Americký prezident Donald Trump podpísal príkaz na zrušenie bezcolnej výnimky pre malé zásielky z Číny, čo pravdepodobne vážne naruší dovoz obľúbených lacných výrobkov do USA. 

Brazílska vláda vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA, ktorá oznámila, že tovary dovážané z Brazílie uvalí desaťpercentné clo.

Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač v súvislosti s obvineniami z porušenia ústavy Bosny a Hercegoviny, v rozhovore pre miestnu televíziu RTRS uviedol, že sa po návšteve Moskvy vrátil domov. 

Kanadský premiér Mark Carney tvrdí, že nová vlna ciel proti mnohým krajinám sveta, ktoré oznámil prezident USA Donald Trump, „zásadne zmení medzinárodný obchod“.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski očakáva zvýšenie tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa na šéfa Kremľa Vladimira Putina v prípade, že Rusko nebude súhlasiť s dohodu o prímerí na Ukrajine. 

Palestínske militantné hnutie Hamas odmietlo najnovší izraelský návrh na prímerie v palestínskom Pásme Gazy.

Americký minister financií Scott Bessent varoval obchodných partnerov, že akákoľvek odveta na nové clá zo strany Bieleho domu by viedla len k ďalšej eskalácii. 

Viaceré západné štáty považujú clá, ktoré americký prezident Donald Trump zaviedol na obchodných partnerov USA, za nesprávny krok a chcú sa pokúsiť o dohodu s USA. 

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot varoval, že vojenská konfrontácia s Iránom bude „takmer nevyhnutná“, ak rozhovory o jeho jadrovom programe budú neúspešné. 

Dánska premiérka Mette Frederiksenová pricestovala na trojdňovú návštevu do Grónska. V súvislosti s úsilím amerického prezidenta Donalda Trumpa o prevzatie kontroly nad týmto autonómnym územím Dánska prisľúbila podporu svojej vlády jeho obyvateľom s tým, že urobí všetko, čo je v jej silách, „aby sa postarala o túto úžasnú krajinu a podporila ju v skutočne ťažkej situácii“.

 Nové clá, ktorých zavedenie prezident USA Donald Trump oznámil vo Washingtone, začnú platiť 5. a 9. apríla.

Väčšina poslancov Európskeho parlamentu chce, aby Európska únia reagovala rozhodne na ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe aj na návrat tzv. veľmocenskej politiky. Vyplýva to z vyhlásenia Európskeho parlamentu, na ktoré sa odvoláva TASR. Europoslanci takisto vyjadrili znepokojenie v súvislosti s politikou novej administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Rusku a odsúdili pokusy o vydieranie ukrajinského vedenia.

Členské štáty NATO v prvých troch mesiacoch tohto roka prisľúbili Ukrajine bezpečnostnú pomoc za viac ako 20 miliárd dolárov, oznámil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte pred stretnutím ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Bruseli. Hodnota pomoci, ktorú Ukrajine spojenci poskytli vlani, prekročila 50 miliárd dolárov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že EÚ je pripravená reagovať na nové colné tarify, ktoré oznámil americký prezident Donald Trump.

Od roku 1949 viedlo Nemecko deväť spolkových kancelárov – kresťanskí demokrati mali piatich (Konrad Adenauer, Ludwig Erhard, Kurt Georg Kiesinger, Helmut Kohl a Angela Merkelová) a sociálni demokrati štyroch (Willy Brandt, Helmut Schmidt, Gerhard Schröder a Olaf Scholz). Najdlhšie spomedzi nich vládol Helmut Kohl – presne 5870 dní. Angela Merkelová viedla spolkový kabinet len o desať dní menej.

Turecká vláda označila za „pokus o ekonomickú sabotáž“ výzvy opozície na jednodňový hromadný bojkot všetkých nákupov, ktorými takto reaguje na zadržanie Ekrema Imamogla.

Ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na ministerstvo obrany informovali, že do neobývanej oblasti v sibírskej Irkutskej oblasti sa v stredu zrútil ruský nadzvukový strategický bombardér Tu-22M3. Stroj podľa ministerstva havaroval pravdepodobne v dôsledku technickej poruchy. Štyria členovia posádky sa katapultovali, avšak jeden z nich – pilot – zahynul.

Donald Tusk oznámil, že došlo ku kybernetickému útoku na počítačový systém jeho strany Občianska platforma. Podľa neho sa tým začalo zahraničné zasahovanie do májových prezidentských volieb.

Na bulharskej leteckej základni  prvá zo 16 nových stíhačiek F-16 nakúpených v USA. „Nie je to len stíhačka, ale symbol a stelesnenie strategického partnerstva Bulharska so Spojenými štátmi…, partnerstva, ktoré ponúka novú perspektívu pre bulharskú armádu,“ vyhlásil po prílete stíhačiek premiér Rosen Žeľazkov.

Český premiér Petr Fiala povedal, že Česko pridalo na svoj sankčný zoznam ďalšie dve osoby – novinárku bieloruského pôvodu žijúcu v ČR Natalliu Sudliankovú, ktorá v ČR pracovala pre ruskú vojenskú rozviedku GRU, a tiež dôstojníka GRU Alexeja Šavrova, ktorý ju priamo riadil z Moskvy a vyplácal ju v kryptomenách. Obe tieto osoby predstavujú podľa neho riziko až hrozbu pre bezpečnosť ČR.