Haag/Moskva 23. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR/AP)
Médiá celé roky šírili propagandu o tom, ako vtedajší juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič spáchal genocídu v Srebrenici. Po marcovom verdikte Haagského súdu v prípade Radovana Karadžiča, kde bolo povedané, že neexistujú žiadne dôkazy o spáchaní genocídy neriadenej Miloševičom, západná propaganda akosi stíchla. Jeden slovenský portál sa však ozval. Ospravedlnenie ale nečakajte.
“Ruská propaganda dokáže na svoje ciele zneužiť jedinú vetu, ktorá jej vyhovuje. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) reálne zbavil viny bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, odsúdeného za genocídu v Srebrenici. Aj vy ste si v uplynulých dňoch všimli túto dezinformáciu, ktorá sa šíri najmä na sociálnych sieťach a pofidérnych weboch? Ak áno, tak vedzte, že ide o ďalší z hoaxov, ktorý má na svedomí proruská propaganda.”, píše sa v úvode propagandistického článku na webe aktuality.sk. “Začal ho šíriť britský novinár Neil Clark na webe proruskej televízie Russia Today. Takmer okamžite ju prebrali všetky „alternatívne“ a konšpiračné médiá – tie slovenské nevynímajúc”, kritizuje autor článku.
Portál okrem iného spomína aj Hlavné správy a nepáči sa mu článok, v ktorom Štefan Harabin kritizuje mainstreamové médiá, že o verdikte súdu, kde bola popísaná nevina Miloševiča, v prípade genocídy neinformujú. Propagandistom z Aktualít pritom nevadí, že sa k problému vyjadruje trestný sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý k prípadu uvádza:
“Naše médiá však o tom neuverejnili absolútne nič! Ľudia sa zrejme nesmú dozvedieť, že Miloševič je nevinný a že politici z neho urobili zločinca a použili na to politických prokurátorov v Haagu”.
Portál aktuality.sk poukazuje na to, že veta, ktorú pôvodcovia “dezinformácie” použili pre podloženie svojho tvrdenia, mala byť vytrhnutá z kontextu verdiktu, ktorý súd v Haagu vyriekol v prípade Radovana Karadžiča a znela takto:
“V tomto prípade neboli predložené dostatočné dôkazy o tom, že Slobodan Miloševič súhlasil so spoločným plánom bosnianskosrbského vedenia k uskutočneniu genocídy a zločinom proti ľudskosti v Bosne a Hercegovine.”
Je prinajmenšom zaujímavé, resp. pozoruhodné, (predtým než podáme analýzu účasti Miloševiča na tzv. kauze Srebrenica) sa pristaviť ešte pritom, že portál Aktuality sa pustil do právneho hodnotenia vyjadrenia, jedného z najlepších a najuznávanejších trestných sudcov v EÚ, samotnými predsedami Najvyšších súdov členských krajín EÚ, ktorí mu prejavujú úctu, okrem už konštatovaného aj preto, že po jeho rezolútnom odmietnutí politicky motivovanej finančnej kontrole ministrom financií Miklošom a pozvaní kontroly NKÚ v roku 2011 na Slovensku, samy po jeho vzore dokonca aj v západnej Európe (zakladajúci členovia EÚ) už nedovoľujú ministrom financií kontrolovať ich najvyššie súdy. Aktívny mainstreamový portál sa ani len náhodou nedotkol a ani neoponoval vyjadrenie Harabina, že Miloševič bol unesený a na nepráve nemôže byť právo.
Práve údajná genocída v Srebrenici bola zámienkou pre agresiu vojenskej organizácie NATO voči bývalej Juhoslávii na ktorej čele stál Slobodan Miloševič a ktorá si vyžiadala tisíce nevinných obetí. Médiá sa spolu zo západnými politikmi celé roky snažili ovplyvňovať verejnú mienku práve argumentovaním, že Slobodan Miloševič bol vojnový zločinec, spáchal genocídu, a preto “humanitárne bombardovanie”, ako tento antiľudský skutok nazýval Havel, bolo nutnosťou.
Slobodan Miloševič je však nevinný, čo potvrdil súd v Haagu práve týmto verdiktom, ktorý hovorí, že neexistujú žiadne dôkazy, že by bývalý Juhoslovanský prezident nariadil spáchanie akejkoľvek genocídy a neexistujú ani dôkazy iných zločinov proti ľudskosti.
Podľa proamerického portálu aktuality mali údajní “propagandisti” zatajiť ďalšiu časť verdiktu, ktorá znie takto: “Miloševič poskytol pomoc v podobe personálu, zásob potravín a zbraní bosnianskym Srbom počas konfliktu”.
Čo ale mení na veci tento výrok? To že Miloševič poskytol nejakú pomoc bosnianským Srbom ho neusvedčuje zo žiadnej genocídy ani zo zločinov proti ľudskosti. Počas vtedajšieho konfliktu dodával zbrane všetkým zúčastnením stranám konfiktu kdekto, dokonca aj západné krajiny a nikto sa nad tým nepozastavuje.
Toto však nie je ani zďaleka jediný prípad. Mainstreamové médiá a tie slovenské nevynímajúc majú v šírení západnej propagandy a v zamlčiavaní dôležitých faktov dlhoročnú prax. V roku 2003, pred vpádom amerických vojsk do Iraku, ale aj dlho potom, presviedčali ľudí , že v Iraku sú zbrane hromadného ničenia, a preto je vojenská agresia nutná. Neskôr sa však ukázalo, že žiadne ZHN tam neboli. Propagandistické médiá to však buď úplne zamlčali, alebo sa toho dotkli len okrajovo. Ospravedlnenie ani v prípade Miloševiča, ani v ostatných prípadoch zlyhania mainstreamových médií neprišlo žiadne.
Samuel Gdovin