„Niektoré delegácie dnes spomínali porušenia princípov charty OSN neopodstatnene obviňujúc Rusko. Aby tieto fantázie nevyvolali nesprávny dojem, dovoľte mi prečítať krátky prehľad najvýraznejších prípadov porušenia medzinárodného práva, porušenia vrátane cieľov a princípov charty OSN za posledné desaťročia, obzvlášť preto, že sa na ne zjavne pozabudlo“, uviedol diplomat.
Konkrétne upriamil pozornosť na bombardovanie jemenského Мaribu v 1946 Veľkou Britániou, pričom Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii 188 odsúdila tento čin „zvýrazňujúc nesúlad represií s cieľmi a princípmi charty OSN“.
„V roku 1983 USA vojensky vtrhli na Grenadu. Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 37/8 označilo kroky USA za „hrubé porušenie medzinárodného práva. Mnohí vedia o reakcii vtedajšieho prezidenta USA Ronalda Reagana na tento dokument – táto správa mu nijako nepokazila chuť pri raňajkách“, pripomenul Iľjičev.
V roku 1986 USA zaútočili na Líbiu a v 1989 vtrhli do Panamy. V oboch prípadoch Valné zhromaždenie OSN odsúdilo tieto agresie a kvalifikovalo ich ako porušenie medzinárodného práva.
Ruský diplomat podčiarkol, že porušenia charty OSN konštatoval aj Medzinárodný súd.
„Napríklad v historicky prvom rozhodnutí vo veci korfského kanálu v 1946, Medzinárodný súd konštatoval narušenie suverenity Albánska Veľkou Britániou. Dobre známe je aj rozhodnutie vo veci Nicaragua versus USA v 1986 roku. V rozhodnutí Medzinárodný súd priamo vyhlásil, že USA narušili suverenitu Nicaragui a tiež normy zakazujúce miešať sa do vnútropolitických záležitosti krajiny a používať pritom vojenskú silu“, oznámil Iľjičev.
„Nezodpovedný postoj“ USA a jeho spojencov k charte OSN pokračoval aj pri bombardovaní Juhoslávie v roku 1999, a tiež pri úroku na Irak v 2003-om. Nasledovala Líbya, v ktorej „s údajne altruistickou pomocou zvonku došlo k požiaru, ktorý zničil štát a zanechal len popol a chaos“, povedal diplomat. „Práve takéto nezákonné zamiešavanie sa formou nelegitímnych leteckých úderov v Líbyi alebo dodávok zbraní mimovládnym ozbrojeným skupinám“ priviedlo k nárastu radikálnych nálad v Sýrii, čo nakoniec „vyústilo do vzniku a zosilneniu takých hrôz“ ako teroristická skupina „Islamský štát“.
„Následky miešania sa do Líbye a Sýrie majú rozsiahle dopady. Hrozné utrpenie civilistov, zničenie kultúrneho dedičstva ľudstva a bezprecedentná migračná kríza“, povedal Iľjičev. Prešlo 70 rokov od skončenia II. svetovej vojny a základné princípy tvoriace základ medzinárodných vzťahov „sa pre niektorých stávajú rušivým prvkom a následne predmetom alternatívnych interpretácií alebo sú priamo obchádzané.“
„Pravdepodobne to bude prezumpcia vlastnej výnimočnosti, ktorá niektorým štátom už dlho dovoľuje stavať sa nad ciele a princípy charty OSN“, uviedol na záver diplomat.
16. marca 2014 prebehlo na Kryme referendum o statuse dovtedy autonómnej republiky, pričom vyše 96% zúčastnených (83% účasť) hlasovalo za spojenie s Ruskou federáciou. 21. marca 2014 prezident RF Vladimír Putin podpísal zákon o ratifikácii dohody o vstupe Krymu a nezávislého mesta Sevastopoľ do Ruskej federácie, ako aj pokyn na vznik krymského federálneho kraja.