Bratislava 2. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Ariel Schalit, Bilal Hussein)
(1.10.2024, 21.00) Uri Dromi, bývalý generál z Tel Avivu sa pre televíziu Al Džazíra vyjadril k ambíciám režimu Benjamina Netanjahua…
Podľa generála existuje vôľa súčasnej vlády využiť momentálne nepokoje k zmene režimu v Iráne. Hovorí sa o tom, že Irán má byť „oslobodený“. Či už je to naivná predstava alebo nie, dobre vieme, že s pomocou USA je možné „oslobodiť“ kohokoľvek a prakticky kedykoľvek – tomu sa hovorí zaistenie globálnej bezpečnosti v štýle Pax Americana…
Uri Dromi, ktorý nie je fanúšik Netanjahua, však otvorene povedal, že k zmene režimu by malo v prvom rade prísť v samotnom Izraeli. Pretože vo svetle aktuálneho konfliktu sa nehovorí o tom, že štátny súd premiérom vo veci jeho korupčnej kauzy bol dočasne prerušený. V lete však úradom došla trpezlivosť, a vyjadrili sa, že najneskôr v decembri sa očakáva, že Netanjahu riadne podá svoju výpoveď.
Irán mal pred 21.00 nášho času vypáliť okolo dvesto rakiet na Izrael. Krajina preto uzavrela svoj vzdušný priestor. Útok prišiel ako odpoveď na vraždu lídra libanonského Hizballáhu, generálneho tajomníka a duchovného, Hassana Nasralláha. Televízne obrazy nám súčasne sprostredkovali obrazy z nočných ulíc Teheránu, kde sa vyrojili oslavovať vojenský úder celé davy ľudí, mávajúce ako domácimi, tak palestínskymi vlajkami.
Kam sa situácia uberá?
Podľa amerického korešpondenta Al Džazíry, Omara Rahmana, Izrael v posledných mesiacoch provokoval eskaláciu napätia. S podporou USA je schopný enormných spravodajských operácií, ako aj ťažkých vojenských zásahov. Vražda Nasralláha či šéfa Hamasu boli veľké taktické úspechy, z dlhodobého hľadiska však nie je jasné, o čo krajine, resp. jej vláde vlastne ide.
Podľa analytika je momentálne v najlepšom osobnom záujme Netanjahua udržiavať ozbrojený konflikt z privátnych, kariérnych dôvodov. Veď už počas ničenia Gazy strácal doma výrazné politické body, a súdne konanie by mu mohlo ešte viac priťažiť…
Preto mu vraj teraz prišlo vhod rozšíriť front: Omar Rahman tvrdí, že stratégiou vládneho kabinetu Izraela je chytiť sa možnosti vlastného „vykúpenia“ formou nekončiaceho konfliktu. V ňom budú vystupovať ako ochrancovia slobody a demokracie.
Netanjahu je dôsledne oboznámený so situáciou v regióne, a vie, že nie je možné úplne ukončiť existenciu islamských ozbrojených síl v okolitých krajinách. S podporou USA však môže pokračovať v takej vojne, kde bude vždy mierne dominantný, vždy krok pred svojimi protivníkmi.
Z pohľadu analytikov vyjadrujúcich sa k útoku boli cieľmi iránskych rakiet aj také izraelské usadlosti v Palestíne, ktoré sú podľa medzinárodného práva vytvorené nezákonne. Ako porovnanie situácie s bombardovaním Gazy uviedla novinárka Laila Warah priamo z Jeruzalemu, že izraelskí občania majú vytvorené ochranné kryty – na rozdiel od obyvateľov Gazy, ktorý hynuli ako od výbuchov, tak následne v troskách svojich domovov…
Obyvateľov Gazy bolo dodnes – iba v aktuálnom konflikte – pobitých už 41 000.
K iránskej ofenzíve sa ozval aj Washington: Jake Sullivan, poradca americkej národnej bezpečnosti uviedol, že prezident Biden monitoruje situáciu a USA spolupracuje s IDF (Izraelské ozbrojené sily) na zmiernení dopadov iránskych útokov. Tie vraj skončili neefektívne – dokonca bez jedinej strate na životoch – práve vďaka kvalitnej spolupráci USA a Izraelu, pretože spolu koordinujú vykonávané kroky.
Sullivan považuje aktuálnu situáciu za „signifikantnú eskaláciu zo strany Iránu“. Za momentálnu prioritu Bieleho domu považuje zabezpečenie amerických záujmov v regióne. Hĺbkové konzultácie s Izraelom preto budú naďalej pokračovať. Aj momentálne vraj Netanjahu sleduje udalosti doslova minútu po minúte.
Americkí novinári sa Sullivana hneď pýtali na „presvedčivejšie“ metódy potrestania Iránu, než len sankcie. Túto otázku nechal Sullivan viacmenej otvorenú, ale rozhodne to vraj „nenechajú len tak“…
Politický vedec a odborník na blízkovýchodné vzťahy, Mehran Kamrawa z univerzity v Georgetowne uviedol, že máme pred sebou očividný izraelský pokus o rozšírenie vojny a zosilnenie amerického vplyvu v regióne. A tlačovka z Bieleho domu toto spojenectvo len otvorene potvrdzuje. Netanjahu vraj musí byť potešený sériou spravodajsko-vojenských víťazstiev a v duchu týchto triumfov bude pokračovať ďalej s podporou svojho „veľkého brata“…
Otázka znie, kam až môže jeho ambícia o „nápravu“ regiónu zájsť. Pretože tak, ako si Irán musel napraviť v očiach vlastnej verejnosti svoj mocenský kredit (teda reagovať na likvidáciu svojich ľudí, ako aj partnerov v Libanone), bude musieť opäť Izrael reagovať na ostreľovanie z Teheránu…
Stojíme na prahu veľkého konfliktu? A čo bude znamenať pre nás, v Európe, a zvlášť na Slovensku? O dôležitých podrobnostiach vás budeme priebežne informovať.
Prečítajte si tiež
- Irán sa zapojil do tretej libanonskej vojny. Rakety letia na Izrael
- Čo je známe o zhoršujúcich sa vzťahoch medzi Izraelom a Libanonom
- Záhadný útok hypersonikou na Izrael. Čo znamená a čo o ňom treba vedieť
10.2°C
Piatok 
12.1°C
.jpg)
.jpg)
