Bratislava 31. decembra 2022 (HSP/19FortyFive/Foto: TASR/AP-Andriy Andriyenko)
Tradíciou 19FortyFive, je pozrieť sa na to, kde by sa mohla začať tretia svetová vojna, keď sa pripravujeme na nový rok 2023. V roku 2022 sa svet priblížil vojne veľkých mocností ako nikdy od konca studenej vojny
Rusko spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, ktorá takmer okamžite vyústila do kombinácie sankcií a priamej vojenskej podpory Kyjeva. Začiatkom jari už Spojené štáty a ich spojenci presadzovali politiku, ktorá by viedla k smrti ruských vojakov, zničeniu ruskej vojenskej techniky a dlhodobej degradácii ruského hospodárstva. Vojna mala na svetovej scéne vlnový efekt a dramaticky zvýšila stávky v sporoch, ktoré potichu tlejú už celé desaťročia.
Týchto päť oblastí predstavuje najväčšie riziko vypuknutia toho, čo by sme mohli byť v pokušení nazvať “treťou svetovou vojnou”.
Ukrajina
Zdá sa, že obavy, že Rusko by mohlo použiť jadrové zbrane na obnovenie svojej slabnúcej situácie na Ukrajine, od leta klesli, keďže vojna sa dostala do ničivého patu. Eskalácia však naďalej vyvoláva obavy. Neschopnosť Ruska dosiahnuť pokrok môže ohroziť stabilitu Putinovej vlády a nakloniť Moskvu k úvahám o nebezpečnej eskalácii. Obavy o schopnosť Ukrajiny pokračovať vo vojne v dlhodobom horizonte môžu prinútiť Kyjev, aby podnikol vlastné riskantné kroky na prelomenie patovej situácie.
Rozšírenie vojny na NATO zostáva nepravdepodobné, ale možné; použitie jadrových zbraní Ruskom zostáva nemysliteľné, ale vôbec nie nemožné.
Bidenova administratíva a jej spojenci v Európe mimoriadne opatrne pristupujú k rizikám eskalácie, ale Washington nemá v rukách všetky karty a buď Kyjev, alebo Moskva by mohli byť ochotní akceptovať riziko širšieho konfliktu, konfliktu, ktorý by mohol prerásť do tretej svetovej vojny.
Taiwan
Obavy z bezprostrednej hrozby vojny medzi Taiwanom a Čínou sa v posledných mesiacoch trochu zmenšili, a to najmä vďaka katastrofickým skúsenostiam Číny s kovidmi. Niet však pochýb o tom, že napätie medzi Taiwanom zostáva značné. Ochota Bidenovej administratívy zaujať riskantné rétorické postoje k obrane Taiwanu naznačuje, že Washington má skutočné obavy z vyhliadok čínskeho útoku. Tieto vyhlásenia (a nerozumné kúsky, ako napríklad návšteva predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej v Tchaj-peji) zároveň predstavujú riziko, že vyvolajú čínsku eskaláciu.
Našťastie existuje dobrý dôvod domnievať sa, že budeme mať určité varovanie pred vojnou; podobne ako v prípade ukrajinskej hranice, čínske prípravy na konflikt by boli jasne viditeľné pre všetkých zainteresovaných. Takmer každý predstaviteľný konflikt by však skončil zapojením Spojených štátov a veľmi pravdepodobne aj Japonska, a teda by predstavoval vojnu veľkých mocností.
Grécko-Turecko
Vo všetkých diskusiách o revitalizácii NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu sa stratila tlejúca kríza na južnom krídle aliancie. Za posledný rok sa výrazne zvýšilo napätie medzi Gréckom a Tureckom, ktoré bolo do veľkej miery spôsobené asertívnym obratom tureckej zahraničnej politiky a domácou zraniteľnosťou Erdoganovho režimu. Súčasné napätie vyvolali spory medzi Aténami a Ankarou v súvislosti s prieskumom energetických zdrojov v Egejskom mori, hoci územné spory, ktoré sú základom tohto sporu, existujú už desaťročia.
Aj keď sa zdá nepravdepodobné, že by spojenec NATO otvorene zaútočil na iného spojenca NATO, v minulosti sa tieto dve krajiny dostali na pokraj vojny (a niekedy aj mierne za ňu) bez ohľadu na svoje aliančné záväzky. Akýkoľvek boj medzi Tureckom a Gréckom by okamžite zapojil NATO a takmer určite by viedol k určitému oportunistickému zásahu Ruska.
Kórejský polostrov
V posledných mesiacoch napätie medzi Soulom a Pchjongjangom neustále narastá, pričom severokórejské provokácie (často spôsobené svojráznym a záhadným hodnotením medzinárodného prostredia zo strany Kimovho režimu) vyvolávajú agresívne rétorické reakcie zo strany Juhu. Zdá sa, že dynamiku medzi oboma štátmi poháňa netrpezlivosť; netrpezlivosť Severu, že ho svet napriek jeho veľkolepým jadrovým zbraniam stále odmieta brať vážne, a netrpezlivosť Juhu, že národ veľkého významu je stále zaťažený svojím neschopným a spiatočníckym súrodencom.
Toto napätie nie je nové, ale z historického hľadiska ho obmedzovala studená vojna a liberálny medzinárodný poriadok po skončení studenej vojny. Prvé je preč a druhé sa rozpadá do takej miery, že Pchjongjang môže mať pocit, že má svoju chvíľu, a Soul môže mať problém nájsť trpezlivosť na tolerovanie vyčíňania svojho suseda. Ak vojna vypukne, mohla by sa rýchlo stať ničivejšou ako rusko-ukrajinská vojna, pričom konvenčné a jadrové zbrane by si vyžiadali strašnú daň na oboch stranách.
Čína-India
Sporadické boje medzi Čínou a Indiou na streche sveta pokračujú. Hoci skutočné stávky o kontrolu nad malými kúskami územia v takmer neobývateľnom horskom teréne zostávajú nedosiahnuteľné, Čína ani India od konfliktu neustúpili. Hoci boje zatiaľ zostali pomerne obmedzené, túžba brániť národnú prestíž sa môže rýchlo stať jedovatou aj pre tých najmúdrejších a najrozumnejších vodcov.
Či Módí a Si zodpovedajú takémuto opisu, je otázka na iný deň, ale vlády, ktoré vedú, nedokázali nájsť spôsob, ako konflikt vyriešiť. V určitom okamihu môžu byť buď Indovia, alebo Číňania v pokušení vyriešiť problém eskaláciou, čo by mohol byť krok, ktorý by mohol fungovať podľa zámeru, alebo by mohol otvoriť dvere oveľa väčšiemu a ničivejšiemu konfliktu.
Modlite sa, aby sa tretia svetová vojna nikdy nestala
Zostáva nepravdepodobné, že by niektorý z týchto sporov prerástol do globálneho konfliktu, hoci vojna na Ukrajine už má niektoré aspekty veľmocenskej vojny. Ruská invázia na Ukrajinu, ak už nič iné, ukázala, že k veľkým vojnám môže dôjsť aj napriek maximálnemu úsiliu medzinárodného spoločenstva. Udržanie mieru si vyžaduje opatrné štátnické správanie; zvládnutie eskalácie počas vojny si vyžaduje mimoriadne schopnosti.
Môžeme dúfať, že vedúci predstavitelia svetových veľmocí si v nadchádzajúcom roku dajú pozor na obrovské zásoby zbraní, ktoré majú pod kontrolou.