Situáciu s emigráciou v Rusku po roku 1917 a na Ukrajine po roku 2014 Iščenko porovnal takto: „Vtedy sa celkový počet emigrantov odhadoval na 4 – 6 miliónov ľudí, súčasná Ukrajina prišla o 10 miliónov obyvateľov za tri roky. Spomedzi nich počet zabitých podľa najpesimistickejších odhadov predstavuje okolo 100 tisíc. Vieme, kde odišla väčšina emigrantov: 5 miliónov pracuje v Rusku, 1 a pol milióna v Poľsku, 3 a pol milióna sa usadilo v iných štátoch.“
Podľa Iščenkových údajov množstvo Ukrajincov, ktorí sa presídľujú do Ruska, narastá, pritom už nejde o obyvateľov oblastí hraničiacich s Ruskou federáciou: „Všetci, ktorí chceli odísť z Donbasu, už vycestovali. Teraz v ruských konzulátoch na Ukrajine stoja v radoch ľudia zo západnej Ukrajiny, špecialisti v oblasti plynu a ropy. V šesťdesiatych rokoch sa väčšina sovietskeho plynu získavala ešte na Ukrajine. Tam boli vysoké školy, ktoré pripravovali špecialistov. Títo ľudia dochádzali do práce v Ťumeni aj potom, ako sa ZSSR rozpadol. Teraz sa boja, že hlupáci, ktorí vládnu v krajine, môžu zajtra uzavrieť hranicu a pripraviť ich o prácu. Toto bude ďalších 100 – 150 tisíc emigrantov, ak započítame aj ich rodiny,“ povedal Iščenko.
Samotný Rostislav Iščenko bol tiež pred troma rokmi donútený presťahovať sa z Kyjeva do Moskvy, aby si pred ukrajinskými Európanmi zachránil holý život.
Vladimír Mohorita