29. výročie vzniku Slovenskej republiky: V našej krajine sme svedkami totalitných snáh. Protilátkami sú pestovanie si kultúrneho vedomia a aktivizmus

Bratislava 1. januára 2022 (HSP/Foto:TASR – archív)

Okrem toho, že dnes vítame nový rok 2022, zároveň si aj pripomíname 29. výročie vzniku druhej Slovenskej republiky. Pri tejto príležitosti si môžeme položiť otázku, aké sú ciele nášho štátu a našej spoločnosti a či sa nám ich v súčasnej dobe darí dosahovať

Úspešnejší projekt než prvá SR

Slovenská republika bola založená v čase, ktorý na to bol pre Slovákov výhodný, pretože aj veľmoci boli v tom čase naklonené vzniku nových štátov. Nemusíme si teraz pripomínať celú históriu okolo vzniku druhej SR, je však dôležité pripomenúť, že z hľadiska jej širokej akceptácie a aj jej časového trvania ide o úspešnejší projekt, než akým bola prvá Slovenská republika z rokov druhej svetovej vojny.

Slovenskú republiku zakladali politici s pozitívnym vzťahom k Slovensku. Iste nie všetci chceli nadväzovať na odkaz prvej Slovenskej republiky, niektorým bol bližší skôr odkaz SNP – ale je zrejmé, že prvotná myšlienka, na ktorej vznikla druhá Slovenská republika, bola taká, aby išlo o národný štát, v ktorom sa budú môcť Slováci cítiť ako doma a adekvátne rozvíjať svoje schopnosti – pričom pochopiteľne budú rešpektovať aj práva lojálnych príslušníkov národnostných menšín.

Pokiaľ sa pozrieme na súčasnú slovenskú politickú reprezentáciu, ale aj na rôznych vysokých štátnych úradníkov, musí nám byť jasné, že Slovenská republika, taká aká bola založená v roku 1993, už vlastne neexistuje. Slovenský duch žije vo veľkej časti obyvateľstva, ale určite sa dá povedať, že zmizol zo spravovania vecí verejných.

Môžeme si za radom klásť otázky ako či je Slovenská republika stále demokratickým štátom alebo či má ešte nejaké atribúty suverénneho štátu. Ak by sme aj na nejaké pozitíva prišli, musí nám byť jasné, že aj o akékoľvek benefity, ktoré nám ešte na Slovensku ako občanom zostali, môžeme v dohľadnej dobe prísť.

Zápas s globalistickými silami

Kým vývoj v 90. rokoch minulého storočia bol ešte relatívne naklonený občianskym slobodám, dnes sledujeme ich potláčanie v mene boja proti akejsi pandémii. Totalitné chúťky, ktoré dlhodobo driemali v politikoch západnej civilizácie, tak dostali krídla. Pochopiteľne to platí aj o tých slovenských.

Nasledujúce roky môžeme očakávať ďalší ostrý zápas medzi globalistickými silami snažiacimi sa manažérskym spôsobom ovládnuť štáty a životy ich obyvateľov. Nebude to vôbec jednoduchý zápas. Avšak každý, kto si uvedomuje, že nie je len jednotlivcom, ale zároveň príslušníkom svojho národa, je povinný ho viesť. Naozaj nie sme len jednotlivcami, ale sme aj potomkami našich predkov, ktorí boli nositeľmi určitých pozitívnych hodnôt, a sme zároveň predchodcami ďalších generácií.

Radikálna individualizácia a hodnotové a historické bezvedomie – to by sa tak globalistickým vládcom páčilo, aby sme takto zmýšľali! Pokiaľ chceme čeliť procesom, ktoré vlastne pandémia nespustila, ale ich skôr výrazne zosilnila a urýchlila, nemusíme myslieť len na petície, štrajky či aktivity v uliciach. Naši predkovia si svoju kultúru dokázali stáročia udržať. A nebolo to ani tak ich razantným aktivizmom, ako skôr tým, že sami do svojho vedomia odmietli prijímať mnohé škodlivé novoty.

Dva piliere uvedomelých Slovákov

My dnes samozrejme potrebujeme aj ten aktivizmus a potrebujeme ho veľa. Ale na začiatku toho všetkého je vedomie. Kto číta hodnotné knihy, kto sleduje portály, ktoré idú do hĺbky a protirečia primitívnym mainstreamovým naratívom, kto má vzťah k slovenskej prírode a pôde, kto sa venuje národnej kultúre – napríklad aj v rámci Matice slovenskej – to je človek, ktorý nám dáva nádej, že Slovensko ako krajina Slovákov ešte svoju budúcnosť má. Hoci o ňu budeme musieť zviesť tvrdý zápas.

Pestovanie si kultúrneho a národného vedomia a aktivizmus zameraný proti škodlivým globalistickým snahám. Toto sú dve veci, na ktoré by sa mal každý uvedomelý Slovák a občan Slovenskej republiky v nasledujúcich rokoch zamerať. Hoci by jeho podpora pronárodného aktivizmu mala byť len nepriama – veď jasné, nemáme všetci rovnaké možnosti. Ale na pestovanie svojho vedomia a vedomia svojich blízkych má dosah každý, tam neexistuje žiadna výhovorka.

Slováci, neklesajme na duchu – bojujme za našu domovinu ďalej a vyvíjajme ďalej zmysluplné aktivity! Pokiaľ sa takýmto aktivitám podarí aspoň podporiť národné a kultúrne povedomie nejakého okruhu ľudí, rozhodne nebudú márne.

Ladislav Kováčik