Dobromila vedela už dlhší čas o jeho nevere, no nemohla a nedokázala proti tomu nič podniknúť.
Jej manžel bol kniežaťom a mohol robiť čokoľvek, čo sa mu zapáčilo a jemu sa veľmi páčili krásne ženy a tých bolo v Nitre a Ponitriansku neúrekom.
Okrem toho, ako už bolo povedané, starí Slovania žili v prísne patriarchálne orientovanom spoločenstve. To znamená, že všetky práva patrili výlučne mužovi a žena nemala ani najmenší nárok, aby robila niečo proti týmto právam.
Veľká Morava nebola ani zďaleka takým vyspelým spoločenstvom ako antické Grécko, ktoré hoci tiež bolo prísne patriarchálne, ale napriek tomu už bolo právnym štátom a žena tam mala tiež isté práva, hoci len minimálne.
Právny zákonník vo forme ako ho zaviedol po prvý raz v dejinách ľudstva, priam neuveriteľných 1700 rokov pr.n.l, premúdry panovník Chamurabí v Mezpotámii, bol pre Veľkú Moravu absolútne neznámym pojmom.
„Zákon“ našich veľkomoravských predkov sa riadil len starými rodovými tradíciami a zvykmi.
Až príchodom Cyrila a Metoda z Byzancie sa začalo niečo meniť a hýbať aj v tomto smere. Ale len veľmi pomaly a samozrejme ani zďaleka nie všade.
Rozdiel v myšlienkových svetoch, ktoré nosili v hlave naši vierozvestovia a tými, ktoré mali v hlave naši predkovia vo Veľkej Morave bol nesmierne obrovský. Cyril a Metod boli špičkoví vzdelanci svojej doby a naši ľudia veľkomoravskí boli toho úplným protikladom – boli špičkovými nevzdelancami.
A tak je len pochopiteľné, že aj pravidlá sexuálnych vzťahov vo Veľkej Morave určoval podľa svojej ľubovôle výlučne muž, a to v zmysle starých patriarchálnych tradícií. A tie zaručovali a dovoľovali všetko len mužovi. Žena mu patrila a mohol s ňou robiť čo len chcel.
Aj vo Veľkej Morave pomaly mocnejúce kresťanstvo síce svojou morálnou náukou dávalo aj v tomto smere nové impulzy a do istej miery poskytovalo aj žene určitú ochranu pred hrubou svojvôľou muža, ale napokon aj táto relígia je svojím monoteistickým charakterom patriarchálna, teda mužská a žena v nej bola preto až druhoradá.
***
Rastislav si z chutí odpil zo svojej čaše s medovinou, ktorú mal ešte radšej ako víno. Pritom hlučne mľaskal jazykom o podnebie a pomaly nápoj labužnícky sŕkajúc vychutnával.
Potom si opakom ruky pretrel ústa a ujal sa slova, pričom uprel pohľad na Svätoluka sediaceho oproti nemu a popíjajúceho skvelé červené víno:
„Tak ako som tu mal možnosť sa viackrát presvedčiť na vlastné oči, môj milý synovec, všetky tie chýry, ktoré o tebe chodili k nám na Devín, naozaj neklamali a vôbec nepreháňali. Ba čo viac – plne sa zakladali na pravde.
Vykonal si pre Nitru a pre kniežatstvo, a tým aj pre celú Veľkú Moravu skutočne veľmi veľa záslužných vecí.“
„Áno, to je pravda, milý Rastislav. Je to presne tak ako si to vyjadril. Chýry o mne v žiadnom prípade nepreháňali. Poviem ale, že skôr tieto chýry nemohli vypovedať o všetkom, čo som dokázal.“
Odpovedal na Rastislavove slová veľmi sebavedome a s náznakom ironického úškrnu Svätopluk.
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
105. časť si môžete prečítať TU
106. časť si môžete prečítať TU