Môj profil 
Predplatné
V presvedčení, že keď pracovníkom interrupčného oddelenia povie, že si to rozmyslela, “naštvú sa”, Courtney podstúpila potrat, ktorý sama nechcela. Povedali jej, že to bude ľahké. Nakoniec to bolo všetko, len nie ľahké.
“Povedali mi, že je to len tabletka, ktorá je rovnako bezpečná a jednoduchá ako užitie Tylenolu. Povedali, že to zastaví moje tehotenstvo a zabráni tomu, aby sa z môjho embrya stalo dieťa,” povedala. “Ale nepovedali mi, že v podstate vyhladujú moje dieťa na smrť tým, že mu prerušia prísuny výživy a krvi.”
Chemický potrat, ktorý na Slovensku nie je zákonom povolený, sa najčastejšie vykonáva kombináciou dvoch látok. Prvá látka – mifepriston – blokuje pôsobenie prirodzeného ženského hormónu progesterónu, čím spôsobuje odumretie vyvíjajúceho sa ľudského plodu v maternici. Druhá látka – prostaglandín misoprostol – podaný 36-48 hodín po podaní mifepristonu, spôsobuje sťahy maternice, ktoré mŕtvy plod vypudia von z tela ženy. Druhá pilulka, ktorú podajú žene, vyvolá kontrakcie, aby mohla porodiť svoje mŕtve dieťa. Courtney tvrdí, že o tejto časti procesu nebola informovaná.
“Dali mi druhú tabletu, ktorú som mala užiť na druhý deň,” povedala. “Povedali mi, že je to potrebné… Ale nepovedali mi, že dôvodom bolo vyvolanie silných kontrakcií, aby som mohla vypudiť telíčko svojho dieťaťa.”
Courtney očakávala “mierne menštruačné kŕče”, keď si vzala pilulku, vliezla do postele, ale to, čo zažila, nebolo “mierne”.
“Moje kŕče boli veľmi intenzívne a bolestivé,” vysvetlila, “pretože moje telo vypudzovalo telíčko môjho dieťaťa. Moje dieťa bolo vyhodené do záchoda. Do záchoda. V istom zmysle bol pre mňa tento potrat ešte ťažší ako chirurgický potrat, pretože pri tomto potrate som mala pocit, že som napomáhala vražde svojho dieťaťa. Nebolo to len tak, že som to nechala urobiť lekára. Bola som to vlastne ja, kto sa na tomto procese podieľal.”
Nie je v tom sama
Courtney nie je jediná. V štúdii z roku 2020 sa na stránke AbortionChangesYou.com analyzovali výpovede žien, ktoré si vzali potratovú tabletku. Štúdia zistila, že na 50 % z nich vyvíjal nátlak na potrat otec ich dieťaťa alebo iní členovia rodiny, 60 % zažívalo po potrate pocity izolácie a odcudzenia a 77 % uviedlo, že potrat ľutuje. Okrem toho 38 % respondentov uviedlo, že v dôsledku potratu mali problémy s úzkosťou, depresiou, zneužívaním drog a/alebo samovražednými myšlienkami.
Jedna žena vysvetlila: “Klamali mi a povedali, že mi dajú nejaké tabletky, po ktorých to bude len ako neskorá menštruácia s malými kŕčmi… Bolesť pri kontrakciách bola taká intenzívna, že som mala pocit, akoby mi pomaly vyťahovali črevá. Zrútila som sa s krikom na podlahu v kúpeľni, celá spotená, uplakaná, krvavá, pozvracaná a zašpinená fekáliami.”
Ďalšia povedala: “Povedali nám, že sa vrátime do normálu a nebude nás to ovplyvňovať, ale mýlili sa!!! Všetko, čo cítim, je prázdnota a nenávisť. Kedysi som bola najšťastnejšie a najpozitívnejšie dievča. Všetko, čo chcem, je vrátiť to späť.“
Štúdia hovorí: K negatívnym zmenám často dochádzalo vtedy, keď sa skutočná skúsenosť žien s potratom nezhodovala s ich predstavami o tom, čo môžu očakávať. Tieto predstavy boli ovplyvnené širšími diskusiami v spoločnosti, ako aj informáciami od iných subjektov (napr. poskytovateľov zdravotnej starostlivosti).
Ženy narážali na svoje pôvodné očakávania toho, čo bude potrat chemickým spôsobom znamenať, alebo na to, čo im iní hovorili, že sa stane po potrate. Keď sa skutočná skúsenosť ženy s chemickým potratom nezhodovala s týmito informáciami, ženy sa cítili bezmocné, zraniteľné, stratené, rozrušené a niekedy aj oklamané.
.JPG)
