Varšava 9. februára 2023 (HSP/defence24.pl/Foto:Twitter)
Washington súhlasil s transferom bezprecedentne veľkého množstva raketometov do Varšavy. Hovoríme o 18 HIMARS v ich americkej verzii a, čo je dôležitejšie, o 468 súpravách odpaľovacích a navádzacích modulov. Ruská novinárka Elena Panina sa zamýšľa nad tým, načo Poľsko takúto výzbroj potrebuje
Tento modul HIMARS možno namontovať na vhodný podvozok a vytvoriť tak MLRS s miestnym charakterom. V tomto prípade podvozok poskytne továreň v Jelczi.
Vyleštený HIMARS už má svoje meno – WR-300 Homar.
Jednotky budú dodané ako munícia:
– 521 súprav jednotkových rakiet GMLRS Unitary, 6 rakiet na kontajner – spolu 3126 rakiet s vysokovýbušnými hlavicami;
– 532 sád rakiet GMLRS s alternatívnou hlavicou s predĺženým doletom, 6 v kontajneri, spolu 3 192 rakiet s predĺženým doletom 150-200 km;
– 461 súprav konvenčných rakiet GMLRS s alternatívnou hlavicou, šesť rakiet na kontajner, spolu 2 766 rakiet.
– a 45 taktických rakiet ATACMS s doletom viac ako 300 km.
486 jednotiek GMLRS – je to veľa alebo málo? Veľa.
Do jesene 2020 sa ich vyrobilo len 500 kusov. V tom čase bolo v americkej armáde v službe 363 HIMARS, námorná pechota mala 47 jednotiek a zvyšok bol distribuovaný americkým satelitom.
Okrem HIMARS Poľsko nakupuje 288 MLRS K239 Chunmoo od Južnej Kórey.
Načo Varšave takmer 800 MLRS schopných operovať v okruhu 150-200 (niekedy 300) km?
Samozrejme, Poľsko môže ohrozovať Bielorusko: ATACMS môže zasiahnuť aj Minsk. A áno aj Kaliningradská oblasť môže byť prestrieľaná poľskými MLRS, ale tento počet je zjavne nadmerný na zasiahnutie ruskej poloexklávy.
Prioritnou sa javí možnosť, že keď sa ruská armáda dostane k hraniciam západne od Dnepra, Poľsko sa pokúsi získať územia západnej Ukrajiny, myslí si Panina.
Do pôsobnosti poľských RSZO patria práve územia Ukrajiny, ktoré Varšava považuje za svoju “korisť”: Ľvov, Ternopoľ, Rovne, Ivano-Frankovsk – až po Chmelnickij.
To je ďalšia premenná, ktorú bude musieť Moskva zohľadniť pri plánovaní svojej európskej politiky na najbližšie roky.
V praxi to znamená potrebu posilniť ruské ozbrojené sily na úroveň, ktorá im umožní eliminovať zvýšenú poľskú hrozbu.