Môj profil 
Predplatné
Kráľ Rastislav bol muž nevysokej postavy, ale napriek tomu pôsobil statne.
Vyznačoval sa výraznými ostrými črtami tváre. V tom čase mal päťdesiat rokov. Cez plecia mal prehodený dlhý biely plášť z jemného súkna, na ktorom bol vzadu vyšitý veľký zlatistý kríž, čo malo byť znakom toho, že už bol kresťanským panovníkom a že už sa viac neklaňal pohanským slovanským bôžikom, ako ich výsmešne označovali germánski Frankovia.
Hlavu mal nepokrytú a blonďavé vlasy sa mu kaderili až na ramená. Na nohách mal úzke jadecké nohavice, ušité z jelenej kože. Za širokým koženým opaskom mal v pošve zastoknutý krátky meč. Jeho rukoväť bola vykladaná blýskavými zelenkavými drahokamami. Pôsobil majestátne a vyžaroval rozvahu, ale nie veľkú odhodlanosť.
Knieža Svätopluk bol úplným protikladom svojho strýka a kto nevedel, že sú blízkymi príbuznými, tak by nikdy na to nebol prišiel, lebo sa vôbec ničím nepodobali.
Bol vysokým, dobre urasteným mladým mužom. Z oči muneustále sršali iskry, ktoré sa v istých situáciach okamžite premenili na šľahajúce plamene, hroziace zničiť každého, kto sa nechcel podriadiť jeho vôli alebo kto sa mu postavil do cesty. Zatiaľ čo Rastislav nikdy nevynikal telesnou obratnosťou a nebol ani majstrom v zaobchádzaní mečom, tak Svätopluk vynikal svojou výnimočnou obratnosťou a v narábaní s mečom ho predchádzala povesť neprekonateľného majstra, aký nemal páru v celom nitrianskom kniežatstve.
Knieža Svätopluk bol asi tridsaťročný muž s hustými hnedými vlasmi, ktoré mu splývali v dlhých prameňoch takmer až po pás. Na hlave mal červenú čelenku. Vo svojom dlhom čiernom súkennom plášti, na ktorom mal na chrbte vyšité dva prastaré slovanské symboly, vyzeral veľmi impozantne. Jeho mužné črty vyžarovali odvahu a neustúpčivosť, ba až bezohľadnú tvrdosť.
Svätopluk bol rozhodne mužom, ktorý vedel byť extrémne a či až brutálne bezohľadným, ak išlo o niečo, čo chcel v každom prípade dosiahnuť. To ale bola dôležitá vlastnosť, akou sa vyznačovali takmer všetci veľkí slávni vojvodcovia a vládcovia.
***
Obaja najvyšší hodnostári Veľkej Moravy sa zvítali ako rovný s rovným a nie ako kráľ so svojím podriadeným kniežaťom. Svätopluk jednoducho využíval skutočnosť, že boli v blízkom príbuzenskom vzťahu a že bol zvyknutý od detstva pristupovať k strýkovi prirodzene a bez prehnaného rešpektu.
A tak bolo pre neho samozrejme, že aj pri tomto stretnutí neprejavil ani náznak rituálneho vzdávania úcty, ako to prikazovala kultová tradícia pri vítaní panovníkov. Bol nesmierne sebavedomým mužom a vždy pri každej príležitosti to dával najavo.
Rastislav to akceptoval a hoci mu to nebolo celkom po vôli, tak to ale nedal nikdy najavo. V kútiku duše totiž dobre vedel, že Svätopluk hoci bol mladší, mal v mnohom nad ním prevahu a cítil dobre, že bol zjavne silnejšou osobnosťou.
Ich zvítanie bolo síce zdvorilé a obaja si prejavili vzájomnú úctu, ale Svätopluk, ako vždy pri takejto príležitosti, bol odmeraný a chladný. Pritom obaja ostali sedieť na svojich koňoch, mocne si potriasli pravice, krátko sa objali okolo šije, ale sa nebozkali.
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
97. časť si môžete prečítať TU
98. časť si môžete prečítať TU
.JPG)
.jpg)
