​​Svet na prahu globálnej krízy. Kto ako prvý pôjde “cez palubu”?

Washington 1. januára 2020 (HSP/Iarex/Foto:Pixabay, SITA/AP-Sergei Chirikov)

Portál Iarex venuje svoju pozornosť prichádzajúcej kríze, ktorá značne otrasie súčasným svetom, najmä ak sa USA dostanú do značných ekonomických problémov. Odborníci dnes už otvorene hovoria o tom, že kríza sa uberá vlastným tempom a smerom, Američania už nie sú v stave krízu, ktorá dopadne najtvrdšie práve na USA, odvrátiť. Globálne hospodárstvo sa pravdepodobne rozpadne na makroregióny s niekoľkými centrami a USA očakáva tŕnistá a bolestná cesta. 

Problémom sa nevyhnú ani ďalšie ekonomické svetové centrá. Opäť sa budeme musieť naučiť žiť v podmienkach obmedzeného alebo stagnujúceho globálneho dopytu. Čína sa už rozhodla a ďalej sa úspešne odstriháva od USA, vývoj v EÚ môže mať dve podoby. Prvým je, že európske proamerické elity stiahnu EÚ na dno len preto, aby sa stlmil negatívny pád USA, druhou možnosťou je, že sa časti EÚ podobne ako Číne podarí odstrihnúť od USA. V každom prípade očakávajú EÚ značné otrasy. EÚ v súčasnej podobe však pravdepodobne skončí.

Nikto sa nevyhne nepríjemnému poklesu HDP a značným ekonomickým problémom. Ani Rusko a ani Čína.

Za posledných 10 rokov však ruská ekonomika prešla pozitívnym obdobím. Rusko má aj napriek sankciám naďalej nízku infláciu cca 2%, minimálne dlhy, značné finančné rezervy a čo je najdôležitejšie, Rusko sa za posledných 10 rokov úspešne zbavuje amerických USD, podobne ako Čína.

Rozpočet Ruska sa vytvára na základe pomerne konzervatívnych cien surovín. Dopyt po zdrojoch nezmizne ani v čase krízy, Američania sa snažia zachrániť na úkor EÚ a snažia sa EÚ nanútiť svoj predražený plyn či ropu. Rusko však má dostatočný priestor na vlastnú vnútornú expanziu. Rusi budú počas krízy, ktorá otrasie USA a Európou jednoducho pokračovať v rozvíjaní ruských ekonomických štruktúr na vlastnom území a budú spolupracovať s Čínou, východoázijskými krajinami či Iránom. Od tejto možnosti spolupráce s Áziou Európu USA cieľavedome presadzovaním sankcií odstrihávajú.

Rusko a Čína vnímajú prichádzajúcu krízu čiastočne pozitívne, pretože kríza výrazne môže ovplyvniť aj ďalší geopolitický vývoj situácie vo svete. Už dnes sme svedkami skutočnosti, ktorej by v roku 2014 nikto neveril. Turecko – jeden z najvýznamnejších členov NATO kupuje ruské systémy PVO, ruské zbrane a kooperuje v Sýrii s Ruskom, čo vyvoláva oprávnené obavy Američanov. Saudskí princovia sú častejšie na návštevách v Rusku ako v USA, kontakty medzi Ruskom a Čínou rastú a neustále sa prehlbujú v čase, keď sa Američania sami odstrihávajú od možnosti s Ruskom a Čínou obchodovať.

Zaujímavé bude sledovať vývoj v EÚ. V roku 2020 by sa mal začať proces ukončovania dotácii EÚ pre pobaltské krajiny a Poľsko. Mikroregión Pobaltia je ekonomicky totálne nezaujímavý, Pobaltie Američania využívajú vo svojej hybridnej vojne voči Rusku.

Sankcie sú samozrejme nevýhodné Rusku, ale najmä európskym štátom, ktoré sa stávajú americkými rukojemníkmi.

O dotácie v roku 2020 by malo čiastočne prísť aj Poľsko. Bude zaujímavé pozorovať “poľský hospodársky zázrak” bez dotácii 10 až 12 miliárd EÚ ročne. Poliaci veria, že ako najvernejší americkí lokaji získajú výnimku a Američania prinútia EÚ, aby sa dotácie Poľsku nezastavili. Hneď ako sa spustí prevádzka Nord Stream-2, Poliaci a Ukrajinci sa môžu rozlúčiť s ruskými platbami za prevádzkovanie plynovodu či ropovodu, toho sa aj ukrajinské aj poľské politické elity značne obávajú.

Ekonomická kríza otrasie Bieloruskom. Lukašenko, ktorý sa snaží sedieť na dvoch stoličkách, si bude musieť vybrať. Keďže Američanov očakávajú v súvislosti s krízou najvážnejšie problémy, voľba Lukašenka by mala byť jasná. Bielorusko má všetky práva byť nezávislým štátom, ale ak chce Bielorusko prichádzajúce otrasy prežiť čo najlepšie, mali by Bielorusi zvážiť, či nie je vhodné prejsť na jedinú daňovú a rozpočtovú politiku s Ruskom.

Svetová hospodárska kríza, ktorá bude mať značný dopad na svetovú ekonomiku, sa práve začala.