Takéto rozhodnutie vraj malo byť prijaté preto, aby dalo signál ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že americká administratíva si skutočne praje zlepšiť vzťahy s Moskvou. CIA i Biely dom sa k článku vo Washington Post odmietli vyjadriť. Nemenovaný zdroj pre Washington Post vyhlásil, že postupné zastavenie tajného programu CIA vyjadruje záujem Trumpa pri formovaní vzťahov s Ruskom, ktoré považuje antiasadovské programy za útok na svoje záujmy.
Médiá neraz informovali, že „umiernení“ protiasadovskí vzbúrenci trénovaní v táboroch CIA prechádzali na stranu Islamského štátu so všetkou výzbrojou a so všetkým výstrojom, alebo, jednoducho, dezertovali. Predpokladá sa, že program podpory „umiernených vzbúrencov“ má byť zastavený nie ihneď, ale v priebehu niekoľkých mesiacov.
Riaditeľ Centra pre výskum Blízkeho východu na univerzite v americkej Oklahome Joshua Landis pre Washington Post k téme povedal: „Je to víťazstvo Asada, Iránu a Putina, a všetko toto sa nevyhnutne muselo stať. Je to však aj víťazstvo pre Ameriku: v tejto veci podľa mňa Trump robí správnu politiku. Pokus vytlačiť Rusko zo Sýrie je bláznovstvo, pretože Rusko pomáha prenasledovať Al-Kájdu aj Islamský štát. Je jasné, že vzbúrenci nezvíťazia, USA nemajú ako tlačiť na Asada a veľká časť zbraní sa dostáva do rúk extrémistov. Obama bol na ceste k prijatiu toho istého rozhodnutia. Mnohí ľudia budú teraz úprimne šťastní, ak si Asad dokáže podrobiť zvyšné územie Islamského štátu.“
Podľa názoru Joshuu Landisa, americká prezidentská administrácia vyvodila závery zo svojej predchádzajúcej politiky na Blízkom Východe, v súvislosti s ktorou vysvitlo, že násilné zvrhnutie režimu vôbec neznamená príchod želanej demokracie. Joshua Landis nepoložil rečnícku otázku, či USA protizákonne a za cenu mnohých životov a veľkých škôd zvrhávali kade-tade rôzne režimy naozaj kvôli svojvoľnému „šíreniu demokracie“, alebo kvôli presadzovaniu sebeckých záujmov vplyvných skupín, ktoré stoja za politikou USA.
Ak by informácie, ktoré zdroj poskytol Washington Post, boli vskutku pravdivé, a neboli by iba súčasťou rozsiahlej kampane, ktorej cieľom je predstaviť Trumpa ako „agenta Kremľa“, po čase by sa účasť USA na udalostiach v Sýrii zúžila „iba“ na letecké útoky a podporu kurdských povstalcov.
Pripomeňme, že zatiaľ čo ruské ozbrojené sily pôsobia v Sýrii na základe pozvania a prosby zákonnej sýrskej moci, USA tam pôsobia na základe vlastného rozhodnutia a z pohľadu sýrskej vlády sú na území Sýrie agresorom. Od svojho zvolenia do funkcie prezidenta sa už Trump stihol v Sýrii „vyznamenať“, keď svojvoľne, v rozpore s medzinárodným právom, dal bombardovať leteckú základňu v Sýrii, pričom bolo zabitých aj niekoľko Sýrčanov. Nemožno úplne vylúčiť, že Trump dá príkaz na ďalšie bombardovanie pozícií sýrskych vládnych síl, aby tak svojim kritikom dokázal, že on predsa nie je Putinov kamarát zo školskej lavice.
Isté je len jedno – hoci USA majú ešte stále veľký vplyv vo svete, neustále sa zmenšuje. Naopak, vplyv Ruska, o ktorom si Západ pred štvrťstoročím myslel, že je na veky na kolenách, postupne nezadržateľne stúpa a rôzne geopolitické víťazstvá na jeho konte priebežne pribúdajú. Uznať to musia dokonca aj rôzni neprajníci, ohovárači a nepriatelia Ruska, medzi ktorých patrí aj väčšina amerických médií, vrátane The Washington Post.
Vladimír Mohorita