Brazília 18. augusta 2015 (HSP/Foto: TASR/AP – Leo Correa)
V Brazílii všetko akosi nápadne začína pripomínať dianie spred takmer dvoch rokov na Ukrajine. Opäť akási „neviditeľná ruka“ privolala do ulíc brazílskych miest demonštrantov. „Bojovníci za demokraciu“, pochopiteľne, ako obvykle protestujú proti korupcii…
Brazílske médiá porovnávajú tieto udalosti s rôznymi pestrofarebnými revolúciami na všetkých kontinentoch, dokonca niektoré spomínajú aj Ukrajinu. Vraj sa začína „brazílsky Majdan.“ Samozrejme, musíme zdôrazniť podstatný rozdiel medzi brazílskym a ukrajinským Majdanom: demonštranti v latinskoamerickom štáte nežiadajú voľný prístup do Európskej únie – predsa je príliš ďaleko, dokonca za oceánom. Zároveň, zatiaľ nehádžu molotové koktaily na policajtov.
V ostatnom sa udalosti v Brazílii nápadne podobajú rozvíjaniu scenára na Ukrajine. Aj tu všetko začína tým, že účastníci protestných akcií žiadajú skoncovať s korupciou v krajine a taktiež žiadajú, aby prezidentka Dilma Vana Rousseffová odstúpila zo svojej funkcie – vraj stratila dôveru občanov. Analytici majú opačný názor: v súčasnosti sa situácia v krajine stabilizovala a v každom prípade je lepšia ako pred niekoľkými mesiacmi. Krajina sa stala členom mocného ekonomického spolku BRICS a má celkom zaujímavé perspektívy. Prečo teda práve teraz určité sily žiadajú odstúpenie prezidentky?
Domáce média si všímajú zaujímavé prepojenie politických, sociálnych a ekonomických požiadaviek účastníkov protestov. Poukazujú na to, že opozícia až prekvapivo priveľkú pozornosť venuje domácemu ropnému koncernu Petrobras /pre porovnanie – je to pre brazílske hospodárstvo akási „dvojička“ ruského Gazpromu alebo ak chcete „akože slovenského“ Slovnaftu/.
Opozícia obviňuje Dilmu Vanu Rousseffovú a jej straníckych kolegov z ľavicovej a mierne protiglobalistickej Strany pracujúcich v tom, že uzatvorili „pochybné zmluvy“ a poškodzujú ekonomiku krajiny. Viacerí brazílski ekonómovia však majú opačný názor a príčinu protestov a nespokojnosti opozície vidia úplne niekde inde. Niektorí to dokonca vysvetľujú „vonkajšími príčinami“: tým, že Brazília ako členská krajina BRICS „stúpila niektorému mocnému susedovi na otlak…“
Niektorí brazílski analytici a médiá sa dokonca domnievajú, že opoziční „bojovníci proti korupcii“ útočia predovšetkým na BRICS, snažia sa Brazíliu z tohto spolku vytrhnúť, a preto by chceli zosadiť z funkcie aj brazílsku prezidentku, ktorá aktívne podporuje účasť Brazílie v skupine BRICS. Zdá sa, že aj v tejto kapitole brazílsky „Majdan“ pripomína svojho staršieho „ukrajinského brata…“
Snaha vyvolať v Brazílii nepokoje trvá už dlhšie. Písali sme o tom napríklad aj v článku od nášho vtedajšie korešpondenta v Brazílii Richarda Paulíka v marci tohto roku.
Eugen Rusnák
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
