdí, že je veľmi silný, dostatočne známy a nebude potrebovať silnú kampaň, čím Lajčáka z hry vôbec nevylúčil. Agent cudzích záujmov naozaj nebude potrebovať volebnú kampaň.
Čo však bude potrebovať, je kŕmenie médií zástupnými témami, aby „investigatívcom“ ani len na um nezišlo rýpať sa v jeho nelichotivej minulosti počas pôsobenia na Balkáne, kde sa správal ako protektor, alebo v jeho údajných sexuálnych pohnútkach predovšetkým v zahraničí, ktoré mocní tohto sveta držia pod pokrievkou, kým im minister dobre slúži.
V tomto prípade mu v jeho priechodnosti do prezidentského paláca u slniečkarskej časti voličov iste pomôžu niekdajšie blízke vzťahy s barónkou Catherine Ashtonovou či Hillary Clintonovou, ktoré mali pre mladého diplomata z východnej Európy slabosť. Prekážkou nebol ani fakt, že bol členom KSČ a vyštudoval diplomaciu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. To nakoniec v jeho prípade neprekáža ani mainstreamovým novinárom. Robert Fico tak z hľadiska politického marketingu rozohral veľmi zaujímavú partiu. Na kandidátskom poli okrem Harabina a Bugára nie sú výraznejšie osobnosti.
(Mimochodom niektorí smeráci by za svojho kandidáta brali práve Bugára.) Z pohľadu vnímania verejnosti je ale Lajčák menšie zlo, presne ako Kiska pred piatimi rokmi a Grasalkovičov palác bude naďalej pod americkou kuratelou.
Lenka Mayerová
Článok pôvodne vyšiel na extraplus.sk