Ruská tajná služba FSB vtedy zatkla kuriéra Frode Berga, ktorý v priebehu posledných troch rokov opakovane cestoval do Ruska s pokynmi na prevzatie tajných vojenských materiálov od ruskej spojky Alexeja Žitňuka. Informácie sa mali týkať ruskej námornej flotily a osobitne technických charakteristík a parametrov ruského ponorkového krížnika strategického určenia „Knieža Vladimír“.
Ponorka projektu Borej-A, ktorá bola spustená na vodu v Severodvinsku v novembri 2017, vzbudila na západe ozajstné zdesenie, keďže jej ničivý účinok je zdrvujúci. Vďaka zdokonalenému typu atómového pohonu je hlučnosť jej turbín menšia než 10 dB, čo ju robí prakticky neodhaliteľnou. Okrem toho, že je schopná nezávislej plavby v trvaní troch mesiacov pri maximálnej hĺbke ponoru až 480 m, nesie tiež na palube 16 rakiet typu „Bulava“ s doletom 8 500 až 10 000 km, ktoré prekonávajú akýkoľvek systém protiraketovej obrany (PRO), vrátane kozmického. Každá z nich je vybavená desiatimi jadrovými hlavicami schopnými ničiť rôzne ciele. Neuveriteľná palebná sila „Kniežaťa Vladimíra“ tak dokáže v prípade potenciálneho konfliktu vymazať zo zemského povrchu prakticky všetky významnejšie aglomerácie na východnom pobreží USA.
Neúspešná operácia nórskej rozviedky bola podľa „Aftenposten“ uskutočnená na objednávku NATO alebo USA, ktoré majú eminentný záujem o získanie akýchkoľvek poznatkov o ruskej raketovej ponorke. Podľa špecialistu nórskej Vojenskej námornej akadémie Stolpe Ulriksena ich zaujímajú predovšetkým údaje o elektronických signáloch vysielaných ponorkou, ktoré by im umožnili zafixovať jej presnú polohu. Radi by sa dozvedeli tiež niečo bližšie o výkone atómového reaktora na jej palube, technologických riešeniach a operatívnych úlohách, ktoré ponorka vykonáva. Vzhľadom na hrozbu, ktorú raketová ponorka „Knieža Vladimír“ predstavuje pre USA, je podľa článku „Aftenposten“ prirodzeným predmetom záujmu západných výzvedných služieb.
Ruskí vyšetrovatelia síce nepredpokladajú, že Frode Berg bol úkolovaný priamo americkou CIA, avšak všetky indície svedčia o tom, že ako kuriér konal na základe inštrukcií nórskej rozviedky, pričom on sám tvrdí, že ani netušil, do čoho sa zaplietol. V prípade, že ho ruský súd uzná za vinného, hrozí mu 10 až 20 rokov odňatia slobody.
Gabriel Gačko